UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Františka Moznera, JUDr. Petra Paludu, JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Dušana Krč- Šeberu v trestnej veci obvineného JUDr. Š. G. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 9. decembra 2025 v Bratislave o dovolaní obvineného Š. G. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022, sp. zn. 1 To 3/2022, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného JUDr. Š. G. odmieta.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 12. októbra 2021, sp. zn. PK-1T/20/2020, uznal obvineného JUDr. Š. G. za vinného z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe. Za to mu podľa § 270 ods. 4, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 5 000 eur a pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 rok. Ďalším výrokom Špecializovaný trestný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú J. - Y., spol. s r. o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 23. júna 2022, sp. zn. 1 To 3/2022, podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 12. októbra 2021, sp. zn. PK-1T/20/2020, a druhým výrokom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného proti tomuto rozsudku ako oneskorene podané.
Najvyšší súd okrem toho samostatnými rozhodnutiami zamietol odvolania X. G. - dcéry obvineného a poškodenej J. - Y., spol. s r. o. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 12. októbra 2021, sp. zn. PK-1T/20/2020, a to: odvolanie X. G. ako oneskorene podané podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (uznesením z 27. apríla 2022, sp. zn. 1 To 3/2022; ktorým súčasne zamietol jej žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odvolania podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku) a odvolanie poškodenej J.
- Y., spol. s r. o. ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku (uznesením zo 7. septembra 2022, sp. zn. 1 To 3/2022).
Obvinený podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu z 23. júna 2022, sp. zn. 1 To 3/2022, ako i konaniu, ktoré mu predchádzalo. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzhliadol obvinený v porušení advokátskych povinností jeho obhajcom, ktorý nepodal odvolanie proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 12. októbra 2021, sp. zn. PK-1T/20/2020, hoci ho o tom opakovane uistil. Podľa názoru obvineného tým došlo k porušeniu jeho obhajovacích práv, keďže bol ukrátený o možnosť preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu navrhol, aby dovolací súd zrušil ním napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, navrátil mu lehotu na podanie odvolania proti jemu predchádzajúcemu rozsudku Špecializovaného trestného súdu, zrušil tento prvostupňový rozsudok a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu na nové rozhodnutie.
Obvinený vlastným podaním doplnil vyššie uvedené dovolanie o viaceré listiny, ktoré podľa jeho názoru preukazujú porušenie povinností jeho obhajcom pri podávaní odvolania.
Prokurátor vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je spôsobilé naplniť iba podstatné porušenie obhajovacích práv zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, nie však obhajcu. Za kvalitu obhajoby totiž nesie zodpovednosť obhajca, respektíve voľbou konkrétneho obhajcu aj sám obvinený. Obvinenému, ako osobe znalej práva, pritom nič nebránilo uplatňovať svoje práva popri zvolenom obhajcovi. Keďže, podľa názoru prokurátora, je zrejmé, že v tomto prípade nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, dovolanie obvineného navrhol odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.
Poškodená J. - Y., spol. s r. o. vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že v tejto veci nie je splnená podmienka využitia riadneho opravného prostriedku v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku, keďže odvolanie proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu nebolo podané včas. V súlade so svojím vyjadrením navrhla, aby dovolací súd podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol dovolanie obvineného.
Najvyšší súd ako súd dovolací sa najprv zaoberal tým, či v tejto veci sú splnené formálne podmienky na podanie dovolania a zistil, že tomu tak nie je, keďže obvinený účinne nevyužil riadny opravný prostriedok v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 372 ods. 1, veta prvá a veta druhá, Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.
Odvolanie, ktoré obvinený podal proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v tejto veci nemožno považovať za využitie opravného prostriedku v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku, keďžeodvolacie konanie iniciované obvineným, z dôvodu oneskoreného podania odvolania, nevyústilo do meritórneho posúdenia prvostupňového rozsudku vrátane jemu predchádzajúceho konania [k tomu pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 48/2014-I.]. Z vyššie uvedeného je zároveň zrejmé, že odvolanie poškodenej spoločnosti sa týkalo iba výroku o náhrade škody [§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] a nevyústilo do vydania rozhodnutia v neprospech obvineného.
Podľa § 371 ods. 1 písm. l), prvá alternatíva, Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
Vychádzajúc z ustanovení § 374 ods. 1 Trestného poriadku a § 385 ods. 1 Trestného poriadku je úlohou obvineného (kvalifikovane zastúpeného obhajcom), keďže dovolacie konanie je výlučne návrhovým konaním (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 1/2010), aby v podanom dovolaní vecne špecifikoval konkrétne chyby dovolaním napádaného rozhodnutia prípadne konania, ktoré mu predchádzalo, pričom úlohou dovolacieho súdu nie je domýšľať si, či hľadať, v čom by mohli spočívať konkrétne dôvody obvineného námietok (primerane napríklad rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 518/2019) s tým, že je už vecou dovolacieho súdu, aby takto vecne špecifikované konkrétne chyby podradil pod príslušné ustanovenie § 371 Trestného poriadku a posúdil jeho ne/naplnenie (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 120/2012).
Výhrady obvineného uplatnené v podanom dovolaní, ktorými je najvyšší súd viazaný a nemôže ich dopĺňať alebo meniť, čo však neplatí pre ich podradenie pod niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku (ako to už bolo vyššie uvedené), nezodpovedajú ani prvej alternatíve dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, ktorý je spôsobilé naplniť nesprávne zamietnutie odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Z koncepcie práve, respektíve jedine, tohto dovolacieho dôvodu pritom vyplýva, že jeho úspešné použitie u obvineného nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v § 372 ods. 1 Trestného poriadku (k tomu pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 9/2011). Obvinený v podanom dovolaní však nenamieta, že jeho odvolanie nemalo byť zamietnuté podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, keďže jeho žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odvolania spĺňala všetky podmienky obsiahnuté v § 64 ods. 1 Trestného poriadku (k možnosti podradenia takto zvolenej námietky pod naposledy uvedený dovolací dôvod pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. novembra 2002, sp. zn. 3 Tdo 932/2002, uverejnené pod č. T 521 vo zv. 23 Souboru trestních rozhodnutí Nejvyššího soudu, vydanom Nakladateľstvom C. H. Beck, Praha, 2003), ale svoje výhrady koncentruje výlučne do postupu ním zvoleného obhajcu, ktorého nedbalým prístupom mal byť ukrátený o plnohodnotný prieskum jeho trestnej veci odvolacím súdom, pritom odvolací súd uznesením z 23. júna 2022, sp. zn. 1 To 3/2022, podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 12. októbra 2021, sp. zn. PK-1T/20/2020 primárne z dôvodu, že obvinený zmeškal lehotu troch dní na podanie žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odvolania plynúcej z ustanovenia § 64 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený však v podanom dovolaní netvrdí, že by tomu tak nebolo a lehotu na podanie žiadosti o navrátenie lehoty nezmeškal.
Za týchto okolností dovolací súd nemohol posúdiť uplatnenú námietku z hľadiska jej vecnej opodstatnenosti a dovolanie obvineného musel odmietnuť podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku bez predchádzajúceho postupu podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok dovolania.
Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



