UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 18. októbra 2022 v Bratislave v trestnej veci obvineného D. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), písm. f) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/2/2021, zo 4. marca 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného D. U. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 3T/10/2020, z 18. novembra 2020 bol obvinený D. U. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), písm. f) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že hoci nebol držiteľom povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, od presne nezistenej doby minimálne však od roku 2017 s výnimkou obdobia od 19.06.2018 do 19.12.2018, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody až do dňa 09.12.2019 do 10.13 hod. si neoprávnene zadovažoval na bližšie nezistenom mieste bližšie nezistené množstvo sušeného extraktu z rastliny rodu Cannabis (tzv. marihuana), ktoré prechovával pri sebe, alebo v mieste svojho trvalého bydliska v obci X. a následne predával, ako aj dával bezodplatne v rôznych množstvách, za rôznu finančnú hotovosť viacerým užívateľom tejto drogy v obci X. nezistené množstvo sušeného extraktu z rastliny rodu Cannabis, ktorá je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, zaradená do I. skupiny omamných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, a to:
- J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Č. XXX/XX,
- N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., J. XXX/X,
- Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, konkrétne v presne nezistenom čase od 20.12.2018 až do dňa 09.12.2019do 10.13 hod.,
- J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale U. X., Č. XXX/XX, o ktorom vedel, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
- mal. P. Ň., nar. XX.XX.XXXX, a to konkrétne dva krát v bližšie nezistenom čase v lete roku 2019 na bližšie nezistenom mieste v obci X. za sumu 10 Eur, a mal vedomosť o jeho veku.
Za to bol D. U. uložený podľa § 172 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c), § 38 ods. 2, ods. 3, § 37 písm. m), § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov; pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 3 písm. b), § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky. Ďalej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky MOTOROLA, zlatej farby, nezisteného IMEI, bez PIN so znakom na otvorenie XXXX, ktorý je zaistený na Odbore kriminálnej polície KR PZ v Nitre v knihe zaistených vecí pod číslom X/XXXX. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolaní obvineného a prokurátorky rozhodol rozsudkom, sp. zn. 4To/2/2021, zo 4. marca 2021 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému uložil podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 37 písm. m), § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky MOTOROLA, zlatej farby, nezisteného IMEI, bez PIN so znakom na otvorenie XXXX, ktorý je zaistený na Odbore kriminálnej polície KR PZ v Nitre v knihe zaistených vecí pod číslom X/XXXX. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Odvolanie obvineného podľa § 319 Trestného poriadku súd zamietol.
Obvinený D. U. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa].
V súvislosti s uplatneným dôvodom dovolania obvinený namietal: „Namietam postup Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu v tejto veci, keď pri ukladaní trestu odňatia slobody nepoužil mimoriadne zníženie trestu (na rozdiel od súdu prvého stupňa) a neaplikoval ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, hoci v mojom prípade boli splnené všetky podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. V dôsledku tohto pochybenia - neaplikácie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona pri ukladaní trestu, došlo k tomu, že mi bol uložený neprimerane prísny trest, ktorého výška je v rozpore s kritériami stanovenými v ust. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, teda uložený trest je v rozpore s účelom trestu. V tejto súvislosti poukazujem na poľahčujúce okolnosti, ktoré mi súd prvého stupňa priznal § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, okolnosti prípadu, ako aj na moje osobné a rodinné pomery. Ku skutku, pre ktorý som bol uznaný vinným, som sa doznal a tento úprimne oľutoval. Ku skutku som sa doznal (a teda produkoval proti sebe dôkaz) aj napriek tomu, že pri domovej prehliadke mi nebola nájdená žiadna marihuana. V mojom prípade sa nejednalo o dílerstvo v pravom zmysle, ale o,dílera' - konzumenta, keďže v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku, som sa pohyboval v komunite ľudí, kde je fajčenie marihuany bežné. Nikdy som nikoho nenahováral na užívanie marihuany a osoby, ktoré v tomto prípade vystupovali ako konzumenti, boli už nezávisle odo mňa užívateľmi marihuany a túto si zabezpečovali nielen odo mňa, ale aj od iných osôb. Zo zakázaných látok uvedených v I. skupine zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je marihuana tou najmenej nebezpečnou látkou.
Z hľadiska posúdenia stupňa spoločenskej nebezpečnosti treba vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že pokiaľ ide o marihuanu a i to, že v súčasnej dobe prebieha široká diskusia o dekriminalizácii tejto látky, pričom v iných krajinách Európskej únie, ktorej sme členmi, je prechovávanie a distribúcia takejto látky oveľa miernejšie sankcionovaná. Pri úvahách o tom, či malo byť v mojom prípade aplikované ustanovenie § 39 Trestného zákona a v akej výmere mi mal byť trest uložený, odvolací súd nevzal do úvahy okrem už horeuvedených skutočností aj tú skutočnosť, že okrem toho, že som doznal vlastnú trestnú činnosť, som bol nápomocný aj pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb, o čom svedčia oboznámené správy z NAKA, nachádzajúcich sa v spise, z ktorých je zrejmé, že vo veciach, v ktorých som vypovedal o trestnej činnosti iných osôb, boli už začaté trestné stíhania. Z hľadiska úvah o výmere trestu odvolací súd nevzal do úvahy aj tú skutočnosť, že mám rodinné zázemie a možnosť bývať u svojich rodičov, tiež že pred vzatím do väzby som riadne pracoval, pričom po prepustení z výkonu trestu sa chcem vrátiť bývať k rodičom a zamestnať sa u môjho zamestnávateľa J., u ktorého som pracoval pred mojím vzatím do väzby. Tiež poukazujem na moje kladné hodnotenie z výkonu väzby v ÚVV Nitra. I z hľadiska mojej budúcej resocializácie po návrate z výkonu trestu by bol pre mňa vhodnejším trestom, trest na samej spodnej hranici zníženej trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, keďže dlhodobý trest odňatia slobody, ktorý mi bol uložený odvolacím súdom, sťaží moju budúcu resocializáciu a zaradenie do normálneho života po návrate z výkonu trestu. V danom prípade teda pochybil odvolací súd, keď pri ukladaní trestu neaplikoval ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona hoci na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia boli splnené všetky zákonné podmienky. Trest vo výmere 10 rokov, ktorý mi bol uložený Krajským súdom v Nitre, nie je v súlade s kritériami stanovenými v ust. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, keďže už trest uložený Okresným súdom Topoľčany vo výmere 7 rokov za použitia ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona by bol trestom dostatočne represívnym, keďže okrem trestu odňatia slobody mi bolo uložené aj ochranné opatrenie vo forme ochranného dohľadu vo výmere 2 rokov, ktoré tiež nepochybne smeruje k naplneniu účelu trestu. Uložený trest Krajským súdom v Nitre ako odvolacím súdom vo výmere 10 rokov je nesprávny a nezákonný, keďže je v rozpore so zákonnými ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Uložený nepodmienečný trest vo výmere 10 rokov predstavuje pre mňa popretŕhanie rodinných, sociálnych väzieb a zhoršenie možnosti mojej resocializácie po návrate z výkonu trestu. Uložený trest je trestom neprimerane prísnym a z hľadiska budúcej resocializácie i kontraproduktívny. V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde súdy ukladali tresty odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 Trestného zákona, teda pod zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby. Rozsudok OS Nitra, sp. zn. 5T/14/2021, z 25. mája 2021, rozsudok OS Nitra, sp. zn. 6T/33/2019, z 24. júla 2019, rozsudok OS Nitra, sp. zn. 5Tk/1/2021, z 27. mája 2021, rozsudok OS Nitra, sp. zn. 6T/83/2019, z 9. decembra 2019, rozsudok OS Nitra, sp. zn. 3T/73/2019, z 3. októbra 2019, rozsudok OS Nitra, sp. zn. 3T/48/2018, z 13. decembra 2018. Z tohto pohľadu rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktoré je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, považujem za arbitrárne. Pre posúdenie možnosti nápravy obvineného je veľmi významný aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Pokiaľ ide o moju osobu, mám vytvorené podmienky pre vedenie riadneho života, mám vytvorené podmienky bývania zo strany rodičov, a mám možnosť pracovať u zamestnávateľa, u ktorého som pracoval pred vzatím do väzby. Mám za to, že i odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je arbitrárne, formalistické a z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti aj nespravodlivé. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre totorozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 265/05). Z vyššie uvedených dôvodov som toho názoru, že moje dovolanie je dôvodné a že je tu zákonný dôvod na dovolanie v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, a preto navrhujem, aby Najvyšší súd SR konštatoval, že postupom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/2/2021, zo 4. marca 2021 bol porušený zákon v môj neprospech a aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil. Vzhľadom na hore uvedené preto navrhujem, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona v príslušných ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. h) Trestné poriadku zrušil podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a podľa § 388 Trestného poriadku prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol“. Dovolanie obvinený doplnil o prílohy, vrátane čestného vyhlásenia jeho rodičov.
K dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor, a síce v podstate takto: „Dovolanie odsúdeného, podané prostredníctvom jeho obhajcu, považujem za nedôvodné v zmysle § 371 Trestného poriadku. Uvádzam, že sa plne stotožňujem s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, som toho názoru, že bol uložený trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Domnievam sa, že v prípade prejednávaného skutku v rámci vykonaného dokazovania neboli produkované žiadne okolnosti prípadu, resp. pomery na strane páchateľa - odsúdeného D. U., ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti som toho názoru, že v danom prípade nie je dovolanie dôvodné, a preto navrhujem dovolaciemu súdu, aby dovolanie odsúdeného D. U. odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku“.
+ + +
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Najvyšší súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti zistil, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 a nasl. Trestného poriadku.
Najvyšší poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“.
Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385ods. 1 Trestného poriadku, k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia§ 371 Trestného poriadku.
Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.
Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku:
Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa - to znamená, že
- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo
- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.
Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.).
Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - § 34 ods. 7 Trestného zákona.
Obvinený v podstate namietal neaplikovanie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona zo strany Krajského súdu v Nitre.
Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že nepoužitím ustanovenia § 39 Trestného zákona súdmi došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, najvyšší súd k tomu uvádza, že nepoužitie ustanovenia § 39 Trestného zákona nezakladá tak označený, ako ani žiaden iný dôvod dovolania.
Je tomu tak z dôvodu, že hmotnoprávne ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a nasl. Trestnéhozákona. Na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sú taktiež hmotnoprávnej, ale zároveň kogentnej povahy, ho preto nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Z toho plynie záver, že pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.
Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom. Naopak, druhý predstavuje špeciálny hmotnoprávny dôvod vzťahujúci sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ale nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 a nasl. Trestného zákona (resp. § 40 a nasl. Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný. Pokiaľ totiž súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 a nasl. Trestného zákona preto nezakladá žiadny dovolací dôvod (viď R 5/2011).
Najvyšší súd nezistil iné pochybenia súdu druhého stupňa pri ukladaní trestu obvinenému.
Odvolací súd pri úvahách o druhu a výmere trestu správne vychádzal z § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom pri ukladaní trestu správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Následne postupoval zákonným spôsobom, keď v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest obvinenému uložil „na samej spodnej“ hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. To isté potom platí aj o ostatných sankciách. Najvyšší súd v tomto smere bližšie odkazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre (konkrétne na str. 6 a 7).
Zo zmieneného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.
Nakoľko najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodov dovolania namietaných obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.