1Tdo/9/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2015, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obvinenému I. F. pre organizátorstvo a návod trestného činu vraždy v štádiu pokusu podľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/, § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. januára 1998, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2014, sp. zn. 2 To 18/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Žiline z 12. mája 2014, sp. zn. 2To 18/2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach §§ 193 ods. 1 písm. c/, 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por., §§ 219 ods. 1, 2 písm. b/, 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2003 v prospech obvineného I. F..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e.

Z r u š u j e sa aj uznesenie Okresného súdu Žilina z 5. decembra 2013, sp. zn. 28 T 53/2013.

Okresnému súdu Žilina sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina uznesením z 5. decembra 2013, sp. zn. 28 T 53/2013 podľa §§ 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/, 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného I. F. pre organizátorstvo a návod trestného činu vraždy v štádiu pokusu podľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/, 8 ods. 1, 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. januára 1998 (ďalej len Trestný zákon) na skutkovom základe uvedenom v uznesení, pretože trestné stíhanie je premlčané.

Proti rozhodnutiu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky (ďalej len prokurátor) sťažnosť, ktorú Krajský súd v Žiline uznesením z 12. marca 2014, č. k. 2 To 18/2014-1587 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Generálny prokurátor podal proti tomuto uzneseniu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Odôvodnil ho tým, že súdy nižšieho stupňa sa dôsledne neriadili ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, keď trestné stíhanie pre skutky 1/ až 3/ obžaloby zastavili. Obvinený mal organizovať vraždu poškodeného U. B., pričom na usmrtenie osoby mal byť použitý nástražný výbušný systém uložený pod jeho motorovým vozidlom, t. j. vražda mala byť spáchaná obzvlášť surovým spôsobom, čím by obvinený naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pri takto správne právne posúdenom skutku by trestné stíhanie v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nebolo premlčané, pretože premlčacia doba by bola 20 rokov. Súdy nižšieho stupňa sa v rozpore s ustanoveniami §§ 243 ods. 2, 244 ods. 2 Tr. por. nezaoberali právnym posúdením skutkov. Navrhol podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť, že uznesením Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo aj v ustanovení §§ 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por., 219 ods. 1, 2 písm. b/, 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v prospech obvineného, zrušiť napadnuté uznesenie a krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený považuje rozhodnutie krajského súdu za zákonné. Vo vyjadrení poukázal na fakultatívnu možnosť súdu prekvalifikovať skutok oproti obžalobe a povinnosť prokurátora ako zástupcu štátu niesť dôkazné bremeno v konaní pred súdom, nie svoje opomenutie reparovať prenesením povinnosti na konajúci súd. Navrhol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané generálnym prokurátorom, osobou oprávnenou v zmysle § 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por. a § 373 Tr. por., na Okresnom súde Žilina, t.j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por. a v 6- mesačnej zákonnej lehote.

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Generálny prokurátor poukazuje na dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací súd sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že právnym posudzovaním konania obvineného oproti obžalobe by súd napomáhal prokurátorovi a porušoval zásadu rovnosti strán.

Úlohou súdu síce nie je naprávať pochybenia prokurátora, ale za každých okolností musí dbať na dodržiavanie zákona.

Podľa § 243 ods. 2 Tr. por. predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak toho názoru, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a/ až i/ alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.

V zmysle § 243 ods. 4 Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd preskúma obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu; predseda senátu alebo ním poverený člen senátu z tohto hľadiska podásprávu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

V zmysle § 244 ods. 2 Tr. por. ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora, a vyzve obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe navzájom návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní na ustanovenie § 252 ods. 2 až 5.

Účelom predbežného prejednania obžaloby je preskúmanie zákonnosti dôkazného materiálu a posúdenie, či sú splnené podmienky na nariadenie hlavného pojednávania alebo je potrebné postupovať v zmysle § 244 ods. 1 Tr. por. V rámci tohto procesu sa súd zaoberá i správnosťou právnej kvalifikácie žalovaného skutku, ako analogicky vyplýva z odseku 2.

Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku uvedeným v obžalobe, preto na základe vlastnej úvahy môže dospieť k záveru, že skutok je potrebné kvalifikovať inak, t. j. prísnejšie alebo miernejšie oproti obžalobe, resp. ako iný trestný čin. Za iné posudzovanie sa považuje nielen použitie rozdielneho ustanovenia Trestného zákona, ale aj kvalifikovanie skutku podľa iného odseku príslušného ustanovenia (kvalifikovaná skutková podstata namiesto základnej a naopak).

Až na podklade správne ustálenej právnej kvalifikácie môže súd rozhodnúť o ďalšom postupe a skúmať premlčanie trestného stíhania. Pre dĺžku premlčacej doby je teda podstatná skutočná povaha trestného činu, nie jeho posúdenie prokurátorom v podanej obžalobe. Súd sa preto nemôže iba striktne držať obžaloby, ale je povinný právnu kvalifikáciu vyhodnocovať aj podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti spáchania skutku.

Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu v čase rozhodovania pri predbežnom prejednaní obžaloby v zmysle § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por., resp. jeho názor po vykonaní hlavného pojednávania, a nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania.

V danom prípade prokurátor kládol obvinenému za vinu organizovanie usmrtenia U. B. pomocou nástražného výbušného systému, ktorý mal byť umiestnený pod jeho vozidlom, resp. v blízkosti vchodu do diskobaru Bunker. Iniciovaním výbušniny mohla byť spôsobená nenapraviteľná škoda, ujma na zdraví, príp. smrť B. alebo ďalších nezainteresovaných osôb.

Okresný súd postupoval v rozpore s Trestným poriadkom, keď neskúmal konanie obvineného v širších súvislostiach. Krajský súd toto pochybenie nenapravil, preto najvyšší súd rozsudkom vyslovil, že uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 193 ods. 1 písm. c/, 244 ods. 1 písm. c/, 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por., §§ 219 ods. 1, 2 písm. b/, 67 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 30. novembra 2003 v prospech obvineného I. F.. Napadnuté uznesenie a rozsudok prvostupňového súdu zrušil a Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Tento súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1, 2 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.