N a j v y š š í s ú d
1 Tdo 8/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného K. K., pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 per analogiam Tr. por. dovolanie obvineného K.K., sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 3. novembra 2005, sp. zn. 3 T 68/05, bol obvinený K. K. (a ďalší dvaja odsúdení L. J. a Z. J.) uznaný za vinného zo spolupáchateľstva trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spolupáchateľstva trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, § 238 ods1. ods. 2 Tr. zák. a spolupáchateľstva trestného činu výtržníctva podľa § ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 18. novembra 2004 v čase asi o 02.30 hod. po vzájomnej predchá- dzajúcej dohode vnikli v obci S. okres N. Z. do rodinného domu číslo X., majiteľky I. H. tým spôsobom, že obžalovaný K. K. preskočil vchodovú bránku rodinného domu a túto potom z vnútra otvoril, následne vošli do dvora aj obžalovaní L. J. a Z. J., kde potom obžalovaný K. K. prinesenou sekerou rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách rodinného domu, z vnútra otvoril vchodové dvere a potom všetci traja obža- lovaní vošli do priestorov rodinného domu, kde fyzický napadli poškodenú I. H. tým spôsobom, že ju na posteli udreli päsťou do oblasti tváre a začali ju ťahať z postele, potom ju sácali do obývačky a pod hrozbou zabitia so sekerou v ruke pýtali od nej peniaze, ktoré vyhrážky viackrát opakovali, pričom poškodená zo strachu im vydala sumu v hotovosti vo výške 2 000 Sk, následne obžalovaní prehľadávali byť, pričom rozbíjali prinesenou sekerou zariadenie rodinného domu a potom z obývacej miest- nosti z barovej skrinky sekretára odcudzili obálku s finančnou hotovosťou vo výške 50 000 Sk, a následne z domu odišli preč, pričom keď poškodená I. H. odišla z domu na bicykli vyhľadať pomoc, asi vo vzdialenosti 300 metrov od jej rodinného domu ju obžalovaní opäť fyzicky napadli tým spôsobom, že ju sotili na zem, kde ju prehľa- dávali a tu ju nohami kopali do tela, pričom jej odcudzili mobilný telefón značky Nokia, nezisteného typu, čím jej spôsobili zranenia a to pomliaždenie ľavého ramena, zlomeninu VII. rebra v ľavo s pomliaždením steny hrudnej a pomliaždenie hlavy v krajine temena s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej do troch týždňov, odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 52 000 Sk, škodu na zaria- dení rodinného domu vo výške najmenej 15 490 Sk a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške najmenej 2 000 Sk.
Okresný súd za to obvinenému K. K. podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. marca 2006, sp. zn. 4 To133/2005, odvolanie obvineného K. K. ako nedôvodné podľa § 256 Tr. zák. účinného do 1. ja- nuára 2006 zamietol.
Dňa 20. decembra 2006 podal obvinený K. K. návrh na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, ktorý Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením zo dňa 6. septembra 2007, sp. zn. 3 Nt 23/2006, podľa § 399 odsek 2 Tr. por. zamietol, pretože nezistil splnenie zákonných podmienok na povolenie obnovy konania.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 8. novembra 2007, sp. zn. 7 Tos 42/2007, sťažnosť obvineného K. K. proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený K. K. dňa 12. decembra 2007 dovolanie, ktoré odôvodnil v podstate tým, že v konaní o návrhu na obnovu konania okresný súd, ani krajský súd nevykonali všetky ním navrhované nové dôkazy, nevypočuli svedkov a neumožnili u klásť im otázky. Takýmto postupom oboch súdov v konečnom dôsledku boli porušené jeho základné ľudské práva, pretože v tomto konaní bol pozbavený svojich práv zakotvených tak v Dohovore o ľudských právach, ako aj v Trestnom poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutia oboch súdov a aby prikázal Okresnému súdu v Nových Zámkoch znovu o veci konať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predo- všetkým skúmal, či podané dovolanie je prípustné, či bolo podané oprávnenými osobami a či má všetky obsahové a formálne náležitosti a dospel k nasledovným záverom.
Obvinený síce nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), ale aj napriek tomu, že najvyšší súd si uvedomuje postup, ktorý ustanovuje § 379 ods. 1 Tr. por., bolo by to v danom prípade bez právneho významu, pretože dovolaním je napadané rozhodnutie, proti ktorému v zmysle platnej právnej praxe dovolanie nie je prípustné, a preto aj v prípade dodržania spomínaného zákonného postupu nebolo by možné tento nedostatok odstrániť.
Trestný poriadok síce nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až 392 (o dovolaní), je logické prijať záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce sa merita veci, teda rozhod- nutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. Odporovalo by logic- kým zámerom Trestného poriadku, ak by mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním, bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia prvej či druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Medzi tieto rozhodnutie treba zaradiť nepochybne aj rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania, teda o ďalšom mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože takéto rozhodnutia nepochyb- ne nasledujú už po právoplatnom skončení veci v jej merite.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 5/2006 zo dňa 14. júna 2006, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2007 pod č. 19, rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368 ods. 1 Tr. por. o prípust- nosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potre- stania,
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4 Tr. por.,
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo uzneseniu uvedenému pod bodmi 1/ - 7/.
V predmetnej rozhodovanej veci dovolanie obvineného K. K. nebolo podané vo veci, v ktorej môže procesná strana tento mimoriadny opravný prostriedok podať, pretože v zmysle platnej právnej praxe proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania dovolanie nie je prípustné a preto bolo potrebné dovolanie obvineného podľa § 382 Tr. por. per analogiam, odmietnuť.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 16. apríla 2008
JUDr. Pavol T o m a n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: