UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára 2015 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obvinenému K. W. pre obzvlášť závažný zločin vraždy § 145 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 To 141/2013 zo dňa 28. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. W. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2 T 1/2011 zo dňa 17. septembra 2013 bol obvinený K. W. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Za to mu bol týmto súdom podľa § 145 ods. 1, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody na 19 (devätnásť) rokov so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie a podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj ochranný dohľad na 3(tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný k povinnosti na náhradu škody poškodenému Miestnemu úradu Bratislava - Dúbravka vo výške 416,38 eur.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2014, sp. zn. 4 To 141/2013 bolo odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Obvinený K. W. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. l písm. b/ Tr. por., teda s odôvodnením, že súd rozhodol v nezákonnom zložení.
V odôvodnení dovolania dovolateľ namietal zmenu zloženia senátu, keď dňa 25. januára 2011 na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 243 Tr. por. a rozhodnutí o ďalšomtrvaní väzby, rozhodoval predseda senátu JUDr. Stanislav Dutko a prísediaci Ing. Pavol Ščepán a Florián Hutár. Hlavné pojednávanie v termíne dňa 4. marca 2011 bolo z dôvodu práceneschopnosti člena senátu Floriána Hutára odročené na termín 5. apríla 2011 a toto bolo vykonané v zmenenom zložení členov senátu, keď sa hlavného pojednávania zúčastnil sudca - prísediaci Ing. Peter Bóňa (namiesto Floriána Hutára) a predseda senátu JUDr. Stanislav Dutko a sudca Ing. Pavol Ščepán, ktorí zostali nezmenení. V tomto zložení senátu bolo potom vykonané celé hlavné pojednávanie a v takomto zložení senátu bolo vo veci samej rozhodnuté. Zmenu v zložení senátu obvinený namietal už v konaní o odvolaní pred Krajským súdom v Bratislave.
V súvislosti s touto argumentáciou obvinený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 23/2013, právnu vetu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a implicitne aj na čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a vyjadril názor, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore s týmto článkom Ústavy, v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch ako aj Trestným poriadkom.
Na základe uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v ustanoveniach, o ktoré sa dovolanie opiera a aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zrušil a aby súdu prvého stupňa prikázal predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť.
K dovolaniu podaného prostredníctvom obhajcu obvinený priložil aj vlastnoručne napísané dovolanie zo dňa 21. júla 2014, súdu doručené dňa 24. júla 2014, ktoré je obsahom v podstate totožné s dovolaním podaným prostredníctvom obhajcu.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného napísaného vlastnou rukou (zo dňa 3. novembra 2014) uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, pretože podľa jeho názoru, vykonaným dokazovaním bol v celom rozsahu objasnený skutkový stav veci a aj uložený trest považuje za spravodlivý. Pokiaľ ide o jeho námietku voči zákonnosti zloženia senátu, konajúce súdy sa s touto námietkou náležite zaoberali a svoj procesný postup riadne odôvodnili. Zloženie senátu obvinený namietal už vo svojom odvolaní, pričom prokurátor poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17. januára 2014, v ktorom prezentoval právny názor totožný s názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Bratislave.
Preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.
Dňa 12. novembra 2014 prokurátor podal doplnenie písomného vyjadrenia k dovolaniu obvineného podaného prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na pôvodnom vyjadrení.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou, a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní obvineného podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obvinený uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolaní došlo na Okresnom súde Bratislava I, t.j. v mieste podľa § 370 Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktorérozhodnutiu predchádzalo.
Obvinený oprel svoje dovolanie predovšetkým o dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., podľa ktorého zákonného ustanovenia, napadnuté rozhodnutie bolo urobené súdom v nezákonnom zložení. Je toho názoru, že okresný súd rozhodoval na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2011 v inom zložení senátu ako pri rozhodovaní na verejnom zasadnutí dňa 25. januára 2011 o predbežnom prejednaní obžaloby a rozhodnutí o ďalšom trvaní väzby. Na hlavnom pojednávaní došlo totiž k zmene v zložení senátu, keď namiesto sudcu - prísediaceho Floriána Hutára rozhodoval sudca - prísediaci Ing. Peter Bóňa.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že k takejto zmene v zložení senátu skutočne došlo. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 25. januára 2011 vyplýva, že Okresný súd Bratislava I, predbežné prejednanie obžaloby podľa § 243 Tr. por., na ktorom určil rozsah dokazovania a rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvineného, vykonal v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutka a sudcov - prísediacich Ing. Pavla Ščepána a Floriána Hutára. V nadväznosti na to, hlavné pojednávanie s termínom určeným na 4. marca 2011, muselo byť z dôvodu práceneschopnosti sudcu Floriána Hutára odročené na termín 5. apríla 2011.
Následne dňa 7. marca 2011 prokurátor podal návrh na rozšírenie dôvodov väzby obvineného, o ktorom okresný súd rozhodol po výsluchu obvineného dňa 18. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutka a sudcov Ing. Pavla Ščepána a Ing. Petra Bóňu. V takomto zložení senátu následne vykonal okresný súd hlavné pojednávanie v dňoch 5. apríla 2011, 20. mája 2011, 28. júna 2011, 20. septembra 2011, 18. novembra 2011, 20. decembra 2011 a 16. marca 2012 (zápisnica o hlavnom pojednávaní z č.l. 509-535, 547-564, 573-574, 596-610, 648-654, 684-689, 729-737) a po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. marca 2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. septembra 2012, sp. zn. 4 To 83/2012 aj hlavné pojednávania konané v dňoch 11. decembra 2012, 19. februára 2013, 16. apríla 2013, 4. júna 2013, 10. júna 2013 a 17. septembra 2013 (zápisnica o hlavnom pojednávaní z č.l. 791-792, 825-826, 848-850, 903-907, 915-916, 967-985 a 1000-1014).
Súd prvého stupňa rozhodoval opakovane o žiadostiach obvineného o prepustenie z väzby na neverejných zasadnutiach v rovnakom zložení senátu ako konal na hlavnom pojednávaní (predseda senátu JUDr. Stanislav Dutko a sudcovia Ing. Pavol Ščepán a Ing. Peter Bóňa).
Podľa § 237 ods. 3 Tr. por. o obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje:
a/ sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa § 204, pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca, b/ samosudca o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, c/ predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.
Podľa § 252 ods. 1 Tr. por. hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
Podľa § 277 ods. 5 veta tretia Tr. por., ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova, to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.
K danej problematike predovšetkým treba uviesť, že ak dôjde k zmene v čase od predbežného prejednania obžaloby po vykonávanie hlavného pojednávania, teda ak vykoná súd predbežné prejednanie obžaloby v istom zložení senátu a hlavné pojednávanie vykoná v zmenenom zložení senátu, vo všeobecnosti treba považovať za porušenie zásady zákonného sudcu vyjadrenú najmä v článku 48Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo obvineného na svojho zákonného sudcu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Teda sudcovia - prísediaci, určení predsedom senátu v rámci aktuálneho rozvrhu práce daného súdu na rozhodovanie po podaní obžaloby, stávajú sa zákonnými sudcami na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že obvinený K. W. zmenu v zložení senátu namietal už vo svojom odvolaní. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. januára 2014, sp. zn. 4 To 141/2013, ktorým tento súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného vyplýva, že odvolací súd sa touto odvolacou námietkou obvineného dôsledne zaoberal a konzekventne sa s ňou aj vysporiadal. Z obsahu trestného spisu totiž vyplýva, že k zmene v zložení senátu výmenou sudcu prísediaceho Floriána Hutára za sudcu - prísediaceho Ing. Petra Bóňu došlo na základe mimoriadnej okolnosti, ktorou bolo dlhodobé ochorenie prísediaceho Floriána Hutára, znemožňujúce mu osobnú účasť na hlavnom pojednávaní a ktoré ochorenie viedlo napokon v apríli 2012 k jeho úmrtiu.Z písomnej správy presedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. januára 2014, zaslanej na žiadosť predsedu odvolacieho senátu Krajského súdu v Bratislave 4To, vyplýva, že prísediaci Florián Hutár sa zúčastnil naposledy verejného zasadnutia dňa 21. januára 2011. V ďalšom období pre dlhodobý zlý zdravotný stav sa už nezúčastňoval na žiadnych konaniach okresného súdu a v apríli 2012 zomrel. Prísediaci Ing. Peter Bóňa a Ing. Pavol Ščepán, v čase rozhodovania okresného súdu v posudzovanej trestnej veci, spĺňali všetky zákonné podmienky (podľa zákona č. 385/2000 Z. z.) výkonu funkcie prísediacich (č.l. 1088- 1098).
Z uvedených okolností nepochybne vyplýva, že nebolo reálne možné, aby sudca Florián Hutár, ktorý dňa 25. januára 2011 rozhodoval ako člen senátu o predbežnom prejednaní obžaloby, vykonával ako člen senátu aj úkony následne prebiehajúceho hlavného pojednávania, pretože mu v tom bránilo vážne dlhodobé ochorenie. Ako je to zrejmé z uvedeného faktografického prehľadu, hlavné pojednávanie okresného súdu v predmetnej trestnej veci, bolo opakovane z rôznych dôvodov odročované, teda jednalo sa o časovo značne náročné konanie, trvajúce od apríla 2011 do septembra 2013. Z obsahu súdnej časti trestného spisu tiež vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal celé hlavné pojednávanie v nezmenenom zložení senátu, za prítomnosti predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutka a sudcov Ing. Petra Bóňu a Ing. Pavla Ščepána a k zmene v zložení senátu nedošlo ani v konaní po zrušení rozsudku okresného súdu odvolacím súdom.
Za takejto situácie nie je možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva obvineného K. W. na zákonného sudcu podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a preto nebolo možné akceptovať jeho dovolaciu námietku.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného K. W., nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.