1Tdo/78/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára 2015 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obvinenému L. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 1. októbra 2013, sp. zn. 5 Tos 114/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Q. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Senica uznesením zo dňa 15. júla 2013, č. k. 2 Nt 19/2013-24 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh obvineného L. Q. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 60/2008.

Na základe sťažnosti obvineného proti tomuto rozhodnutiu, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 1. októbra 2013, sp. zn. 5 Tos 114/2013 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/, písm. l/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.

V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že mu bol uložený trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2011 sp. zn. PL. ÚS 106/2011, § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2013mali súdy obnovu konania povoliť. Zamietnutím sťažnosti, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, sa naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. Obvinený ďalej namietol, že odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa sú nezrozumiteľné a nejasné, pretože z nich nie je možné zistiť, z akých dôvodov súdy neakceptovali žiadosť obvineného, keď boli splnené podmienky obnovy konania. Obvinený taktiež vyjadril názor, že aj napriek zneniu § 368 ods. 1 Tr. por. by sa mal dovolací súd vysporiadať s tým, či bolo porušené právo obvineného na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v prípade zistenia porušenia, dovolanie pripustiť. Vzhľadom na uvedené, dovolaciemu súdu navrhol rozsudkom vysloviť, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov a v čl. 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného L. Q.. Súčasne napadnuté uznesenie zrušiť a Krajskému súdu v Trnave prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica, ktorá poukázala na skutočnosť, že možnosť podať dovolanie sa nevzťahuje na rozhodnutie súdu o obnove konania, a preto dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Dovolanie bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); avšak dovolaním obvineného L. Q. je napádané rozhodnutie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým súd rozhodol o sťažnosti obvineného L. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Senica, ktorým mu bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania. Proti takémuto druhu rozhodnutia však dovolanie nie je prípustné.

Neprípustnosť dovolania vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa doplnil Trestný poriadok. Uvedená novela rozšírila dôvody odmietnutia dovolania na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 382 o písm. f/, pričom dôvodová správa výslovne ako príklad odmietnutia z dôvodu neprípustnosti dovolania uvádza dovolanie podané proti rozhodnutiu o obnove konania.

V tejto súvislosti dovolací súd nad rámec rozhodnutia, k uplatneným námietkam obvineného o vysporiadaní sa s prípustnosťou dovolania, konštatuje, že dovolací súd nie je oprávneným subjektom na prelomenie legislatívnej úpravy neprípustnosti dovolania proti obnove konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Q. ako neprípustné na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.