1Tdo/73/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. D., o dovolaní obvineného P. D. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Tos/29/2023, z 20. septembra 2023 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. D. odmieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 6Tos/29/2023, z 20. septembra 2023 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/28/2018, z 10. januára 2023 a podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku a § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že obvinený P. D., nar. XX. U. XXXX v P., trvale bytom O. XXX, okres P., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/28/2018, z 27. februára 2020 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere jedného roka vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Tos/29/2023, z 20. septembra 2023 podal dovolanie obvinený P. D. z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal formálne procesné podmienky pre podanie dovolania, pričom zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že je podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Obvinený podal dovolanie proti uzneseniu sťažnostného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vykoná trest odňatia slobody uložený mu pôvodným odsudzujúcim rozsudkom, ktorého výkon bol obvinenému podmienečne odložený.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré môže obvinený,,úspešne“ napadnúť dovolaním neobsahuje uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený.

Preto platí (ak zákon neustanovuje inak), že obvinený môže podať dovolanie len proti tam taxatívne (presne a bezvýnimočne) uvedeným rozhodnutiam. Tým nie je samozrejme dotknutý záver, že dovolanie možno podať aj proti rozhodnutiam, ktoré sú naopak obsiahnuté v § 371 ods. 2 Trestného poriadku. Toto právo má len minister spravodlivosti za súčasného splnenia podmienok upravených v § 369 ods. 1 Trestného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené nezostalo najvyššiemu súdu iné, než na neverejnom zasadnutí uznesením, bez materiálneho preskúmania veci dovolanie obvineného odmietnuť postupom podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku ako podané neoprávnenou osobou.

Preto rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.