1Tdo/69/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému M. K., pre zločin porušenia podriadenosti podľa § 145, § 146 písm. c/ a § 149 Vojenského trestného zákonníka (č. 19/1855) na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára 2014 v Bratislave, prerokoval dovolanie podané proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. mája 2012, sp. zn. 23 Tos 38/2012, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie N. K., rod. M., L. C., rod. K., E. M. a B. O., rod. C. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Divízneho súdu v Bratislave, sp. zn. Dtr 4544/24, zo dňa 2. apríla1925 bol obvinený M. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu porušenia podriadenosti podľa § 145, § 146 písm. c/ a § 149 Vojenského trestného zákonníka (č. 19/1855) na skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to mu bol podľa § 149, § 92 vojenského trestného zákona uložený trest odňatia slobody na dva roky, zostreného každého pol roka mesačnou samoväzbou, každého štvrťroka jednou temnou komorou a každého mesiaca jednodenným pôstom a tvrdým lôžkom v deň pôstu.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. januára 2012, sp. zn. 2 Nt 12/2011, bol podľa § 397 ods. 2, § 402 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh dcéry a ďalších potomkov obvineného na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3. mája 2012, sp. zn. 23 Tos 38/2012, bola sťažnosť navrhovateľov podaná proti tomuto rozhodnutiu zamietnutá (§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podali vnučka zomrelého M. K. a jeho ďalší príbuzní v priamom pokolení prostredníctvom advokáta dovolanie, v ktorom, ako dovolacie dôvody, uplatnili ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/, písm. k/ Tr. por.

V písomných dôvodoch dovolania namietali porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd, čl.4 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 7 k tomuto dohovoru, čl. 1 a čl. 40 ods. 5 Listinyzákladných práv a slobôd a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež poukázali aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky a porušenie zásady „ne bis in idem“.

Dovolatelia navrhli, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu Trenčín, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu bolo zaslané aj písomné vyjadrenie príslušného okresného prokurátora (č. l. 75- 76 spisu). Ten sa domáha jeho zamietnutia ako nedôvodného, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne, pričom zdôraznil najmä skutočnosť, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nie je proti nemu dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. prípustné.

V nadväznosti na predloženie veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (dňa 2. decembra 2013) predseda senátu dovolacieho súdu podľa § 381 Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, na ktorom súd zistil, že v predmetnej veci podanie dovolania nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Príbuzní obvineného M. K. sa dovolaním domáhajú zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola zamietnutá ich sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, a preto dovolanie proti nemu podané nie je prípustné.

Zákonom č. 262/2011 došlo k zmene ustanovenia § 368 Tr. por. podľa ktorého dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon (Trestný poriadok) neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie:

a/rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Ako je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por., zákon taxatívne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je dovolanie prípustné (ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej). Medzi nimi nie je uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu; tieto sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené.

Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania preto Najvyšší súdSlovenskej republiky podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí, a to bez preskúmania veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.