1Tdo/66/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného G. D. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné o dovolaní obvineného G. D. podanom proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/69/2022, z 23. augusta 2022 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. D. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/2/2022, zo 17. júna 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/69/2022, z 23. augusta 2022 bol obvinený G. D. uznaný za vinného zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa 3. februára 2022 v čase okolo 20.10 hod. na parkovisku pred predajňou L. na ul. J. č. XXXX vo B. napadol príslušníka Policajného zboru zaradeného na OO PZ Zvolen nstržm. O. O., nar. XX. O. XXXX, ČOZ: XXX XXX, tvoriaceho hliadku s príslušníkom Policajného zboru nstržm. Ing. Z. K., nar. XX. O.K. XXXX, ČOZ: XXX XXX, pod volacím znakom B. XXX, tak, že počas toho ako hliadka B. XXX v súvislosti so zisteným porušením opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 prejednávala u obvineného zistený priestupok v blokovom konaní, pričom tento pohybujúc sa v blízkosti hliadky PZ, držiac v rukách 2 sklenené fľaše zakopol, v dôsledku čoho mu fľaše vypadli na zem, kde sa rozbili a z týchto obvinený následne do pravej ruky uchopil črepinu hrdla fľaše s ostrými výčnelkami a druhou rukou strčil do ľavého ramena stržm. O. O., na čo ho stržm. O. O. vyzval, aby upustil od ďalšieho konania a súčasne zo služobného vozidla na strane spolujazdca vystúpil nstržm. Ing. Z. K., pričom obom policajtom povedal: „... Vy mi aj tak kokot môžete, neviete aké mám ja známosti a začnite sa báť obaja, dám Vás dole..." a s črepinou hrdla fľaše uchopenou v ruke namieril na stržm. O. O. a opýtal sa ich, či ich s tým má zabiť, na čo ho stržm. O. O. spolu s nstržm. Ing. Z. K. vyzvali na zahodenie črepiny a upustenie od jeho konania, čo obvinený neuposlúchol a pristúpil do bezprostrednej blízkostistržm. O. O., voči ktorému sa zahnal rukou a držiac črepinu hrdla fľaše ho ňou udrel do oblasti zátylku, čím spôsobil poškodenému stržm. O. O. ľahkú formu pomliaždenia krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. l, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu a rozsudku okresného súdu podal obvinený dovolanie, s poukazom na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, argumentujúc v podstate nasledovne: „Podávam dovolanie podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku s tým, že súčasne podávam dovolanie aj podľa § 374 ods. 3 Trestného poriadku proti konaniu na súde prvého stupňa, pričom žiadam, aby dovolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého rozhodnutia a správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, rozhodol nasledovne:

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/69/2022, z 23. augusta 2022, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku bol porušený zákon v § 2 ods. 9, 10 Trestného poriadku, § 34 ods. 1, 2 Trestného poriadku, § 44 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku,

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/69/2022, z 23. augusta 2022 v celom rozsahu ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Mám za to, že bolo porušené moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa č. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné zahrnúť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Právo na obhajobu bolo porušené tým, že mi nebola poskytnutá riadna právna pomoc zo strany obhajcu, ktorého povinnosťou je poskytovať právnu pomoc tak, ako to ukladá zákon a ktoré vyplývajú z ustanovenia § 44 Trestného poriadku, hlavne podľa § 44 ods. 1 Trestného poriadku, kedy obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov, účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležité zistené a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny, alebo jeho vinu zmierňujú. V podstate na základe nie slobodného rozhodnutia, ale podnetu obhajcu, že v prípade neuznania viny, mi bude uložený vysoký trest odňatia slobody až 8 rokov, som urobil vyhlásenie o tom, že sa cítim byť vinný. Súd vychádzal teda pri uznaní viny len z môjho priznania a z toho, že vina bola preukázaná mojím priznaním. Samotné priznanie obvineného, však nie je postačujúce pre uznanie viny. Musia byť zadovážené iné dôkazy a ja som tvrdil obhajcovi, že skutok sa nestal tak, ako bol uvedený, ako v uznesení, tak v obžalobe, podanej okresným prokurátorom vo Zvolene. Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vymedzil správne v rozhodnutí poľahčujúce okolnosti, ale obidva nesprávne vyhodnotili v rámci kvalifikáciu skutku, ktorý bolo možné skutočne v krajnom prípade kvalifikovať len ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Pre vyhlásenie o vine nebolo vykonané dokazovanie, neboli vypočutí svedkovia, svedok poškodený O. O. vo svojej výpovedi 4. februára 2023 uviedol, „pokiaľ ide o fľaše, jednalo sa o fľaše zelenej farby, ale nič bližšie nevedel, fľaše boli dve „,na otázku vyšetrovateľa, čo sa stalo s črepinami, nevedel odpovedať, uviedol „nikto na mieste neostal zabezpečovať miesto, ani či na mieste bola spôsobená nejaká škoda na iných veciach napr. okolitých vozidlách". Svedok Z. K. vo výpovedi 10. marca 2022 taktiež nevedel uviesť, čo sa stalo s črepinami, ktoré sa podarilo vyraziť z ruky, nevedel, lebo to malo byť v rýchlosti, dokonca uviedol, že to nikto nestihol vnímať a taktiež uviedol vo výpovedi, že svedkovi O. krv netiekla. Na otázku, či mali na uniformáchalebo služobnom vozidle nejaký kamerový systém, ktorý by monitoroval skutok na mieste, kde sa odohral, uviedol, nie. Neobjasnené ostalo, aké črepiny boli na mieste činu, keď nikto nezabezpečoval miesto činu, nebolo objasnené, čo sa stalo s črepinami, nebolo riadne zabezpečené miesto činu, nebola riadne vykonaná ohliadka miesta činu, neboli zabezpečené kamerové záznamy spred predajne L. na ul. J. vo B., čo v podstate korešponduje s výpoveďami vypočutých svedkov O. O. a Z. K.. V rámci prípravného konania sa na preukázanie skutku, neboli nevykonané žiadne dôkazy. Nebolo dokazované zranenie, zistené pri mojom ošetrení z 3. februára 2022 o 00.07 hod. s diagnózou Contusio, et exkoriatio capitis regio supercilii - pomliaždenie hlavy, vyplývajúce z vyšetrenia pred umiestnením do CPZ lekárkou MUDr. H. E. - primár Urgentného príjmu 1. typu Nemocnice AGEL F. X. B.. Uvedené zranenie mi bolo spôsobné policajtom, pričom počas celého dokazovania ostalo opomenuté. Orgány činné v tomto konaní nevykonali v tomto smere žiadny dôkaz. Pritom ja som nespôsobil poškodenému stržm. O. O. zranenia, ale opak je pravdou, že práve mne bolo spôsobené zranenie, vyplývajúce z lekárskej správy z 3. februára 2022. Povinnosťou obhajoby bolo postupovať podľa § 44 Trestného poriadku, čo sa nestalo a moje práva na obhajobu boli len formálne. Moje vedené obhajovacie práva ako obvineného sa prejavili následne na rozhodnutí Okresného súdu Zvolen, a tým aj odvolacieho súdu v Banskej Bystrici. Skutkový stav nebol náležité preukázaný a vznikli tak závažné pochybnosti. Porušenie môjho práva na obhajobu tým predstavuje porušenie zákona § 2 ods. 9, 10, 21 Trestného poriadku, § 34 ods. 1, 2 Trestného poriadku, § 44 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tomto konkrétnom prípade sa môže jednať o nesprávne právne posúdenie skutku, nie v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ale môže sa jednať o posúdenie v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona". V osobitných podaniach - doplneniach dovolania i vo vyjadrení k replike prokurátora obvinený opakovane poukázal na to, že bol odsúdený „bez dôkazov len na základe jeho priznania", spochybnil dôkaznú situáciu, vyhodnotil výpovede svedkov, znalecký posudok i ďalšie dôkazy, ktoré dôkazy súdy pri jeho odsúdení nezohľadnili. Obvinený v dovolaní ani jediným slovom nenamietol uložený trest.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor. „Dovolanie a dôvody, pre ktoré bolo dovolanie podané nepovažujem za dôvodné v zmysle ustanovenia § 368 Trestného poriadku a nasl. ustanovení týkajúcich sa mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým je aj dovolanie. Ku skutkovým zisteniam považujem za vhodné odkázať na odôvodnenie rozhodnutí okresného a krajského súdu, ktoré mali za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetného konania sa dopustil odsúdený a týmto konaním boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty spomínaného trestného činu. V prípade rozsudku krajského súdu došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu, len pokiaľ ide o výrok o treste. Je však v prvom rade potrebné poukázať na to, že po podaní obžaloby obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku o vine. Z uvedeného dôvodu nebolo vykonané ani dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý obžalovaný priznal. V tejto súvislosti poukazujem na ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorého takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tom rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Aj vzhľadom na vyššie uvedeného som toho názoru, že odsúdeným prezentované námietky týkajúce sa zistenia skutkového stavu, resp. uplatnenej právnej kvalifikácie nemôžu zakladať dovolací dôvod, nakoľko v takejto procesnej situácii je daný jediný dovolací dôvod v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a teda že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Pokiaľ však ide o odsúdeným prezentovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, z tohto vyplýva, že dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. K uvedenému majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti, v krátkosti uvádzam, že z výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že dovolanie by bolo možné podať len v prípade porušenia hmotnoprávnych ustanovení, prípadne pri použití nesprávnej právnej kvalifikácii a podobne. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadkusprávnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže preskúmavať a ani meniť. Pokiaľ sa aj namietajú skutkové zistenia a tá skutočnosť, že vykonané dôkazy a ich charakter neumožňovali uznať vinu za niektorý skutok alebo na skutok s touto právnou kvalifikáciou, k tomuto odkazujem na závery rozsudku Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré uvedené skutočnosti popisujú a vysvetľujú. V tejto súvislosti však zastávam názor, že okresný súd a následne aj krajský súd postupovali procesne správne a dôkazne opodstatnene pri svojich rozhodnutiach. Ku skutkovým zisteniam opätovne poukazujem na vyhlásenie odsúdeného o vine podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku, ktorý odsúdený priznal vinu jednak pokiaľ ide o skutok, ale aj uplatnenú právnu kvalifikáciu skutku. Vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam uvádzam, že podľa môjho názoru konanie odsúdeného napĺňa znaky úmyselného konania vo vzťahu k poškodenému. Práve vzhľadom na postavenie poškodeného ako príslušníka PZ bolo odsúdenému jeho konanie voči telesnej integrite poškodeného zrejmé, a to aj pokiaľ ide o následky jeho konania. Napriek tomu som toho názoru, že dovolanie podané zo strany odsúdeného nespadá pod dôvody dovolania, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, že odsúdený v ňom namieta správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je okolnosťou vylučujúcou z dovolacieho prieskumu. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku som toho názoru, že v rámci trestného konania neevidujem porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Je tiež zrejmé, že odsúdený mal v priebehu celého trestného konania ustanoveného obhajcu a toho mal aj v rámci súdneho konania. Som toho názoru, že prípadná nespokojnosť odsúdeného s kvalitou právnej služby nie je dovolacím dôvodom, ktorý by mohol vyvolať aplikáciu tohto dovolacieho dôvodu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhujem, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/69/2022, z 23. augusta 2022 a rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/2/2022, zo 17. júna 2022 s poukazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol".

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (čo do výroku o uloženom treste) a o tomto bolo rozhodnuté (hoci rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo okresným súdom prijaté vyhlásenie obvineného) v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

V predmetnej veci platí, že ak obvinený podal odvolanie len proti výroku o treste (č. l. 281 - 288) a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol práve a len výrok o treste, nemôže obvinený právne účinným spôsobom svojim dovolaním napadnúť aj výrok o vine. V takomto prípade totiž neexistuje právny záver odvolacieho súdu ohľadom súdom prvého stupňa prijatého vyhlásenia o vine z právno - kvalifikačného hľadiska, nakoľko o ňom krajský súd vecne nerozhodoval. Možnosť takéhoto rozhodovania v zmysle naznačeného je vylúčená práve s poukazom na § 257 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého priznanie viny obvineným je neodvolateľné a nenapadnuteľné dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v spojení s § 372 ods. 1 Trestného poriadku. To znamená, že s poukazom na skôr vyjadrené nie je splnená podmienka uplatnenia riadneho opravného prostriedku - odvolania - v,,potrebnom" rozsahu (aj vo vzťahu k výroku o vine).

S ohľadom na to, že odsudzujúcemu rozsudku predchádzalo vyhlásenie obvineného G. D. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, je s takýmto vyhlásením spojený procesný následok opísaný v § 257 ods. 8 Trestného poriadku - vyhlásenie súdu, že dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného skutku sa nevykoná. Z toho plynie záver, že v dôsledku aplikovania vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku je vylúčené ďalej na podklade obvineným podaného dovolania skúmať aj výrok o vine, nakoľko tento vôbec nebol predmetom prieskumu súdom prvého stupňa (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu) v dôsledku dobrovoľného vzdania sa práva na kontradiktórneprejednanie trestnej veci zo strany obvineného. Skutkový podklad uvedený vo výrokovej časti podanej obžaloby bol súdom prvého stupňa právne konformným spôsobom v celom rozsahu akceptovaný. -To znamená, že pre obvineného neexistuje predmet, ktorý by bol spôsobilý byť,,atakovaný" dovolacími námietkami akokoľvek sa dotýkajúcimi výroku o vine (priznanej obvineným).

Preto pokiaľ obvinený v konaní pred súdom prvého stupňa využil právo urobiť vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a súd prvého stupňa toto vyhlásenie prijal, obvinený tak stratil možnosť predmetné vyhlásenie o vine,,odvolať", a tak podať dovolanie proti výroku o vine.

Z ustálenej judikatúry (R 12/2017) vyplýva, že ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného potom platí, že proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný, môže podať dovolanie proti výroku o vine len minister spravodlivosti a aj to len pre dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

S ohľadom na uvedené nemôže najvyšší súd, na podklade dovolania podaného obvineným, posudzovať výrok o vine v rozsudku okresného súdu, a tak preskúmavať ustálené skutkové závery a použitú právnu kvalifikáciu trestného činu.

Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012 - ide o princíp tzv.,,námietkovej viazanosti").

Obvinený k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že mu nebola poskytnutá adekvátna pomoc obhajcu, pretože tento mu poradil, aby priznal vinu, lebo mu hrozí vysoký trest. Takúto argumentáciu obvineného najvyšší súd nemohol prijať. Paradoxom je, že obvinený nenamieta pasivitu alebo nečinnosť svojho obhajcu, ale to, že si obhajca riadne plnil svoje povinnosti tým, že posúdil vec, urobil jej rozbor a poskytol mu adekvátnu radu. O účelovosti takejto dovolacej argumentácie obvineného svedčí následný celý obsah jeho dovolania i podaní spočívajúci v spochybňovaní všetkých dôkazov a nepochopení, že súdy nevykonali a nehodnotili žiadne dôkazy, keďže bolo prijaté jeho vyhlásenie, že je vinný.

Režim prijatia vyhlásenia obvineného, že je vinný, je prísne formálny a striktný (§ 333 Trestného poriadku) práve preto, aby súd videl, že obvinený takéto vyhlásenie robí slobodne, vážne a po zrelej úvahu s jasným cieľom získať „výhodu" pri rozhodovaní o treste. Obvinený pochopiteľne priznal vinu, aby docielil zmiernenie trestu, ktorý by mu inak hrozil. Konal tak cielene a slobodne po bezchybnom procesnom postupe súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd dopĺňa, že obvinený konal aj rozumne na základe dobrej rady obhajcu, pričom docielil také razantné zníženie trestu, na ktoré ani nemal nárok. Krajský súd mu totiž uložil trest nesprávne pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby - tri roky, keď mu mohol znížiť a uložiť trest maximálne na tri roky a osem mesiacov. Krajský súd síce správne na strane 5 svojho rozsudku uviedol, že „obžalovanému hrozil trest päť rokov a šesť mesiacov až osem rokov", ale pri aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona už nesprávne znížil spodnú hranicu trestnej sadzby o viac ako jednu tretinu, a tak výrazne v prospech obvineného. Na uvedené najvyšší súd len akademicky poukazuje, nakoľko dovolanie nebolo podané v neprospech obvineného.

Najvyšší súd nezistil, žiadne porušenie práva obvineného na obhajobu, a tak ani naplnenie dovolaciehodôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý okrem iného v konaní po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, môže uplatniť len minister spravodlivosti a nie obvinený (R 12/2017). Preto všetky, a to doslova všetky, zvyšné argumenty obvineného ohľadom priebehu skutku a dôkaznej situácie týkajúce sa výroku o vine nemajú dovolaciu relevanciu.

Okrem toho platí, že v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody dovolania podľa ods. 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto dovolanie podáva známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred dovolacím súdom. Obvinený v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietal kvalitu právnych služieb jeho obhajcu, ale žiadal zmiernenie trestu. Už len s ohľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Trestného poriadku nemal a nemá najvyšší súd kompetenciu zaoberať sa dovolacou argumentáciou obvineného s tým spojenou, no aj napriek tomu to pre obvineného vyššie učinil, aby pochopil, že dovolanie nie je riadny opravný prostriedok a porozumel, prečo súdy nižších stupňov postupovali procesne správne a rozhodli v súlade so zákonom (okrem pochybenia krajského súdu v jeho prospech).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený neuviedol žiadne argumenty, a tak najvyšší súd nemá na čo reagovať, pričom platí § 257 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti rozsudku, ktorým bolo prijaté vyhlásenie obvineného, že je vinný, možno podať dovolanie len z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Najvyšší súd tak dospel k záveru, že dovolanie obvineného G. D. je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené žiadne dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.