UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obvinenému M. K. pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2010, sp. zn. 3 To 10/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. a/ Tr. por. dovolanie obvineného M. K. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 2 T 124/2009, bol obvinený M. K. 24. novembra 2009 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Súd mu uložil podľa §§ 199 ods. 1, 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 9. decembra 2010, sp. zn. 3 To 10/2010 podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Obvinený sám, ako aj prostredníctvom obhajcu, podal dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený namietol, že rozhodnutia nižších súdov majú podklad v neúplne vykonaných dôkazoch a nesprávnom právnom posúdení, lebo neboli akceptované návrhy na preskúmanie hodnovernosti výpovede poškodenej znaleckým posudkom. Súdy nezisťovali skutočný stav veci, iba prijali verziu obžaloby. Nevyhodnotením dôkazov riadnym spôsobom zasiahli do práva obhajoby. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, zrušiť napadnuté rozhodnutia a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutieide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor poukázal na oneskorené podanie dovolania a dovolaciemu súdu navrhol dovolanie podľa § 382 písm. a/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 370 ods. 2 veta druhá Tr. por. ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
Ako vyplýva z Evidenčnej karty prijatej úradnej a doporučenej korešpondencie a podacích lístkov obvineného/odsúdeného /č. l. 229/, obvinenému bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2010, sp. zn. 3 To 10/2010 doručené 22. februára 2011. Zákonná lehota na podanie dovolania uplynula 22. februára 2014. Obvineným rukou písané dovolanie z 23. septembra 2014 bolo Okresnému súdu Martin doručené 29. septembra 2014 (pečiatka na pripojenej obálke je nečitateľná). Prostredníctvom obhajcu bolo dovolanie podané faxom 22. apríla 2015 a doplnené originálom 23. apríla 2015. Napriek nemožnosti určenia presného dátumu podania rukou písaného dovolania, je zrejmé, že obvinený nepodal dovolanie včas, ale 7, resp. 14 mesiacov po lehote.
Najvyšší súd preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.