UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2021 v Bratislave v trestnej veci obvinenej O. X. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o dovolaní obvinenej O. X. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tos/31/2021, zo 4. mája 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvinenej O. X. odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava V uznesením, sp. zn. 3T/21/2018, z 28. januára 2021 rozhodol tak, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že obvinená O. X., odsúdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/21/2018, z 25. septembra 2018, ktorým jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky sa neosvedčila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vykoná uložený trest odňatia slobody s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd menovanú na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Bratislave ako súd sťažnostný postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvinenej zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podala obvinená dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinenej preskúmal formálne procesné podmienky pre podanie dovolania, pričom zistil, že dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že je podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Obvinená podala dovolanie proti uzneseniu sťažnostného súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok (sťažnosť) podaný proti uzneseniu súdu prvého stupňa o tom, že vykoná trest odňatia slobody uložený pôvodným odsudzujúcim rozsudkom, ktorého výkon bol obvinenej podmienečne odložený.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Trestného poriadku v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré môže obvinený,,úspešne" napadnúť dovolaním neobsahuje uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený.
Preto platí (ak zákon neustanovuje inak), že obvinený môže podať dovolanie len proti tam taxatívne (presne a bezvýnimočne) uvedeným rozhodnutiam. Tým nie je samozrejme dotknutý záver, že dovolanie možno podať aj proti rozhodnutiam, ktoré sú naopak obsiahnuté v § 371 ods. 2 Trestného poriadku. Toto právo má len minister spravodlivosti za súčasného splnenia podmienok upravených v § 369 ods. 1 Trestného poriadku.
S poukazom na vyššie vyjadrené nezostalo najvyššiemu súdu nič iné, než na neverejnom zasadnutí uznesením, bez materiálneho preskúmania veci dovolanie obvinenej postupom podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. V nadväznosti na uvedené sa najvyšší súd ani ďalej nezaoberal žiadosťou obvinenej o prerušenie výkonu dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 380 ods. 4 Trestného poriadku.
Preto rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.