1Tdo/48/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 16. augusta 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného X. J. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného zákona o dovolaní obvineného X. J. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/21/2020, zo 6. mája 2020 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. J. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/37/2019, zo 7. januára 2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/21/2020, zo 6. mája 2020 bol obvinený X. J. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že od mesiaca február 2019 na rôznych miestach v meste K. až do dňa 07.08.2019 si neoprávnene zadovažoval minimálne 2-krát až 3-krát týždenne od doposiaľ neustálených osôb srbskej národnosti rastlinu rodu Cannabis (konopa), ktorú následne neoprávnene prechovával za účelom predaja ďalším nielen dospelým, ale aj maloletým osobám až do 15.10 hod. dňa 07.08.2019, keď pri sebe za týmto účelom prechovával pokrčený alobal s obsahom sušeného konope s celkovou hmotnosťou 18,08 g, s priemernou koncentráciou 10,4 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 1.880 mg THC, čo zodpovedá minimálne 63 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorých hodnota predstavuje minimálne 180,80 Eur, pričom ešte dňa 07.08.2019 v meste K. po predchádzajúcej telefonickej dohode osobne predal sušené konope ďalším trom osobám, a to osobe L. F., ako aj maloletým osobám D. M., nar. XX.XX.XXXX, a D. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že v doobedňajších hodinách na ulici K. predal mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX sušené konope s celkovou hmotnosťou 231 mg, s priemernoukoncentráciou 9,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 21 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy a mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX sušené konope s celkovou hmotnosťou 154 mg, s priemernou koncentráciou 10,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 16 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, a následne aj v čase okolo 15.00 hod. na ulici A. pri areály I. predal L. F. sušené konope s celkovou hmotnosťou 2.913 mg, s priemernou koncentráciou 11,6 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 338 mg THC, čo zodpovedá minimálne 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok

Za to bol obvinenému uložený

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. 1) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analógiám" trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho bydliska potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, a to najmenej lx za tri kalendárne mesiace. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste jeho bydliska, a to najmenej lx za tri kalendárne mesiace. Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho bydliska vzdialenie sa z miesta jeho bydliska s výnimkou pravidelne opakujúcich sa vzdialení, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia nasledovných vecí:

- mobilný telefón zn. Samsung Galaxy J6+ červenej farby, typ SM-J610FN, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s vloženou SIM kartou Tesco mobile a obalom,

- 1 ks digitálna miniváha čierno striebornej farby č. produktu P138. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia peňažnej sumy 86,54 Eur. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na podklade odvolania podaného obvineným len proti výroku o treste rozsudku okresného súdu rozhodol uznesením, sp. zn. 3To/21/2020, zo 6. mája 2020 tak, že odvolanie obvineného zamietol podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Proti uzneseniu krajského súdu a rozsudku okresného súdu podal obvinený dovolanie proti výroku o vine a treste dôvodiac naplnením dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť), argumentujúc v podstate nasledovne:

Proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo 7.1.2020, sp. zn. 15T/37/2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 6.5.2020, sp. zn. 3To/21/2020, týmto prostredníctvom obhajcu podávaodsúdený dovolanie voči výroku o vine a treste z dôvodu zmysle 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Samotné spáchanie skutku odsúdeným nepopierame, avšak máme za to, že konanie, pre ktoré bol odsúdený, nezodpovedá právnej kvalifikácii v zmysle napadnutého rozsudku Okresného súdu Trnava v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, a to aj napriek skutočnosti, že obvinený na hlavnom pojednávaní dňa 7.1.2020 urobil vyhlásenie o vine. Súčasťou vyhlásenia o vine je aj prijatie právnej kvalifikácie, pričom obvinený nemá žiadnu možnosť sa v rámci vyhlásenia o vine vyjadriť k právnej kvalifikácií bez ohľadu na to, či je v danom prípade správna. Súd však vyhlásenie obžalovaného neprijme napríklad vtedy, ak bude mať dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a na ich odstránenie sa bude javiť nevyhnutným vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania. V danom prípade je nevyhnutné konštatovať, že hoci obvinený nepopiera spáchanie skutku, jeho právna kvalifikácia nie je správna, resp. skutková veta odsudzujúceho rozsudku nezodpovedá posúdeniu konania obvineného ako obzvlášť závažného zločinu. Kvalifikačným znakom podmieňujúcim zvýšenie trestnej sadzby bolo v danom prípade naplnenie ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. a), t. j. že čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- na viacerých osobách a na chránenej osobe - dieťati. S takýmto skutkovým a právnym posúdením sa nemôžeme stotožniť. Máme za to, že konanie obvineného malo byť posudzované ako spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to aj napriek skutočnosti, že obvinený sa k žalovanej trestnej činnosti priznal. Ako sme uviedli vyššie, úlohou súdu bolo posudzovať, či žalovaný skutok má aj znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j, § 139 písm. a) a § 127 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na vyhlásenie obvineného. U odsúdeného však prichádza do úvahy aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona

- páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Okresný súd Trnava neprihliadol na to, že odsúdený časť trestnej činnosti spáchal ako mladistvý a v čase jeho zadržania bol plnoletým len necelé dva mesiace. Súd skutočnosť, že istú dobu počas spáchania skutku bol sám mladistvý a istú dobu vo veku blízkom mladistvým, nevyhodnotil v prospech obvineného, ale naopak ako okolnosť, ktorá mu priťažuje. S poukazom na jednotlivé ustanovenia Trestného zákona, účel a jeho cieľ máme za to, že takéto odôvodnenie sa z časti prieči zmyslu zákona. Rovnako je z pohľadu Trestného zákona podľa § 36 ods. c) poľahčujúcou okolnostnou to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. S poukazom na citované ustanovenia Trestného zákona je potom úlohou súdu jednoznačne vyhodnocovať vek ako aj skutočnosť, že prevažnú časť skutku spáchal obvinený ako mladistvý, v jeho prospech a nie naopak, ako to posúdil Okresný súd Trnava. Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Okresný súd Trnava však nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť fakt, že odsúdený nebol doposiaľ trestne stíhaný, čo je zrejmé z odpisu z registra trestov. Nakoľko na strane prvostupňového aj odvolacieho súdu boli nesprávne zistené poľahčujúce okolnosti, je naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Na základe uvedeného navrhujeme, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 7.1.2020, sp. zn. 15T/37/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 6.5.2020, sp. zn. 3To/21/2020, bol porušený zákon v neprospech odsúdeného X. J. a súčasne zrušil podľa ustanovenia § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Okresného súdu Trnava zo 7.1.2020, sp. zn. 15T/37/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 6.5.2020, sp. zn. 3To/21/2020, apodľa ustanovenia § 388 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prikázal predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka. Uvádzam, že obvinený na hlavnom pojednávaní konanom 07.01.2020 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol v obžalobe za vinu, následne súd toto vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že sa dokazovanie vykoná len v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Obvinený teda v zmysle uvedeného uskutočnil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, k čomu uvádzam, že takto prijaté vyhlásenie o vine je podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, s ktorými následkami bol obvinený riadne zákonne poučený. V odôvodnení podaného dovolania následne obvinený namieta, že hoci nepopiera spáchanie skutku, jeho právna kvalifikácia nie je správna, čo odôvodnil tým, že kvalifikačným znakom podmieňujúcim zvýšenie trestnej sadzby bolo v danom prípade naplnenie ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, t. j. že čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - dieťati, s čím sa obvinený nestotožňuje a spochybnil správnosť a dôvodnosť napínania týchto znakov. K takto formulovanej námietke obvineného sa žiada uviesť, že jeho výhrady smerujú voči výroku o vine, ktorý bol ale dôsledkom uskutočneného vyhlásenia o vine, ktoré bolo aj súdom prijaté, pričom s poukazom na § 257 ods. 5 Trestného poriadku bolo možné výrok o vine dovolaním napadnúť iba z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, kedy zároveň dodávam, že takýto výrok o vine bol zároveň nenapadnuteľný odvolaním, teda v tomto prípade by podanie dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku mohol uskutočniť jedine minister spravodlivosti a nie obvinený, ktorému zákon priznáva právo na podanie dovolania výlučne proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Súhrnne uvádzam, že zo strany obvineného teda výrok o vine, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného o vine, nebolo možné napadnúť dovolaním z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tak, ako to urobil obvinený, pretože v tomto rozsahu je dovolanie vo vzťahu k vine neprípustné. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že námietky obvineného ohľadom nepriznania mu dvoch poľahčujúcich okolností sú irelevantné, pretože sa týkajú otázky skutkovej, ktorá je vylúčená z prieskumu dovolacieho súdu. Navrhujem, aby dovolací súd rozhodol o podanom dovolaní na neverejnom zasadnutí tak, že dovolanie podľa § 382 písm. c), písm. f) Trestného poriadku, bez preskúmania veci, odmietne.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (čo do výroku o uloženom treste) a o tomto bolo rozhodnuté (hoci rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo okresným súdom prijaté vyhlásenie obvineného v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

V predmetnej veci platí, že ak sa obvinený odvolal len proti výroku o treste a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol práve a len výrok o treste, nemôže obvinený právne účinným spôsobom svojim dovolaním napadnúť aj výrok o vine.

V takomto prípade totiž neexistuje právny záver odvolacieho súdu ohľadom súdom prvého stupňa prijatého vyhlásenia o vine (č. l. 456) z právno - kvalifikačného hľadiska, nakoľko o ňom krajský súd vecne nerozhodoval. Možnosť takéhoto rozhodovania v zmysle naznačeného je vylúčená práve s poukazom na § 257 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého priznanie viny obvineným jeneodvolateľné a nenapadnuteľné dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v spojení s § 372 ods. 1 Trestného poriadku. To znamená, že s poukazom na skôr vyjadrené nie je splnená podmienka uplatnenia riadneho opravného prostriedku - odvolania - v,,potrebnom" rozsahu (aj vo vzťahu k výroku o vine).

Ak k uvedenému pristupuje skutočnosť, že odsudzujúcemu rozsudku predchádzalo vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, je s takýmto vyhlásením spojený procesný následok opísaný v § 257 ods. 8 Trestného poriadku - vyhlásenie súdu, že dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného skutku sa nevykoná.

Z toho plynie záver, že v dôsledku aplikovania vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku je vylúčené ďalej na podklade obvineným podaného dovolania skúmať aj výrok o vine (okrem prípadného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko tento vôbec nebol predmetom prieskumu súdom prvého stupňa (v spojení s uznesením odvolacieho súdu) v dôsledku dobrovoľného vzdania sa práva na kontradiktórne prejednanie trestnej veci zo strany obvineného. Skutkový podklad uvedený vo výrokovej časti podanej obžaloby bol súdom prvého stupňa právne konformným spôsobom v celom rozsahu akceptovaný. To znamená, že pre obvineného neexistuje predmet, ktorý by bol spôsobilý byť,,atakovaný" dovolacími námietkami akokoľvek sa dotýkajúcimi výroku o vine (priznanej obvineným).

Preto pokiaľ obvinený v konaní pred súdom prvého stupňa využil právo urobiť vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a súd prvého stupňa toto vyhlásenie prijal, obvinený tak stratil možnosť predmetné vyhlásenie o vine,,odvolať", a tak podať dovolanie proti výroku o vine.

Z ustálenej súdnej judikatúry (R 12/2017) vyplýva, že ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného potom platí, že proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný, môže podať dovolanie proti výroku o vine len minister spravodlivosti a aj to len pre dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

S ohľadom na uvedené nemôže najvyšší súd, na podklade dovolania podaného obvineným, posudzovať výrok o vine v rozsudku okresného súdu, a tak preskúmavať ustálené skutkové závery a použitú právnu kvalifikáciu trestného činu.

Pokiaľ však ide o dovolacie námietky obvineného uplatnené voči výroku o treste, v tomu zodpovedajúcej časti je obvinený osobou oprávnenou na podanie dovolania.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do právoplatnosti rozhodnutia (napadnutého dovolaním), ktoré je zásadnou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia, ktorá v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Nezmeniteľnosť rozhodnutia znamená, že v rámci konania, v ktorom bolo vydané, nemožno o veci, ktorá bola jeho predmetom, naďalej pokračovať, resp. ju,,nanovo" prejednať. Preto sú možnosti podania dovolania (vrátane dovolacích dôvodov) striktne obmedzené; potenciálne široké ponímania uplatnenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku bynesporne mohlo založiť takú procesnú situáciu, kedy by konanie pred dovolacím súdom bolo v zásade konaním pred ďalšou riadnou opravnou inštanciou a dovolanie tak chápané len ako ďalšie odvolanie.

Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012 - ide o princíp tzv.,,námietkovej viazanosti").

Najvyšší súd sa nestotožnil s dovolacou argumentáciou obvineného a dospel k záveru, že dovolanie obvineného X. J. je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené žiadne dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

K námietke obvineného spočívajúcej v tom, že súdy nižších stupňov mu nepriznali poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného poriadku a podľa § 36 písm. j) Trestného poriadku, a preto „je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia" najvyšší súd uvádza nasledovné.

Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne) existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacím súdom v prípade, ak tento koná na podklade dovolania podaného obvineným podľa § 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Opak by platil v prípade, ak by súd vo výroku dovolaním napadnutého rozhodnutia síce konštatoval danosť niektorej z týchto okolností, avšak v rozpore s týmto záverom by ju nevzal do úvahy pri ukladaní trestu (pri úprave výmery trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona). Len v takom prípade (a za súčasného splnenia podmienky podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku) by označené pochybenie mohlo zakladať naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia - viď R 18/2015).

Takáto situácia v predmetnej veci nenastala, a preto dovolacie námietky obvineného najvyšší súd nemohol akceptovať ani v tejto časti a odmietol ich ako nedôvodné.

Najvyšší súd nad rámec nevyhnutného poznamenáva,

- že aj v prípade, ak by hypoteticky boli obvinenému označené poľahčujúce okolnosti priznané, bolo by to bez významu na výmeru trestu, pretože trest by mu bol tak isto ukladaný podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a dopĺňa, že súdy nižších stupňov nepochybili pri určení rozsahu poľahčujúcich okolností, keď obvinenému priznali len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. V tomto smere považuje najvyšší súd závery okresného súdu na stranách 6 - 7 rozsudku a krajského súdu na strane 5 uznesenia za správne a zákonné a dopĺňa, že obvinený pred spáchaním trestného činu v žiadnom prípade neviedol riadny život.

- Okrem to sa žiada aspoň stručne zareagovať aj na úvahy obhajkyne k tomu, že „Predaj drog viacerým osobám je už zahrnutý v znaku základnej skutkovej podstate trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to v znaku predá, nakoľko výklad pojmu predá zahŕňa aj predaj tovaru bližšie neobmedzenému počtu osôb (tomu nasvedčuje aj znenie predmetnej základnej skutkovej podstaty, ktorá počet kupujúcich nijako neobmedzuje)". „Platí teda, že predaj drogy viacerým osobám je zahrnutý v základnej skutkovej podstate a je preto vylúčené použiť aj kvalifikovanú skutkovú podstatu (na viacerých osobách)". Najvyšší súd sa s takýmto výkladom nestotožňuje a kladie si otázku, kedy by potom bol naplnený kvalifikačný znak „na viacerých osobách" - § 127 ods. 12 Trestného zákona v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona a s § 172 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a vychádza mu, že pri výklade použitom obhajkyňou nikdy. Hoci v § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona nie je určenýpresný počet osôb, koľkým má obvinený drogu predať, práve z vyššie citovaných ustanovení logicky a presne vyplýva, že to môžu byť maximálne dve osoby. Bez zložitých akademicko i právne - argumentačných úvah si možno pomôcť jednoduchým pochopením toho, čo zákonodarca mienil kvalifikačným pojmom „na viacerých osobách". Podľa názoru najvyššieho súdu pôjde o predaj drogy (jednej alebo viacerých dávok) viacerým osobám - trom a viac alebo o spôsobenie škody (konkrétnym jediným konaním alebo aj viacerými konaniami) viacerým osobám a podobne.

V dôsledku zrejmého nesplnenia žiadneho z dovolacích dôvodov podľa § 371 Trestného poriadku najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.