1Tdo/46/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Klemaniča a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. T. v konaní o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o dovolaní menovaného podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Tos/34/2025, z 25. marca 2025

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. T. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava, uznesením sp. zn. 3T/14/2019, z 3. februára 2025 podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený Y. T. vykoná trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/14/2019, z 9. októbra 2023, vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Súčasne podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe sťažnosti odsúdeného rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením, sp. zn. 6Tos/34/2025, z 25. marca 2025 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného zamietol.

Odsúdený Y. T. podal vlastnoručne napísané dovolanie (č. l. 501 - 502), v ktorom žiadal o zrušenie jeho nástupu na výkon uloženého trestu. Poštu, ktorú mal údajne prevziať, tak prevzala iná osoba, takže sa nedopustil trestného činu marenia. Nevedel, že má zákaz. Na zásielke, ktorá prišla z dopravného inšpektorátu, nesedel jeho dátum narodenia, ani číslo občianskeho preukazu. Taktiež žiadal o zrušenie rozsudku, ktorý vydal Okresný súd Senica za marenie, ktorého sa nedopustil.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor nasledovne:,,Dovolanie podané odsúdeným Y. T. nespĺňa všetky základné obsahové a formálne náležitosti. Nebolo podané prostredníctvom obhajcu, čím bola porušená podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadkuv spojení s § 373 Trestného poriadku. Podané dovolanie zároveň smeruje proti takému rozhodnutiu, voči ktorému zákon nepripúšťa dovolanie podať, keďže uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 6Tos/34/2025, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/14/2019 zo dňa 03.02.2025, ktorým bolo podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona rozhodnuté, že odsúdený Y. T. vykoná trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 3T/14/2019, nemožno subsumovať ani pod jedno z rozhodnutí, taxatívne vymedzených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku.“ S ohľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odsúdeného na neverejnom zasadnutí konanom podľa § 381 Trestného priadku bez preskúmavania veci odmietol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku, eventuálne podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa Trestného poriadku.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) prioritne skúmal splnenie formálnych podmienok na podanie dovolania v intenciách ustanovenia § 382 písm. a), písm. b) a písm. d) až písm. f) Trestného poriadku a zistil, že odsúdený Y. T. nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v zmysle § 369 Trestného poriadku.

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že voči rozhodnutiu o výkone trestu ktorého výkon bol podmienečneodložený - teda voči rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia - môže podať dovolanie výlučne len minister spravodlivosti a nie samotný odsúdený.

Keďže voči rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, odsúdený je na takýto procesný úkon neoprávnenou osobou.

Na základe uvedeného musí dovolací súd zopakovať, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože odsúdený nie je osobou oprávnenou podať dovolanie proti tomuto typu rozhodnutia súdu.

Nad rámec uvedeného dovolací súd podotýka, že dovolanie navyše nebolo podané prostredníctvom obhajcu, čím bola porušená podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 373 Trestného poriadku. Okresný súd Trnava poučil (č. l. 518 súdneho spisu) odsúdeného podľa § 373 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj o možnosti ustanovenia obhajcu súdom, ak preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

S ohľadom na vyššie uvedené preto rozhodol najvyšší súd podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku tak, že dovolanie odsúdeného odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.