1Tdo/46/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 13. októbra 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného X. D., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného X.G. D. podanom proti trestnému rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/112/2016, z 24. novembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. D. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Nitra trestným rozkazom, sp. zn. 21T/112/2016, z 24. novembra 2016, uznal obvineného X. D. za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe podrobne opísanom v označenom trestnom rozkaze.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov; podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. Ď. škodu v sume 1115,00 (tisíc sto pätnásť) Eur.

Nazretím do príslušnej časti predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený podal proti dotknutému trestnému rozkazu podaním z 29. novembra 2017 odpor (č. l. 79 spisu). Následne obvinený podaním z 15. júna 2019 označeným ako,,Stiahnutie odporu voči trestnému rozkazu" (č. l. 129 spisu) vzal podaný odpor späť. V dôsledku späťvzatia podaného odporu rozhodol okresný súd uznesením, sp. zn. 21T/112/2016, z 23. júna 2020 tak, že podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku vzal na vedomie späťvzatie odporu podaného menovaným. Trestný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť 18. júna 2020 (č. l. 131 a nasl. spisu).

Obvinený X. podal proti trestnému rozkazu dovolanie, dôvodiac údajným naplnením dovolacieho dôvodupodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť), argumentujúc v zásade nasledovne:,,... zastávam názor, že prečin, ktorý mi je kladený za vinu, nie je prečinom, nakoľko 900,00 Eur z týchto peňazí boli moje a nie poškodeného. Súčasne som navrhoval predvolať majiteľa firmy Lekor, s.r.o., ktorý mi tie peniaze dával a odložil ich u A.. Z týchto dôvodov som žiadal o prejednanie mojej veci na hlavnom pojednávaní. Z môjho doplnenia k žiadosti o mimoriadny opravný prostriedok... ktorý bol súdu doručený 29. júla 2020 je zrejmé, že som bol súdený podľa nesprávneho § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, čo za daný skutok právna kvalifikácia ukladá podľa § 212 ods. 1, ods. 3 v roku 2016, kedy bol Trestný zákon platný. Taktiež mám za to, že škoda nebola v takej výške, ako je to uvedené v trestnom rozkaze, nakoľko 900,00 Eur boli moje z uvádzanej škody a požičané od majiteľa stavebnej firmy Lekor, s.r.o., v ktorej som v danej dobe pracoval. Z týchto dôvodov žiadam o mimoriadny opravný prostriedok a zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko už mám uložený trest vo výmere 36 mesiacov. Taktiež zastávam názor, že z dôvodu už vydaného rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/15/2016, z 22. augusta 2017, právoplatného v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/78/2017, z 18. decembra 2017, mi mal byť Okresným súdom Nitra... uložený súhrnný trest. Vzhľadom na uvedené s poukázaním na § 373 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu podávam dovolanie a uplatňujúc dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku preto navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd takto rozhodol:

- trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/112/2016 z 24. novembra 2016 bol v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v môj neprospech,

- trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/112/2016 z 24. novembra 2016 sa zrušuje, zrušujú sa aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

- Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol".

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor (č. l. 183a a nasl. spisu), ktorý uviedol v podstate nasledovné:,,Vzhľadom na to, že proti dovolaním napadnutému trestnému rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/112/2016 z 24. novembra 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. júna 2020, odsúdený X. D. síce podal 29. novembra 2017 odpor, ktorý ale písomným podaním z 15. júna 2020 doručeným okresnému súdu 18. júna 2020 vzal v celom rozsahu späť (čo okresný súd vzal podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku na vedomie uznesením, sp. zn. 21T/112/2016 z 23. júna 2020), v dôsledku čoho trestný rozkaz... nadobudol právoplatnosť 18. júna 2020, nebola v tomto prípade splnená jedna zo základných podmienok na podanie dovolania zakotvená v ustanovení § 372 ods. 1 Trestného poriadku... S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby dovolací súd uznesením odmietol dovolanie podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, pretože neboli splnené podmienky dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku".

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku, pričom po vykonaní formálneho prieskumu zistil, že nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, a to s poukazom na nasledovné.

+ + +

Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Obvinený je oprávnený podať dovolanie vo svoj prospech proti výroku rozhodnutia súdu druhého stupňa, ktorý sa ho priamo týka. Obvinený môže podať dovolanie aj z dôvodu, že v takomto rozhodnutí určitý výrok chýba (nebol urobený). Obvinený je však oprávnený podať dovolanie výlučne za predpokladu, že podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, o tomto opravnom prostriedku bolo rozhodnuté a je naplnený niektorý z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Obvinený (alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku) a rovnako generálny prokurátor teda môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa § 355 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.

Podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Podľa § 355 ods. 8, ods. 9 Trestného poriadku, obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom. Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

Podľa § 355 ods. 10 Trestného poriadku, ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.

Tým, že obvinený síce podal proti trestnému rozkazu odpor, no tento vzal následne podaním z 15. júna 2020 späť,,,dodatočne" deklaroval svoju spokojnosť s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa vzdal späťvzatím odporu. Zároveň je z obsahu predloženého spisu zistiteľné, že k späťvzatiu odporu obvineným došlo nepochybne pred tým, než by nastala niektorá z procesných situácii predpokladaných v § 355 ods. 10 Trestného poriadku, ktoré fakticky časovo upravuje právne - kvalifikačný moment pre zákonodarcom predpokladané a zákonne,,účinné" späťvzatie trestného rozkazu a nástup s tým spojených procesných následkov.

Z toho dôvodu zákonné podmienky na podanie dovolania podľa § 372 Trestného poriadku nie sú v trestnej veci obvineného splnené nakoľko platí, že späťvzatie skôr podaného odporu treba považovať za prejav vôle obvineného obsahujúci ex post vzdanie sa práva obvineného podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 372 Trestného poriadku.

Najvyšší súd len pre úplnosť dopĺňa, že iný procesný postup by prichádzal do úvahy len v tom prípade, ak by podal dovolanie minister spravodlivosti, ktorý na rozdiel od ostatných osôb oprávnených napodanie dovolania, disponuje uvedeným právom bez využitia možnosti podania riadneho opravného prostriedku [t. j. aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým je trestný rozkaz - viď § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku]. V dôsledku absencie Trestným poriadkom predpokladaných formálnych podmienok preto Najvyšší súd ani ďalej bližšie neskúmal právnu argumentáciu obvineného obsiahnutú v podanom dovolaní; vyššie formulovaný záver Najvyššieho súdu o prípustnosti dovolacieho prieskumu napadnutého trestného rozkazu ministrom spravodlivosti, hoc aj na podklade identickej právnej argumentácie než tej, ktorú prezentoval v podanom dovolaní obvinený, tým nie je dotknutý.

Z dôvodu, že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre podanie dovolania Najvyšší súd dovolanie obvineného X. na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: