1Tdo/44/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. P., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/31/2021, zo 17. mája 2021, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. P. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/31/2021, zo 17. mája 2021 bol obvinený A. P. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2015 až do momentu obmedzenia osobnej slobody v čase o 06:00 hod. dňa 17.09.2020, si neoprávnene v mestách K. a H., od bližšie nestotožnených osôb, pre vlastnú potrebu ako aj za účelom ďalšieho predaja, neoprávnene zadovažoval drogu zvanú „pervitín" a tiež zo semien rastlín rodu Cannabis (konope), ktoré si zabezpečil cez internetový portál www.semenamarihuany.cz, následne vypestoval dospelé rastiny rodu Cannabis (konopa), pričom takto získané drogy prechovával pri sebe a v mieste svojho bydliska v obci C., v byte č. XX, na P.. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX a tieto následne sám užíval, alebo za účelom dosiahnutia finančného prospechu predával spravidla v obci C., na rôznych miestach v okrese F. a na bližšie nezistených miestach po ceste z mesta K. a H., spravidla za sumu 5 € až 10 € za jednu dávku, viacerým konzumentom týchto látok, a to najmä U. T., S. E., Z. E., Z. E., ako aj ďalším, doposiaľ nestotožneným konzumentom týchto látok, s ktorými si miesto a čas predaja a množstvo drogy dohadoval telefonicky prostredníctvom mobilného telefónu ako aj prostredníctvom aplikácie Messenger, pričom počasvykonávanej domovej prehliadky dňa 17.09.2020 vo vyššie uvedenom byte bola u neho okrem iného nájdená marihuana s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 36748 mg a priemernou koncentráciou v rozpätí 2 % až 7,6 %, obsahujúca 2738 mg THC, z ktorej by sa dalo pripraviť minimálne 92 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom metamfetamín, ktorý je účinnou látkou drogy zvanej pervitín, je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. Skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, na ktorých držbu sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, pričom bolo preukázané, že takéto povolenie nebolo obvinenému Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky vydané a ani oň nepožiadal.

Za to bol menovanému uložený podľa § 172 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c), § 38 ods. 2, ods. 3, § 37 písm. m), § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks mobilného telefónu zn. Huawei, typ Honor 5C, model NEM-L21, striebornej farby, nezisteného IMEI, spolu s vloženou SIM kartou mobilného operátora Telekom SK, č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XL a micro SD kartou zn. Kingston o kapacite 16 GB, 1 ks kovovej drvičky striebornej farby s nápisom „Sweet seeds", 1 ks plastovej drvičky zelenej farby, 2 ks kovovej gola nadstavce striebornej farby a 1 ks očadenej sklenenej fajky s nápisom „Rasta" o dĺžke 30 cm, uložených na Krajskom riaditeľstve PZ Nitra, Odbore kriminálnej polície v Nitre, zapísanej v Knihe zaistených, odňatých a uschovaných vecí pod poradovým číslom 11/2021.

Súčasne podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, v rozsahu určenom v § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Proti rozsudku Okresného súdu Levice podal obvinený A. P. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu].

Obvinený v dovolaní argumentoval v podstate nasledovne: „Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/31/2021 bolo porušené základné právo na obhajobu podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zdravotný stav odsúdeného je na základe správy vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia - Ústavu na výkon väzby z 23. apríla 2021 vážny, trpí syndrómom závislosti od psychoaktívnych látok a prejavujú sa u neho tetanické (epileptické) záchvaty. Odsúdený uvádzal abúzus psychoaktívnych látok, konkrétne pervitínu a marihuany, alkoholu a nikotínu od 17. rokov, v minulosti absolvoval protitoxikomanickú a protialkoholickú liečbu. Odsúdený si vyžaduje zvýšenú starostlivosť pri komunikácii s orgánom činným v trestnom konaní. Odsúdenému bol pridelený obhajca JUDr. Juraj Gavalec, ktorý sa však obmedzil v záverečnej reči na návrh vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného na zníženie trestu o 1/3 - inu dolnej hranice, t. j. na 6 rokov a 8 mesiacov. Odsúdený uviedol, že nemal možnosť konfrontovať, resp. nebol prítomný na svedeckých výpovediach svedkov: U. T. r. T., S. E. r. E., Z. E. r. E., Z. E. r. E., ktorý mal údajne dodávať drogy. Odsúdený sa nemohol vyjadriť k celkovej dĺžke obdobia, odkedy zabezpečoval distribúciu drog. Takže konštatovanie prvostupňového súdu, že sa distribúcii drog venoval od roku 2015, t. j. dlhšiu dobu, nie je preukázané. Odsúdený sa snažil spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní v súlade s ust. § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznal v plnom rozsahu spáchanie skutku. Pri výmere trestu súd dostatočne nezohľadnil poľahčujúce okolnosti podľa ust. § 36 písm. l) Trestného poriadku, t. j. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Skutočnosť, že prvostupňový súd neuplatnil voči odsúdenému žiadne poľahčujúce okolnosti, ale zdôraznil len aspekt podľa ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona, t. j. že sa odsúdený dopustil TČ na viacerých osobách nie je preukázané.

Vzhľadom k tomu, že odsúdený nemal možnosť konfrontovať vypočutých svedkov, dáva do pozornosti skutočnosť, že nebol patrične poučený advokátom JUDr. Gavalcom, ktorý vykonával povinnú obhajobu a na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva podať odvolanie. Táto skutočnosť len potvrdzuje, že odsúdenému nebola vzhľadom na jeho zdravotný stav poskytnutá adekvátna právna pomoc a poučenie, ktorému by porozumel vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na základe vyššie uvedeného žiadam, aby dovolací súd v súlade s ust. § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a podľa ust. § 388 ods. 1 Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozhodnutia prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol".

Podaním z 21. septembra 2021 obvinený doplnil dovolanie ešte týmto spôsobom:

„Touto cestou doplňujem moje dovolanie na NS-SR cestou cez OS-LV, ktoré bolo už podané prostredníctvom mojím ustanoveným advokátom JUDr. Petrom Servátkom 24. augusta 2021 podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ako prvé namietam, že v trestnom konaní (OČTK) pri vykonávaní úkonov (dôkazov) postupovali „nezákonným spôsobom", čím porušili moje základné ľudské práva a slobody a to takým spôsobom, že 17. septembra 2020 o 06:00 hod. mi bola obmedzená osobná sloboda ako podozrivej osoby, ten istý deň boli vykonané procesné úkony - výsluchy svedkov (U. T., S. E., Z. E., a Z. E.). Na základe týchto svedkov mi bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona. Taktiež bola podaná obžaloba na moju osobu, v ktorom pani prokurátorka odôvodňuje svoje rozhodnutie v obžalobe na str. 2 č. k. 2 Pv 250/20/4402-35 z 11. marca 2021 z ktorého citujem: „Zo spáchania skutku v zmysle skutkovej vety výrokovej časti obžaloby je obvinený usvedčovaný aj výpoveďami svedkov - U. T., S. E., Z. E., Z. E., ktorí sa vyjadrili jednak k osobe obvineného, od ktorého kupovali a zadovažovali drogu zvanú pervitín alebo marihuanu".... koniec citácie... K tomuto rozhodnutiu dávam NS-SR do pozornosti rozhodnutie, Trestnoprávneho kolégia a Najvyššieho súdu SR na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu číslo Tpj 63/2009, prijaté dňa 7. decembra 2009.

K rozhodnutiu B. str. 4 Tpj 63/2009. Citujem: „Rozhodujúcim hľadiskom na posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konaní po vznesení obvinenia je nepochybne jeho dôkazná hodnota. Ak výpoveď svedka neprináša pre trestné konanie rozhodujúci význam v podobe usvedčovania obvineného zo spáchania trestného činu, alebo naopak preukazovania jeho neviny (vrátane preukazovania poľahčujúcich alebo prikazujúcich okolností), je bezpredmetné opakovať jeho výsluch po vznesení obvinenia. Ak výpoveď svedka je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere oprieť obžalobu je nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného na obhajobu". Koniec citácie. Vážený Najvyšší súd SR aj z týchto skutočností, ktoré som Vám uviedol na základe rozhodnutia Trestnoprávneho kolégia NS-SR, jednoznačne preukazuje, že mám porušené právo na obhajobu zásadným spôsobom. Svedkovia neboli vypočutý po vznesení obvinenia, teda v záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku) treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť. Taktiež dávam do pozornosti NS-SR aj tú skutočnosť, že v mojej tr. veci sa jedná o obzvlášť závažný zločin, teda o „povinnú obhajobu". Avšak moje právo na obhajobu a spravodlivý proces mi bolo odopreté z OČTK. Právo na obhajobu je jediným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní" medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku a vyplýva z článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy").Garantovaná je v takých významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akéhokoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom". Ďalej poukazujem aj na tú skutočnosť, že čas, miesto a druh úkonu môže vyšetrovateľ oznámiť obhajcovi osobe, telefonicky alebo písomne tak, aby obhajca mohol zabezpečiť svoju účasť na úkone alebo zabezpečiť za seba zastúpenie!!! V prípade, ak vykonanie vyšetrovacieho úkonu nemožno odložiť na neskoršiu dobu alebo o ňom vyrozumieť obhajcu, je vyšetrovateľ povinný o tom urobiť písomný záznam a založiť do spisu. Dňa 4. marca 2021 pod ČVS: KRP-122/1-VYS-NR-2020, sa uskutočnilo v ÚVV a ÚVTOS NR, Cintorínska 3, Nitra, preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Skutočnosťou je to, že pán vyšetrovateľ uzavrel spisy bez prítomnosti môjho advokáta čím, tak isto porušil moje právo povinnej obhajoby, nakoľko som bol vo výkone väzby a jednalo sa o tr. čin obzvlášť závažný zločin - trestná sadzba 10 až 15 rokov a v tom to prípade je „povinná obhajoba" aj v tejto veci vyšetrovateľ konal rozporom so zákonom, keď uzavrel spisy bez prítomnosti môjho advokáta. Vážený Najvyšší súd SR, som toho názoru, že svedkovia boli nesprávne vypočutí ešte pred uznesením obvinenia (po začatí trestného stíhania), hoci nešlo o výsluchy neodkladné a neopakovateľné, a to na základe inštrukcií zo strany polície, čím bolo znemožnené uplatniť právo na obhajobu v absolútnom zmysle slova, keďže obhajoba sa mohla uplatňovať až v štádiu, kedy svedkovia vypovedali iba to na čo boli navedení. Právo na spravodlivé súdne konanie má popredné miesto v spoločnosti a nemožno ho obetovať účelovosti (Delcourt proti Belgicku, rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, sťažnosť č. 2689/65). Všeobecná zásada v článku 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru požaduje, aby mal obhajca primeranú a vhodnú príležitosť na výsluch a spochybnenie svedka proti obvinenému počas výpovede aj v neskoršom štádiu (Lüdi proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 15. júna 1992, sťažnosť č. 12433/86). Ak zásady spravodlivého súdneho procesu požadujú, aby sa záujmy obhajoby vyvažovali záujmami svedkov alebo obeti predvolaných svedčiť (Doorson proti Holandsku, rozsudok ESĽP z 26. marca 1996, sťažnosť č. 20524/92) je nevyhnutné, aby sa s dôkazom získanými prostredníctvom svedkov, že nemôže byť zabezpečené práva obhajoby v miere bez nej požadovanej našim Trestným poriadkom a Dohovorom. Dôkazy, ktoré boli, resp. svedecké výpovede na moju osobu sú nezákonné, teda ak je nezákonné nemôže slúžiť v trestnom konaní ako usvedčujúci dôkaz na moju osobu a obžaloba nemôže byť opretá o takéto dôkazy. Preto žiadam Najvyšší súd aby zrušil rozsudok a vydal rozhodnutie, že v trestnom konaní mám porušený zákon ako spravodlivý súdny proces teda porušenie práva na povinnú obhajobu.".

+ + +

Na základe podaného odvolania Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, a či je prípustné a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

Pre prehľadnosť dovolací súd stručne zrekapituluje procesný dej predchádzajúci podaniu dovolania.

V predmetnej trestnej veci bol obvinený A. P. rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/31/2021, zo 17. mája 2021 odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Rozsudok bol vydaný po predchádzajúcom prijatí vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Za to mu bol (okrem iného) uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov so zaradením doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ihneď po vyhlásení rozsudku sa obžalovaný výslovne vzdal práva na podanie odvolania a ani nesúhlasil s podaním odvolania vo svoj prospech oprávnenými osobami. Rovnako sa práva podať odvolanie vzdal i prokurátor (v zápisnici z predmetného hlavného pojednávania sa namiesto odvolania mylne uvádza „sťažnosť", na základe obsahového posúdenia tohto kroku a nasledujúceho postupu tak zo strany súdu prvého stupňa, ako aj prokurátora, to však na veci nič nemení).

Teda žiadna z oprávnených strán konania nepodala odvolanie, a preto citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť toho istého dňa.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

V citovanom zákonnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo (podať dovolanie) prislúcha, a preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt (oprávnenú osobu v zmysle § 369 Trestného poriadku), oprávnený na podanie dovolania v prípadoch podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku. Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné vykladať ho v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením § 369 ods. 2 Trestného poriadku a tiež s ustanovením § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku.

Podľa § 369 Trestného poriadku

- ods. 1 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1,

- ods. 2 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravný prostriedok [trestný rozkaz - § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste - § 334 ods. 4 Trestného poriadku, rozsudok po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny - § 257 ods. 5 Trestného poriadku a samozrejme proti rozhodnutiam v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku].

Ustanovenie § 369 ods. 2 Trestného poriadku neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Trestného poriadku, pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie - oprávnené osoby „okruh" rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Rozširujúci výklad ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku v prospech obvineného tak, že môže podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku proti rozsudku súdu prvého stupňa, neprichádza do úvahy, a to ani s ohľadom na právo na spravodlivý proces. Prípadne zistená nesprávnosť vo vyššie uvedenýchrozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku. V predmetnej veci ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu oprávnených osôb na podanie dovolania, je ustanovenie § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, podľa ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Tým, že obvinený A. P. vyhlásil, že je vinný, ktoré vyhlásenie bolo prijaté súdom a tým, že sa vzdal práva podať odvolanie deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa priznaním viny a nepodaním odvolania vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti tak, ako je to vysvetlené vyššie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd k záveru, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, vydanom po prijatí vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný, je síce prípustné podať dovolanie (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku), dovolanie ale môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 369 ods. 1 Trestného poriadku, pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Ako vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie publikované pod č. R 12/2017), ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku]. Obmedzenie uvedené v § 371 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné skonštatovať, že obvinený nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v danej veci. Takou osobou by bol len minister spravodlivosti, a to na základe podnetu obvineného či inej osoby. Preto bolo potrebné dovolanie obvineného A. P. odmietnuť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.