N a j v y š š í s ú d
1 Tdo 43/2008
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci obvineného Z. M., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 2 T 237/2005, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2009 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvineného, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, zo 7. septem- bra 2006, sp. zn. 2 To 94/2006 a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 7. septembra 2006, sp. zn. 2 To 94/2006, a konaním, ktoré mu predchádzalo
b o l p o r u š e n ý z á k o n
z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., v ustanoveniach 216 ods. 2, ods. 4/, § 217 Tr. por. účinného do 1. januára 2006.
Tento rozsudok sa z r u š u j e.
Zároveň sa z r u š u j e aj rozsudok Okresného súdu Prievidza zo 17. mája 2006, sp. zn. 2 T 327/2005 a ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
2
Okresnému súdu Prievidza sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prero- koval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, zo 17. mája 2006, sp. zn. 2 T 237/2005, bol obvinený Z. M. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
približne od 01. júla 2004 do 21. apríla 2005 v byte č. X. v P., N. T. č. X. každodenne ráno o 05.00 hod. zámerne búchal dverami, rozsvecoval vo všetkých izbách svetlo, nahlas si pískal, spieval, búchal riadmi a nahlas púšťal televízor alebo rádio, čím budil zo spánku svoju bývalú manželku T. M. a dcéru D. M. a Z. M., zámerne im znemožňoval vykonávať rannú hygienu tým, že vždy hneď ráno obsadil kúpeľňu a robil im schválnosti tým, že robil v byte neporiadok, pri následných hádkach takmer každý deň vulgárne nadával a ponižoval T. M. pred dcérami, vyháňal ich všetky z bytu, pričom v dôsledku tohto konania T. M. spolu s dcérami v obave pred obvineným zamykali, dňa 17. júla 2004 sa dcére Z. M. vyhrážal, že sa ešte uvidí kto sa pôjde liečiť a kto skončí na psychiatrii, že sa postará, aby nedokončila vysokú školu a aby skončila v kriminále, dňa 21. apríla 2005 sa dcére D. M. vyhrážal, že ju doláme, pričom uvedeným konaním u T. M., Z. M. a D. M. vyvolával strach, stres a obavy o život.
Za to mu bol podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Na základe odvolania obvineného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 7. septem- bra 2006, sp. zn. 2 To 94/2006, zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 prvostupňový rozsudok vo výroku o spôsobe výkonu uloženého trestu a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ho na výkon uloženého trestu zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. 3
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, prostredníctvom obhajcu dovolanie obvinený Z. M.. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom mu bezdôvodne bola prerušená záverečná reč a právo posledného slova mu nebolo udelené vôbec. Ďalej uviedol výhrady k vykonávaniu dokazovania znaleckými posudkami, ktoré súd vykonával v rozpore s platnou judikatúrou. Súdy tiež nerešpektovali osobnosť obvineného, ktorý má, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku na skúmanie duševného stavu, sklon vyjadrovať sa obšírne a neumožňovali mu vyjadriť sa dostatočne k vykonaným dôkazom.
Uvedené pochybenia neboli napravené ani v odvolacom konaní.
V postupe súdov prvého a druhého stupňa vidí obvinený naplnenie dovolacích dôvo- dov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., pretože boli porušené zásadným spôsobom práva na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané nezákonným spôsobom. Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v uvedených smeroch v neprospech obvineného, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako aj rozsudok Okresného súdu Prievidza zrušil vec prikázal na prerokovanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, resp. aby vec bola prerokovaná v inom zložení senátu.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky uviedla, že procesné práva obvineného prerušením záverečnej reči a neudelením práva posledného slova boli porušené a v tomto smere navrhla dovolaniu obvineného vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade dovolania podaného obvineným preskúmal výrok napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúce konanie a zistil, že dovolanie obvineného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 216 ods. 4 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci.
Podľa § 217 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto iný klásť otázky.
4
Vyššie citovanými ustanoveniami Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 sa súdy pri svojom konaní a rozhodovaní dôsledne neriadili.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 17. mája 2006 pred Okresným súdom Prievidza je zrejmé, že záverečná reč obvineného Z. M. bola prerušená predsedom senátu a ďalej mu v nej nebolo umožnené pokračovať. Obvinený nebol pritom vopred upozornený, že by jeho záverečná reč mala zrejme vybočovať z rámca prejednávanej veci a na následky takéhoto konania. Z obsahu záverečnej reči obvineného, ako bola zachytená v zápisnici a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, za ktorú je trestne stíhaný, nemožno ani vyvodiť záver, že by jeho záverečná reč zrejme vybočovala z rámca prejednávanej veci.
Zo zápisnice je tiež možné zistiť, že právo posledného slova nebolo obvinenému udelené vôbec.
Uvedené pochybenia neboli napravené ani v rámci odvolacieho konania.
K vyššie uvedenému postupu súdov je potrebné uviesť, že právo záverečnej reči a posledného slova sú najmä z hľadiska obvineného významnými inštitútmi procesného práva, ktorými môže naposledy v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadriť svoj názor na prerokovávanú vec, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhnúť doplnenie dokazovania, prípadne oľutovať spáchanú trestnú činnosť pred tým, ako sa senát odoberie na poradu. Je to posledná možnosť zvrátiť prípadne rozhodnutie súdu celkom alebo v určitom smere vo svoj prospech. Nie sú ojedinelé ani prípady, že súd po vypočutí argumentácie procesných strán v rámci záverečnej reči odročil hlavné pojednávanie a nariadil doplnenie dokazovania. Ide teda o významné inštitúty v rámci práva na obhajobu v konaní pred súdom, ich existencia má v našom právnom systéme tradíciu a našla svoje vyjadrenie aj v rámci novej procesnoprávnej úpravy v trestnom práve.
V prípade, ak obvinený v rámci záverečnej reči zrejme vybočuje jej obsahom z rámca prejednávanej veci, záverečná reč môže byť prerušená. Je však potrebné na takýto postup obvineného najprv vopred upozorniť a toto upozornenie poznamenať v zápisnici. Ak aj po upozornení záverečná reč vybočuje zrejme z rámca prejednávanej veci, je možné obvineného 5
prerušiť a neumožniť mu v nej pokračovať. Rovnaký procesný postup platí aj pri konečnom slove obvineného, s rozdielom, že v rámci tohto inštitútu nie je možné klásť obvinenému otázky.
Ak teda súd prvého stupňa nerešpektoval vyššie uvedené ustanovenia a odvolací súd v rámci odvolacieho konania tieto pochybenia nenapravil, postupom súdov došlo k zásadné- mu porušeniu práva na obhajobu a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Čo sa týka ostatných výhrad obvineného, tak je potrebné uviesť, žiadna judikatúra nemôže záväzným spôsobom určiť kedy a akým spôsobom má súd vykonať ten ktorý dôkaz v konkrétnej veci. Spôsob vykonávania dôkazov je zásadne upravený Trestným poriadkom. Je vecou predsedu senátu (senátu), aké poradie zvolí pri vykonávaní dôkazov, s výnimkou dôkazov, ktoré mu procesný predpis nariaďuje vykonať v určitom štádiu konania. Je tiež povinnosťou predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávanie dbať na to, aby toto nebolo zdržiavané prednesmi, ktoré nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou. Ak má procesná strana v tomto smere výhrady k rozhodnutiam predsedu senátu, môže požiadať o rozhodnutie senát, resp. uplatniť tieto námietky v rámci odvolacieho konania. Skutočnosť, že obvinený má iný názor na tieto skutočnosti ako predseda senátu (senát), nemôže bez ďalšieho zakladať zaujatosť senátu, resp. celého súdu a to aj vtedy, ak sa námietky obvineného ukážu ako opodstatnené.
Naplnenie ďalšieho dovolacieho dôvodu preto najvyšší súd nezistil a rovnako nezistil ani dôvod na odňatie veci príslušnému senátu, resp. príslušnému súdu.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne ako aj konaním, ktoré mu predchá- dzalo v neprospech obvineného Z.M., zrušil napadnutý rozsudok, ako aj jemu predchádza- júci rozsudok Okresného súdu Prievidza a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
6
V Bratislave, X.. februára 2009
JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová