Najvyšší súd
1 Tdo 42/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. Č., pre trestný čin poru- šovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. novembra 2007, sp. zn. 2 To 90/2007, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. Č. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 4. apríla 2006, sp. zn. 2 T 74/2006, bol obžalovaný E. Č. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. janu- ára 2006, a z pokračovacieho trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistený deň koncom augusta 2005 asi o 22. 00 hod. vo dvore rodinného domu č. X. v obci Č., okr. P., kde bol na návšteve s manželkou J. Č. pod vplyvom alkoholu sa jej vyhrážal zabitím takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, následne ju päsťou ruky udrel do tváre, ťahal ju za vlasy po zemi, pričom ju kopol do sedacej časti teľa, potom čo ho poškodená K. Š. vyzvala, aby prestal biť, poškodenú J. Č. a odišiel z jej dvora, otvorenou dlaňou ju udrel po, tvári v dôsledku čoho spadla na zem, poškodeným spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
2/ v presne nezistený deň začiatkom septembra 2005 asi o 22.00 hodine v rodinnom dome č. X. v obci Č., okres P., pod vplyvom alkoholu stiahol poškodenú J. Č. z váľandy na zem, kde ju udrel päsťou ruky do tváre, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu, zranenia je nespôsobil žiadne,
3/ dňa 23. septembra 2005 v presne nezistenom čase, v popoludňajších hodinách vošiel bez súhlasu na pozemok rekreačnej chaty č. X. v obci Č., okres P., poškodeného F. K., u ktorého hľadal manželku J. Č., kovovou tyčou vylomil vchodové dvere na chalupe, na opakované výzvy poškodeného F. K. z chaty odišiel, čím mu spôsobil škodu poškodením zariadenia 1 330 Sk,
4/ dňa 8. novembra 2005 o 16.30 hod. v obci Č., okres P., v rodinnom dome č.X sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím manželke J. Č. takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu po tom, čo ju udrel daňou ruky do tváre a chcela privolať svojim mobilným telefónom políciu, udrel ju do chrbta, v dôsledku čoho narazila hlavou do steny a spadla na zem, pričom jej vulgárne nadával, vyhadzoval ju z domu, vykrikoval jej, že telefón používať nebude, tento jej aj následne vytrhol z vrecka, po čom z domu odišiel, zranenia poškodenej nespôsobil.
Okresný súd za to podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z., s použitím § 35 ods. 21 Tr. zák. č. 140/1961 v znení zákona č. 227/2005 Z.z. uložil obvinenému E. Č. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 650/205 Z.z. uložil obvinenému aj ústavné protialkoholické liečenie.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. novembra 2007, sp. zn. 2 To 90/2007, bolo odvolanie obvineného E. Č. podľa § 319 Tr. por. zamietnuté, ako nedôvodné.
Proti tomuto uzneseniu podal dňa 23. septembra 2008 obvinený E. Č. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V odôvodnení podaného dovolania obvinený uviedol, že sa nemôže stotožniť so skutkovými závermi prvostupňového súdu, ako aj s právnym posúdením predmetných skutkov. Podľa jeho názoru nebolo v konaní pred súdom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa manželke J. Č. vyhrážal zabitím a že sa tým dopustil trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s jeho námietkami voči nepravdivým výpovediam svedkov J. Č., K. Š. a F. K., pričom ide o osoby závislé na alkohole a mali záujem vypovedať proti nemu nepravdivo. Svoje odsúdenie preto považuje za nespravodlivé a nezákonné, pretože nemal ako obvinený rovnocenné postavenie s postave- ním poškodenej a svedkov svedčiacich v jej prospech. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyslovil názor, jeho vina v konaní pred oboma súdmi nebola jednoznačne preukázaná, pričom súdy nesprávne posúdili ako trestné činy aj skutky, ktoré vykazovali zákonné znaky menej závažného konania, a to priestupkov proti občianskemu spolužitiu.
Z vyššie uvedených dôvodov obvinený v podanom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v jeho neprospech, aby toto uznesenie zrušil a tomuto súdu aby prikázal o veci znovu konať a rozhodnúť tak, aby v konečnom dôsledku bol v celom rozsahu oslobo- dený spod obžaloby okresného prokurátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol v danom prípade napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2007, sp. zn. 2 To 90/2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie obvineného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, čím tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Dovolanie obvineného bolo podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená zákonná podmienka jeho podania oprávnenou osobou v zmysle § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por.
Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený E. Č. v podstate napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod, pretože podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. môže byť totiž dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnopráv- nych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezpros- trednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatním tohto mimoriad- neho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolací sú je preto viazaný zisteným skutkového stavu veci ako ho na základe vykonaného dokazovania zistil a ustálil okresný súd a s ktorého závermi sa v danom prípade stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, že pre dovolací sú rozhodu- júce závery oboch súdov, ktoré vo veci rozhodovali, podľa ktorých obvinený E. Č. spáchal jednotlivé skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu. Za tejto situácie potom už okresný správne posúdil jednotlivé skutky aj po právnej stránke, a preto v tomto smere podľa názoru dovolacieho súdu neobstojí dovolací dôvod obvineného v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Na základe vyššie uvedených okolností možno teda konštatovať, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v danom prípade nie sú dané a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného E. Č. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 12. novembra 2008
JUDr. Pavol T o m a n, v.r.
predseda senátu: Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová