UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému T. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného T. V. proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4. júna 2012, sp. zn. 4 T 158/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného T. V. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 4. júna 2012, č. k. 4 T 158/2011-99, bol obvinený T. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:
ako otec mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. V., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 19 P 260/2009 dňa 22.02.2010 bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 50,- eur mesačne do rúk matke dieťaťa H. W., od 01.01.2011 až doposiaľ si v Bratislave, v Snine a na iných miestach túto svoju povinnosť úmyselne neplní pravidelne aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu 380,- eur, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 2 T 111/2010 zo dňa 10.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov.
Okresný súd uložil obvinenému T. V. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom nezistil prítomnosť poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák., ako aj prítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený T. V. po zákonom stanovenej lehote odvolanie, preto ho Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 1 To 42/2012-110 podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako podané oneskorene zamietol.
Obvinený podal, prostredníctvom svojho obhajcu, proti rozsudku Okresného súdu Humenné dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že sa k nemožnosti plniť výživné priznal, v priebehu roku 2011 však vykonal platby vo výške 250 eur. Následne po vznesení obvinenia zaplatil dňa 30. apríla 2012 výživné za celý rok 2011 vo výške 1 200 eur, ako aj za marec 2012. V máji 2012 uhradil spolu 120 eur za mesiace január, február, apríl a máj 2012. Čiže za obdobie od 1. januára 2011 do vynesenia rozsudku súdom prvého stupňa mal uhradené výživné vo výške 1 670 eur, preto bol dlžný výživné len vo výške 30 eur, nie 380 eur. Suma, z ktorej okresný súd vychádzal, teda nemala základ vo vykonanom dokazovaní. Ak by súd evidoval aj platbu vykonanú starou mamou obvineného pani V., obvinený by mal v čase rozhodovania súdu o vine a treste uhradené celé výživné a preplatok vo výške 20 eur. Táto skutočnosť by potom mala za následok zánik trestnosti činu podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Obvinený ďalej namietol vykonanie hlavného pojednávania dňa 4. júna 2012 v neprítomnosti obvineného, nakoľko neboli splnené kumulatívne podmienky uvedené v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. Súd by musel vedieť spoľahlivo rozhodnúť aj na základe dovtedy predložených dôkazov, t. j. predložených obvineným v prípravnom konaní a z výpovede matky maloletých detí. Avšak až na hlavnom pojednávaní matka maloletých detí potvrdila niektoré platby obvineného. Súd mal preto trvať na prítomnosti obvineného, ktorému bol termín hlavného pojednávania oznámený ústne pri výsluchu po jeho zadržaní a skúmať, či neboli splnené predpoklady na zánik trestnosti.
Z uvedených dôvodov obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 383 Tr. por. po predbežnom preskúmaní dôvodov a podmienok dovolania určil vo veci termín verejného zasadnutia a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné v plnom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa vyjadrila námestníčka okresnej prokuratúry Humenné, podľa ktorej v danom prípade neexistuje dôvod dovolania, preto navrhla dovolanie obvineného zamietnuť ako nedôvodné. Obvinený nepreberal zásielky, preto bol vydaný trestný rozkaz na jeho zatknutie. Po zadržaní bol vypočutý a oboznámený s termínom hlavného pojednávania, ktoré vzal na vedomie a súdu predložil doklady o zaplatení výživného. Nakoľko sa na vytýčený termín hlavného pojednávania nedostavil, okresný súd vydal rozsudok, proti ktorému podal obvinený oneskorene odvolanie.
K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená H. W., matka maloletých detí, ktorá uviedla, že obvinený nebol poškodený na svojich právach. O termíne hlavného pojednávania bol riadne upovedomený, avšak svojim správaním sa sám pripravil o právo na obhajobu. Aj podľa názoru poškodenej boli splnené zákonné podmienky na konanie pojednávania v neprítomnosti obvineného, pričom súd rozhodol vecne a právne správne.
Zároveň namietla výšku obvineným uvádzaného uhradeného výživného, pretože úhrady zo dňa 10. marca 2011 a 14. apríla 2011 spolu vo výške 100 eur boli vrátenou pôžičkou z decembra 2010. Uvedenú čiastku preto nemožno započítať na výživné. Rovnako neakceptovala platbu od starej mamy vovýške 150 eur, ktorú pokladala za dar k Vianociam pre vnúčatá, keďže na úhradu výživného bol zaviazaný obvinený, nie jeho stará mama.
Vzhľadom na uvedené navrhla dovolanie obvineného zamietnuť.
Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Dovolanie obvineného T. V. je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 Tr. por.), v stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), avšak absentujú podmienky dovolania podľa § 372 Tr. por.
Podľa § 372 ods. 1 prvá veta Tr. por. oprávnené osoby, okrem ministra spravodlivosti, môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 4. júna 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. novembra 2012. Jedná sa teda o rozhodnutie napadnuteľné dovolaním. Avšak Trestný poriadok v ustanovení § 372 ods. 1 podmienil možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku.
Obvinený síce podal odvolanie, ale až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. V dôsledku oneskoreného podania nemohol odvolací súd preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa, a preto odvolanie obvineného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Nakoľko takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nemá charakter rozhodnutia o opravnom prostriedku v merite veci, nie sú splnené podmienky dovolania v zmysle ustanovenia § 372 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného T. V. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.