Najvyšší   súd

1 Tdo 40/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana   a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 04. novembra 2009 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému býv. ppráp.

PZ S.   H. , pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní

obvineného zo dňa 27. augusta 2009 proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

5 Tov 1/2009 zo dňa 06. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. H. sa o d m i e t a.

  O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 3. decembra 2008, sp. zn.

3 T 20/2007, bol býv. ppráp. PZ S. H. uznaný za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva

podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z pokračujúceho zločinu marenia spravodlivosti podľa

§ 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 10. septembra 2006 spolu s obvineným V. P., nar. X., pomáhal pri nelegálnom

prechode najmenej piatich nelegálnych migrantov moldavskej národnosti cez územie

Slovenskej republiky, pričom na základe jeho pokynu, za odmenu 3 000 Sk M. C., nar. X.,

toho istého dňa v čase okolo 21.00 hod. v blízkosti obce B., v smere na obec Podhoroď,

naložil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. T. (strieborná metalíza),

piatich nelegálnych migrantov a za doprovodu obžalovaného vo vozidle zn. Toyota Celica,

ev. č. T. (sivej metalízy) a obv. V. P. vo vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. S. (maslovej farby),

nový model, boli migranti prevezení do M. na autobusovú zastávku v smere na V. K., kde ich

M. C. z vozidla vysadil, následne na pokyn obžalovaného a nestotožnenej osoby, v sprievode

vozidiel obžalovaného a obv. V. P. sa vrátil k obci B. po ďalších migrantov, kde bol M. C.

okolo 22.45 hod. zadržaný hliadkou OHK PZ B.,

2/ v čase od 11. septembra 2006 do 9. októbra 2006 opakovane telefonoval a posielal

SMS správy M. C. na dva mobilné telefóny evidované na jeho manželku Marianu C., pričom

menovaného zároveň viackrát navštívil v mieste jeho trvalého bydliska na Ul. T. č. X. v T.,

kde ho nabádal, aby v trestnej veci M. C., vedenej na Prezídiu PZ, Úrade hraničnej

a cudzineckej polície Košice, pod sp. zn. ČVS: PPZ-165/HCP-OV-2006, ako obvinený vo

výpovediach neuvádzal jeho meno a osobu menom Vlado, za čo mu sľuboval zabezpečenie

úhrady obhajcovi a vrátenie osobného motorového vozidla, ktoré vydal v uvedenej trestnej

veci a taktiež pred plánovaným vykonaním jeho konfrontácie s M. C. v uvedenej trestnej veci

dňa 16. januára 2007, na OO PZ M., ho rovnako neverbálnym posunkom rukou nabádal,

aby nevypovedal, na čo M. C. výpoveď odmietol a následne na parkovisku pred

OO PZ M. znovu M. C. žiadal, aby vo svojich výpovediach jeho meno neuvádzal.  

Vojenský obvodový súd za to obvinenému uložil podľa § 355 ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

ho súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil peňažný trest

vo výmere 10 000 Sk. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd ustanovil pre prípad zmarenia

výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený S. H. v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, že považuje výpovede svedkov za nehodnoverné a rozporuplné. Dôkazy vykonané

prvostupňovým súdom boli podľa názoru obvineného vyhodnotené jednostranne v jeho

neprospech. Poukázal na to, že súd nevykonal dôkazy navrhované obvineným a tieto

skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o jeho vine. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací

súd napadnutým rozsudok okresného súdu podľa § 431 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/,

písm. d/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil aby vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie

a rozhodnutie, prípadne, aby ho spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu sám

oslobodil. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní so skutkovými aj právnymi názormi

prvostupňového súdu, nevrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste s tým,

aby mu za použitia ustanopvenia § 39 Tr. zák. bol uložený miernejší trest odňatia slobody. Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a zistil, že odvolanie obvineného

je čiastočne dôvodné pokiaľ ide o uložený trest. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn.

5 Tov 1/2009 zo dňa 6. mája 2009 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok Vojenského obvodového súdu v Prešove vo výroku o treste odňatia

slobody a o spôsobe jeho výkonu a   zároveň sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak,

že obvinenému S. H. uložil podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38

ods. 2, 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený S. H. prostredníctvom obhajcu

dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. V jeho

odôvodnení obvinený uviedol ako dovolacie dôvody porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom, a ďalej to, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom. Podľa názoru obvineného neexistuje jediný priamy dôkaz,

ktorý by ho usvedčoval zo skutkov, za ktoré bol odsúdený. Namieta skutočnosť, že súd

prvého stupňa nepripustil vykonanie dôkazov navrhnutých obhajobou, a to: oboznámenie sa s lekárskou správou psychiatra MUDr. M. M., jej následné vypočutie, ako aj navrhovaný

výsluch svedka M. C.. Taktiež poukázal na výsluch svedkyne M. C., ktorá na hlavnom

pojednávaní aj napriek tomu, že chcela využiť svoje právo svedka odoprieť výpoveď, bola

nútená predsedom senátu k svedeckej výpovedi.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/

Tr. por. Zároveň žiadal dovolací súd, aby zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

6. mája 2009, sp. zn. 5 Tov 1/2009, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou, a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne ako súdu odvolacieho. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa

§ 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.

a § 373 Tr. por.

  Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené

na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.).

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých

rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže

posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané

dôkazy, bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu len potrebné vyšetrovanie

v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia

byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd je preto viazaný zisteným skutkovým stavom veci ako ho na základe

vykonaného dokazovania zistil a ustálil súd prvého stupňa a s ktorého závermi sa v danom

prípade stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, že pre dovolací súd

sú rozhodujúce závery oboch súdov, ktoré vo veci rozhodovali, podľa ktorých obvinený S. H.

spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu.

Nie je možné sa stotožniť s názorom obvineného, že bolo porušené jeho právo na

obhajobu zásadným spôsobom Počas celého súdneho konania sa obvinený mohol vyjadrovať

ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a plne užívať procesných práv

zaručených mu Trestným poriadkom. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom

obvineným S. H. a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, nie je možné podradiť pod uplatnený dôvod dovolania (porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom).

  Dovolací súd taktiež zistil, že v predmetnom konaní boli vykonané všetky dôkazy

zákonným spôsobom podľa § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. Skutočnosť, že odvolací súd nezistil,

že by tvrdenia obhajoby vyplynuli z ňou predložených dokladov odôvodňujúcich doplnenie

dokazovania a považoval vykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov za nadbytočné,

nemožno považovať za dovolací dôvod v znení ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

  Na základe vyššie uvedených okolností možno teda konštatovať, že dovolacie dôvody

podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. v danom prípade nie sú dané a preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. H. podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

na neverejnom zasadnutí odmietol bez preskúmania veci.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 4. novembra 2009

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová