UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 22. septembra 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. X. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 17 ods. 1 Trestného zákona k § 145 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného P. X. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Tos/17/2020, z 30. júla 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. X. odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. 41Nt/33/2019, z 3. júna 2020 (č. l. 127 a nasl. spisu) rozhodol tak, že postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 394 ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh obvineného P. X. na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/70/2012.
Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 2Tos/17/2020, z 30. júla 2020 (č. l. 137 a nasl. spisu), rozhodujúc na podklade sťažnosti obvineného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného ako nedôvodnú.
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.
Najvyšší súd poznamenáva, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 Trestného poriadku:
ods. 1) Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
ods. 2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje,,inak" v § 371 ods. 2 týkajúcom sa dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti.
Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak preto, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam súdu druhého stupňa taxatívne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.
V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo, s konečnou platnosťou, rozhodnuté o návrhu obvineného P. X. na povolenie obnovy konania, a teda rozhodnutiu, ktoré nespadá do okruhu rozhodnutí vymedzených ustanovením § 368 ods. 2 Trestného poriadku.
S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu neostalo iné, len rozhodnúť podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku, o odmietnutí dovolania, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Preto ani nemohla byť žiadosť obvineného P. X. o prerušenie výkonu trestu akceptovaná; osobitné rozhodnutie sa v tomto prípade nevydáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.