N a j v y š š í s ú d  

1 Tdo 35/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2014 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci

proti obvinenému S.   J., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

o dovolaní obvineného S. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 2. októbra 2012,

sp. zn. 5To 9/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného S. J. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. novembra 2011, sp. zn. 2T 93/2009,

bol obvinený S. J. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Okresný súd uložil obvinenému S. J. podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36

písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal nahradiť poškodenej organizácii

V. B. škodu vo výške 2 993,21 €.

Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal obvinený S. J. odvolanie.

Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie obvineného podľa § 316 ods. 1 Tr. por.,

pretože bolo podané oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený S. J. sám, ako aj prostredníctvom obhajkyne,

dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.

(obvinený sám uviedol aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.),

teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom).

V odôvodnení vlastnou rukou písaného dovolania obvinený poukázal na nepravdivosť

svedeckých výpovedí a listinných dôkazov predložených vyšetrovateľovi, porušenie práva

na obhajobu z dôvodu nepripustenia niektorých listinných dôkazov a nevylúčenia sudkyne

Okresného súdu Piešťany JUDr. Beáty Javorkovej z vykonávania úkonov trestného konania.

Obvinený ďalej uviedol, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, pretože v prípravnom konaní vyšetrovateľ zadokumentoval

falšované listinné dôkazy a naopak svedkovia nepredložili Predčasné ukončenie leasingovej

zmluvy zo dňa 23. marca 2005 a Odstúpenie pohľadávky. Z týchto dôvodov obvinený

dovolaciemu súdu navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa, aby obvinenému boli predložené listinné dôkazy s jeho vlastnoručným

podpisom. Následne podaním zo dňa 10. decembra 2013 žiadal zrušiť rozsudok v časti

náhrady škody vo výške 2 993,21 €.

V dovolaní, podanom prostredníctvom ustanovenej obhajkyne, obhajoba

predovšetkým poukázala na porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom,

keď vyšetrovateľ a okresný súd neakceptovali návrhy obvineného na vykonanie dôkazov

svedčiacich v jeho prospech. Zároveň podľa obhajoby nebolo preukázané spáchanie prečinu

sprenevery podľa § 213 Tr. zák., pretože nebolo zákonným spôsobom preukázané ukončenie

leasingovej zmluvy, pričom obvinený namietol pravosť svojho podpisu na listine zo dňa

11. januára 2006 a na doručenke zo dňa 6. marca 2006. Z týchto dôvodov dovolaciemu súdu

navrhli vysloviť porušenie ustanovenia § 2 ods. 9, ods. 10, ods. 12 Tr. por., zrušiť napadnuté rozsudky a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.  

K dovolaniu sa vyjadrila námestníčka Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorá

považovala napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu

za zákonné, vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného

poriadku, na základe riadne a zákonne ustáleného skutkového a právneho stavu veci.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané ukončenie leasingovej zmluvy, ako aj konanie

obvineného, ktorým naplnil znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. Dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného zamietnuť podľa § 392 ods. 1

Tr. por. Súčasne poukázala na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa

18. januára 2013, sp. zn. 2T 93/2009, bolo rozhodnuté, že obvinený je účastný amnestie

prezidenta Slovenskej republiky.

Vzhľadom na rozhodnutie o amnestii, ako aj rozpornosť dovolacích dôvodov

uvedených obvineným a ustanovenou obhajkyňou, najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu

na odstránenie nedostatkov.

Obvinený na výzvu súdu o spresnenie, čoho sa domáha a či trvá na podanom dovolaní,

uviedol, že žiada zrušiť rozsudok zo dňa 28. novembra 2011, sp. zn. 2T 93/2009, ako celok.

Okresný súd posúdil jeho podanie podľa obsahu tak, že trvá na podanom dovolaní.

Ustanovená obhajkyňa na opakované výzvy súdu o vyjadrenie sa, či obvinený súhlasil

s dovolacími dôvodmi uvedenými v ňou podanom dovolaní, uviedla, že na svojom dovolaní

netrvá. Podľa nej nie sú dané dovolacie dôvody uvádzané obvineným.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

podľa odseku 1 sa rozumie

a/ rozsudok a trestný rozkaz,

b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

  obvineného,

f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný

  proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd

  na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu

podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný

prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu

podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený

a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať

dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol

v jeho prospech.

V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu

v Trnave zo dňa 2. októbra 2012, sp. zn. 5To 9/2012, ktorým bolo podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

zamietnuté odvolanie obvineného z dôvodu jeho oneskoreného podania. Jedná sa teda

o rozhodnutie napadnuteľné dovolaním, avšak Trestný poriadok v ustanovení § 372 ods. 1

podmienil možnosť podať dovolanie využitím riadneho opravného prostriedku.

Za využitie práva podať odvolanie proti rozsudku treba považovať iba situáciu,

keď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje

oprávnenie podľa § 319 Tr. por. alebo podľa § 316 ods. 3 Tr. por. alebo rovnaké oprávnenie

podľa § 321 Tr. por. s následným postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. alebo podľa odseku 3

tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 Tr. por. Sem však nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 Tr. por.,

kedy odvolací súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie, ani konanie, ktoré

mu predchádzalo a jeho prieskumná povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to,

či existuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená

zamietnutie odvolania (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky

3/2014, č. 48).

Absencia rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci má teda za následok nemožnosť

podania dovolania. Obvinený podaním odvolania po zákonom stanovenej lehote vylúčil vecný

prieskum jeho veci na odvolacom súde.

Nakoľko v dovolacom konaní nebola splnená podmienka podľa § 372 ods. 1 Tr. por.,

dovolací súd neodstraňoval ďalšie vady podaní, a to rozpor medzi vyjadrením obvineného,

ktorý trval na podanom dovolaní a vyjadrením jeho ustanovenej obhajkyne, ktorá na podanom

dovolaní netrvala.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382

písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného S. J. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. septembra 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová