UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému E. G. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného E. G. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. novembra 2012, sp. zn. 7 To 78/2012, rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. G. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 12. júla 2012, sp. zn. 4 T 45/2012, bol obvinený E. G. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:
obv. E. G. z Holandského kráľovstva doviezol presne nezisteným spôsobom na územie slovenskej republiky v presne nezistený čas v mesiaci október 2011 174,600 gramov omamnej látky patriacej do II. skupiny omamných látok uvedených v prílohe Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a túto následne prechovával na doposiaľ nezistenom mieste na území SR. Dňa 20.10.2011 omamnú látku prevážal po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s obv. A. W. v osobnom motorovom vozidle zn. Audi 5, ev. č. J. v úmysle ju predať, pričom v zmysle tejto dohody dňa 20.10.2011 vo večerných hodinách na parkovisku pred hotelom Ferum v Košiciach - Šaci spoločne, rozdeliac si úlohy, obaja obvinení predali uvedenú omamnú látku zabalenú v 18 ks plastových vajíčok o celkovej hmotnosti 174,600 gramov odberateľom - príslušníkom PZ v postavení agentov pri ktorom predaji boli obaja obvinení zadržaní príslušníkmi PZ, pričom po znaleckom skúmaní KEÚ PZ, pracovisko Košice bolo zistené, že sa jedná o bielu kryštalickú látku, v ktorej sa nachádzalo 81,433 gramov čistého kokaínu, z ktorého množstva jemožné pripraviť najmenej 2713 obvyklých jednorazových dávok, ktorých hodnota na nelegálnom trhu je najmenej 54.260 €.
Okresný súd uložil obvinenému E. G. podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad na dobu 3 rokov a podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie E. G. nie je nedôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený E. G., prostredníctvom obhajcu, dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a e/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
V odôvodnení dovolania obvinený predovšetkým namietol porušenie jeho práva na obhajobu, nakoľko mu úkony v trestnom konaní neboli náležite vysvetlené a pretlmočené do materinského jazyka „pašto“, ale pribratým tlmočníkom do perského jazyka. V tomto smere, podľa jeho názoru, došlo k hrubému porušeniu zákona a jeho základných práv. Dôvodil, že otázka, v ktorom štádiu konania požiadal o tlmočenie do tohto jazyka resp., že dovtedajšiemu konaniu rozumel a tlmočníka nežiadal, nie je podstatná. V danej súvislosti vyjadril názor, že priebeh konania nebol tlmočený do jazyka ktorému rozumie, nebola mu preložená ani zápisnica z hlavného pojednávania a teda nebol schopný relevantne sa brániť.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený uviedol, aké sú rozdiely medzi perštinou a jazykom pašto, ktorému rozumie a ktorý je prvým úradným jazykom Afganistanu, z ktorého štátu pochádza.
V záverečnej časti svojho dovolania vyjadril názor, že vo veci konal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. Branislav Bujňák, ktorý mal byť vylúčený z konania pred odvolacím súdom, keďže sa rozhodovalo o rozsudku Okresného súdu Košice I, vydaného JUDr. Ladislavom Bujňákom, medzi ktorými je príbuzenský vzťah.
Z uvedených dôvodov obvinený E. G. navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok, ako aj prvostupňový rozsudok v časti, ktorá sa ho týka, zrušil a vec vrátil súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným E. G. nie je dôvodné.
Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenoupodľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie bolo podané na Okresnom súde Košice I, t.j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a e/ Tr. por. teda, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Obvinený primárne namietal porušenie svojho práva na obhajobu, keď do konania nebol pribratý tlmočník do jazyka pašto.
Dovolací súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súdy nižšieho stupňa, ako i orgány činné v trestnom konaní, postupovali v súlade so zákonom, ak do konania pribrali tlmočníka z perského jazyka.
Podľa § 2 ods. 20 Tr. por. ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
Podľa § 28 ods. 1 Tr. por. ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.
Podľa § 28 ods. 2 Tr. por. ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie.
Právo dotknutej osoby používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie, je jednou zo základných zásad Trestného poriadku. Rovnaké právo garantuje v čl. 47 ods. 4 Ústava Slovenskej republiky. Využitie práva na tlmočníka je podmienené vyhlásením dotknutej osoby, že neovláda jazyk.
Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006, na rozdiel od starej úpravy, však neobsahuje oprávnenie používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní materinský jazyk.
Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je cudzím štátnym príslušníkom a i keď od začiatku trestného konania prehlásil, že na Slovensku už žije dlhšiu dobu a slovenský jazyk ovláda „slovom aj písmom“, bol do konania pribratý tlmočník z jazyka perského, ktorému obvinený, ako osoba pochádzajúca z Afganskej islamskej republiky, rozumie.
Podľa obsahu relevantných častí trestného spisu - zápisnice o výsluchu zadržanej -podozrivej osoby a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 20. októbra 2011, bol obvinený v slovenskom jazyku poučený o svojich právach a povinnostiach, a to i o práve na tlmočníka a prekladateľa a následne obvinený prehlásil, že po slovensky rozumie.V dňoch 21. októbra 2011 a 24. októbra 2011 bol obvinený vypočutý, pričom opakovane prehlásil, že slovensky jazyk ovláda slovom i písmom, pričom pri výsluchoch bol prítomný aj jeho obhajca.
V nadväznosti na to obvinený prehlásil, že využije svoje právo a bude vypovedať v „afganskom jazyku“, a preto dňa 11. novembra 2011 vyšetrovateľom bol do konania pribratý tlmočník vzatý do sľubu ad hoc, keďže v zozname tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR nie je zapísaný žiadny tlmočník, ani prekladateľ, z jazyka afganského do jazyka slovenského. Takto bol do konania pribratý ako tlmočník Doc. Ing. Nagibullah Daneshjo, PhD., ktorý sa narodil v Afganskej islamskej republike, už 21 rokov žije na Slovensku a ovláda oba jazyky slovom aj písmom. Následne bol obvinený znovu vypočutýa to za prítomnosti tohto tlmočníka i svojho obhajcu.
V priebehu ďalšieho konania dňa 5. marca 2012 obvinený E. G. prehlásil, že je afganskej národnosti, ale slovenský jazyk ovláda slovom i písmom, niekedy má, ale problém vyjadriť sa presne po slovensky, a preto chce vypovedať za prítomnosti tlmočníka. V jeho požiadavke mu bolo vyhovené a výsluch bol vykonaný za prítomnosti tlmočníka Doc. Ing. Nagibullah Daneshjo, PhD., ako aj obhajcov a advokátskeho koncipienta.
Dňa 2. decembra 2011 bola vykonávaná rekognícia osoby za prítomnosti tlmočníka. Pred vykonaním tohto úkonu obvinený prehlásil, že využije svoje právo vypovedať vo svojom materinskom jazyku a bude vypovedať „po afgánsky“.
Dňa 10. apríla 2012 sa obvinený, za prítomnosti obhajkyne JUDr. Adriany Krajníkovej a jej koncipienta, zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu a dňa 13. apríla 2012 bola okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice I podaná Okresnému súdu Košice I obžaloba. Následne súd rozhodoval o väzbe obvineného, pričom verejné zasadnutie odročil, so zreteľom na žiadosť obvineného, aby bol prítomný tlmočník.
Hlavné pojednávanie prvostupňového súdu dňa 5. júna 2012 bolo vykonané za prítomnosti tlmočníka Doc. Ing. Najibullaha Daneshjo, PhD., pričom v jeho záverečnej časti obhajkyňa obvineného JUDr. Krajníková požiadala o preloženie zápisnice o hlavnom pojednávaní do „perského“ jazyka, ktorú žiadosť následne súd zamietol.
Osobitným písomným podaním obhajkyňa obvineného zo dňa 18. júna 2012 požiadala súd o pribratie do konania tlmočníka z paštúnskeho jazyka s odôvodnením, že obvinený perštine síce „zbežne“ rozumie, ale nie je jeho materinským jazykom, pričom počas hlavného pojednávania prekladu tlmočníka v rôznych detailoch, ktoré považuje za podstatné, riadne nerozumel.
Na hlavnom pojednávaní dňa 12. júla 2012 bolo predsedom senátu obvinenému oznámené, že žiadosti obhajkyne vyhovené nebude, nakoľko sa pokúsil zaistiť tlmočníka z paštúnskeho jazyka, avšak bolo zistené, že tlmočník z tohto jazyka na Slovensku t. č. neexistuje.
Vzhľadom k tomu, že obvinený mal počas celého konania zabezpečené tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie a ktorý je používaným jazykom jeho rodnej krajiny, pri vykonávaných úkonoch súhlasil s tlmočením do perského („afgánskeho“) jazyka, ani raz nenamietal tlmočníka, pričom sám žiadal orgány činné v trestnom konaní, resp. súd o tlmočníka ovládajúceho perský jazyk, pričom Trestný poriadok nevyžaduje konanie v materinskom jazyku, považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolateľovu námietku, ohľadne porušenia jeho práva na obhajobu, za nedôvodnú.
K námietke nepreloženia písomností (zápisnice o hlavnom pojednávaní) zo slovenskom jazyka do perštiny považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že obvinený je oprávnený na oboznámenie sa s celým spisovým materiálom za účelom účinnej obhajoby, pričom pre osobu neznalú jazyk, v ktorom sa konanie vedie, je pre pochopenie obsahu dokumentu preklad nutnosťou. Avšak právo takejto osoby používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie, nezakladá automaticky právo na vyhotovenie prekladu písomností. Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov zabezpečovať obvinenému preklad listín nemožno vyvodiť ani z ustanovení § 28 a § 2 ods. 20 Trestného poriadku alebo z Ústavy Slovenskej republiky.
Naopak je povinnosťou obhajcu poskytovať obvinenému potrebnú účinnú právnu pomoc, v rámci ktorej by mal v prípade potreby zabezpečiť preklad písomnosti do jeho materinského jazyka alebo do jazyka, ktorý ovláda. Úhradu s tým spojených nákladov by si ustanovený obhajca mohol nárokovať voči štátu v zmysle ustanovenia § 553 ods. 2 Tr. por. a § 15 zákona č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súdy nižšieho stupňa, ako i orgány činné v trestnom konaní, postupovali v súlade so zákonom, ak na konanie pribrali tlmočníka z perského jazyka. Tak, ako na to správne poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, obvinený v prípravnom konaní požiadal o tlmočenie do perského jazyka, ktorému, ako to nepochybne je zrejmé z ďalšieho priebehu trestného konania (ale aj z konaní vedenými proti obvinenému na území Slovenskej republiky v minulosti), dostatočne rozumel. Osobu tlmočníka nenamietal, nevzniesol žiadne námietky vo vzťahu k postupu orgánov činných v trestnom konaní pre skutočnosť, že by neporozumel nie len podstate skutku a právnej kvalifikácii tohto konania, ale aj rôznym podrobnostiach pri opise okolností súvisiacich so spáchaním trestnej činnosti. Jeho žiadosti bolo vyhovené, spontánne a podrobne opakovane popísal v perskom, resp. aj v slovenskom jazyku (ktorý taktiež podľa vlastných vyjadrení do značnej miery ovláda) pri jednotlivých výsluchoch priebeh trestnej činnosti kladenej mu za vinu.
Najvyšší súd ďalej konštatuje, že následnú zmena postoja obvineného v konaní pred prvostupňovým súdom, kedy vyhlásil, že dostatočne nerozumie perskému jazyku tak, ako vykonával tlmočenie tlmočník Doc. Ing. Najibullah Daneshjo, PhD. a žiadal o ustanovenie tlmočníka do jeho materinského paštúnskeho jazyka, možno vyhodnotiť ako jednoznačne účelovú. Okresný súd sa aj napriek tomu pokúsil zabezpečiť tlmočníka z tohto jazyka, avšak neúspešne.
Dovolací súd konštatuje, že obvinený mal počas celého konania zabezpečené tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie a ktorý je jedným zo štátnych jazykov jeho rodnej krajiny. Pri vykonávaných úkonoch súhlasil s tlmočením do perského jazyka, ani raz nenamietal tlmočníka, až neskôr svoj postoj zmenil. Preto považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolateľovu námietku, ohľadom porušenia jeho práva na obhajobu, za nedôvodnú.
Dovolateľ ďalej namietal, že počas verejného zasadnutia Krajského súdu v Košiciach bol činný prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. Branislav Bujňák, ktorý mal byť vylúčený, keďže sa rozhodovalo o rozsudku Okresného súdu Košice I, kde bol činný pri rozhodovaní jeho príbuzný JUDr. Ladislav Bujňák.
V tejto súvislosti najvyšší súd taktiež konštatuje, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona a ani v tomto smere nezistil dôvodnosť dovolacej námietky obvineného. Prítomnosť menovaného prokurátora na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach, ako druhostupňového súdu, nemôže zakladať prekážku vykonania odvolacieho konania o rozsudku Okresného súdu Košice I, ktorým rozhodoval sudca, s ktorým má tento prokurátor údajne príbuzenský vzťah. K tejto námietke dovolateľa treba tiež uviesť, že krajský súd konajúci o odvolaniach obvinených a prokurátora otázku prítomnosti intervenujúceho prokurátora na verejnom zasadnutí tohto súdu nemohol nijako ovplyvniť, resp. ani nemohol rozhodovať o otázke jeho prípadnej zaujatosti.
V danej súvislosti treba tiež zdôrazniť, že z obsahu zápisnice Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. novembra 2012 je zrejmé, že počas odvolacieho konania prítomnosť konkrétneho prokurátora krajskej prokuratúry zo strany obvineného, resp. jeho obhajcu žiadnym spôsobom namietaná nebola.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. G. na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.