1Tdo/3/2026

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Klemaniča a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom 18. marca 2026 v Bratislave, v trestnej veci obvineného P. T. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podanom proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného P. T..

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022 vo výroku o treste a z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia na zrušované rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022 bol obvinený P. T. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: „v W. na chodníku za podchodom vedúcim od C. V. ku C. I., dňa 31.5.2021 v čase okolo 12:50 hod. vprítomnosti ďalších troch stotožnených osôb fyzicky napadli poškodeného L. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., W.N. B. P., D.. K. Č.. XX tak, že ho P. T. zozadu udrel po hlave palicou, na čo poškodený spadol na zem, kde ho spolu s inou osobou kopali a bili palicou po celom tele, potom poškodenému strhli ruksak z chrbta, začali o šacovať po oblečení a následne mu z vnútorného vrecka bundy vzali jeho mobilný telefón zn. Max Com Classic, dual SIM typ MM135, svetlomodrej farby spolu s nabíjačkou na telefón v hodnote 9,75 Eur s DPH vyčíslenej odborným vyjadrením a z vrecka nohavíc mu vzali bankovku v nominálnej hodnote 10 Eur, čím poškodenému L. W. spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 19,75 Eur a napadnutím ľahké zranenia a to pomliaždenie záhlavia s dvoma cca 4 cm tržnými ranami na ľavej strane záhlavia hlavy, zlomeninu X. rebra vpravo viacpočetné pomliaždenia zadnej plochy hrudníka s krvnými podliatinami a viacpočetné pomliaždenia oboch predlaktí a ramien s krvnými podliatinami.“ Za to bol obvinenému P. T. uložený, podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov; pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022, právoplatný 18. marca 2022, v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice II, sp. zn. OT/179/2021, z 15. októbra 2021, právoplatný 15. októbra 2021 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/29/2021, z 30. augusta 2021, právoplatný 27. januára 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 30 EUR titulom odcudzených vecí a titulom bolestného škodu vo výške 793,10 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky dovolanie, a to s poukazom na naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom minister spravodlivosti v dovolaní uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022, právoplatný 2. novembra 2022, bol obvinený P. T. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe spáchanom 31. mája 2021. Obvinenému za to Okresný súd Košice I podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022, právoplatný 18. marca 2022, v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice II, sp. zn. OT/179/2021, z 15. októbra 2021, právoplatný 15. októbra 2021, v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/29/2021, z 30. augusta 2021, právoplatný 27. januára 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému uhradil škodu vo výške 30 EUR titulom odcudzených vecí a titulom bolestného škodu vo výške 793,1 EUR. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022, z 9. júna 2022, právoplatným 9. júna 2022, už bol zrušený výrok o vine, celý výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/29/2021, z 30. augusta 2021, z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022 a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. OT/179/2021, z 15. októbra 2021. Je zrejmé, že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/23/2022 pochybil, keď zrušil iba výrok o treste vo veci vedenej na Okresnom Súde Košice I pod sp. zn. 8T/1/2022 a pod sp. zn. 6T/29/2021, bez súčasného zrušenia výrokov o treste z ďalších rozhodnutí, nakoľko výrok o vine atreste bol už v tom čase právoplatne zrušený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022 a výrok o treste vo veci vedenej na Okresnom Súde Košice II pod sp. zn. OT/179/2021 bol taktiež zrušený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022. Týmto postupom bola porušená zásada ne bis in idem, pretože obvinený P. T. bol duplicitne postihnutý za skutok uvedený v rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 8T/1/2022, za skutok vo veci Okresného súdu Košice II pod sp. zn. OT/179/2021 a za skutok vo veci Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 6T/29/2021. Pre úplnosť uvádzam, že už trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/9/2022, z 29. marca 2022, právoplatný 14. septembra 2022, bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022, právoplatný 18. marca 2022. Okresný súd Košice I v konaní pod sp. zn. 7T/23/2022, vzhľadom aj na krátky časový sled vydaných rozhodnutí, nemal vedomosť o existencii rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 10T/10/2022 ako aj pod sp. zn. 7T/9/2022. Z časovej osi páchania trestnej činnosti obvineným vzhľadom na dátumy spáchania trestných činov, a to 14. októbra 2021 vo veci Okresného súdu Košice II, sp. zn. OT/179/2021 (trestný rozkaz bol obvinenému doručený 15. októbra 2021), skutkom spáchaným 29. mája 2021 vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/29/2021 (trestný rozkaz bol obvinenému doručený 19. októbra 2021), skutkom spáchaným 17. mája 2021 vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022 (trestný rozkaz bol obvinenému doručený 4. marca 2022), skutkom spáchaným 13. júna 2021 vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/9/2022 (trestný rozkaz bol obvinenému doručený 25. apríl 2022), skutkom spáchaným 29. júna 2021 vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022 (rozsudok bol vyhlásený 9. júna 2022) a skutkom spáchaným 31. mája 2021 vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022 (rozsudok bol vyhlásený 2. novembra 2022) nebol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ani trestný rozkaz, a preto celá zbiehajúca sa trestná činnosť obvineného P. T. mala byť pokrytá jedným súhrnným trestom, finálne ukladaným Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/23/2022. Duplicitným odsúdením a v nadväznosti na to uložením trestov za tie isté trestné činy bez súčasného zrušenia výroku o treste aj v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/9/2022, z 29. marca 2022, výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022, z 9. júna 2022, bol porušený zákon v neprospech obvineného P. T., a to v ustanoveniach § 42 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona. Správne uloženie súhrnného trestu v konaní Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 7T/23/2022 bude mať zásadný vplyv na postavenie obvineného v zmysle podmienky vyplývajúcej z § 371 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko Okresný súd Košice I pod sp. zn. 7T/23/2022 uloží obvinenému zákonný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené mám za to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona v neprospech obvineného P. T. a naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.“ Minister spravodlivosti navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že označeným rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, ako aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré v dôsledku zrušenia stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor, ktorý najskôr opísal, ako Okresný súd Košice I, pod sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022 rozsudkom rozhodol, a k tomu ďalej uviedol: „Je zrejmé, že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/23/2022 pochybil, keď zrušil iba výrok o treste vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 8T/1/2022 a pod sp. zn. 6T/29/2021, bez súčasného zrušenia výrokov o treste z ďalších rozhodnutí, nakoľko výrok o vine a treste bol už v tom čase právoplatne zrušený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/10/2022 a výrok o treste vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 0T/179/2021 bol taktiežzrušený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/10/2022. Týmto postupom bola porušená zásada ne bis in idem, pretože obvinený P. T. bol duplicitne postihnutý za skutok uvedený v rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 8T/1/2022, za skutok vo veci Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 0T/179/2021 a za skutok vo veci Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 6T/29/2021.“ Prokurátor navrhol, aby najvyšší súd vyhovel dovolaniu ministra spravodlivosti a rozhodol tak, ako to tento navrhuje.

K podanému dovolaniu sa vyjadril obvinený, ktorý uviedol: „S dovolaním ministra spravodlivosti podaným v môj prospech sa stotožňujem. Dovolanie namieta nesprávny postup Okresného súdu Košice I pri ukladaní trestu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 7T/23/2022, spočívajúci v tom, že po uložení trestu neboli zrušené všetky skoršie výroky o treste, hoci takýto postup vyžaduje § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona. V dôsledku uvedeného postupu zostali v právnom poriadku viaceré výroky o treste, ktoré mali byť pri správnej aplikácii § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona zrušené. S právnym záverom ministra spravodlivosti, podľa ktorého týmto došlo k porušeniu zákona na ujmu obvineného, sa stotožňujem. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu ministra spravodlivosti vyhovel.“

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku), osobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a že podané dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).

Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Trestného poriadku najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, voči ktorému podal minister spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie ministra spravodlivosti je dôvodné s ohľadom na naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku:

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže generálny prokurátor a obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podriadený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasledujúce Trestného zákona) a podobne.

Dovolanie podal minister spravodlivosti, ktorý je podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku ako jediný oprávnený podať dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu vidí minister spravodlivosti v nesprávnom uložení súhrnného trestu, konkrétne v nezohľadnení všetkých uložených trestov obvineného, v dôsledku čoho neboli rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022 pri ukladaní súhrnného trestu zrušené výroky o trestoch z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 7T/9/2022 a z rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 10T/10/2022 a uvedené tresty tak neboli započítané do trestu, ktorý bol obvinenému P. T. okresným súdom uložený.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že minister spravodlivosti správne zaradil dovolaciu námietku týkajúcu sa súdom nesprávne uloženého súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto najvyšší súd pristúpil k prieskumu dovolaním napadnutých výrokov upriamujúc pozornosť na ministrom vytýkaný nedostatok ohľadne zákonnosti uloženého trestu.

Z obsahu spisu vyplýva, že časová postupnosť udalostí je v tomto prípade nasledovná:

- Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/9/2022, z 29. marca 2022, právoplatným 14. septembra 2022, bol zrušený výrok o treste: o v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022, právoplatný 18.marca 2022.

- Po schválení dohody o vine a treste bol rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022, z 9. júna 2022 zrušený: o výrok o vine a celý výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/29/2021, z 30. augusta 2021; o výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T/179/2021, z 15. októbra 2021 a o výrok o vine a celý výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022.

- Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022, bol zrušený výrok o treste: o trestného rozkazu OS Košice I, sp. zn. 6T/29/2021, z 30. augusta 2021, právoplatný 27. októbra 2021. o trestného rozkazu OS Košice II, sp. zn. 0T/179/2021, z 15. októbra 2021, právoplatný 15. októbra 2021 a o trestného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/1/2022, z 28. februára 2022, právoplatný 18. marca 2022.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodovanie o súhrnnom treste predpokladá presné a aktuálne zistenie stavu predchádzajúcich odsúdení a uložených trestov, aby bolo možné identifikovať, ktoré výroky o treste ešte právne existujú a majú byť zrušené v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona.

V posudzovanej veci však Okresný súd Košice I rozsudkom, sp. zn. 7T/23/2022, z 2. novembra 2022 zrušil výroky o treste, ktoré už boli predtým zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/10/2022, z 9. júna 2022 a trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/9/2022, z 29. marca 2022, právoplatným 14. septembra 2022. Týmto postupom nereflektoval aktuálny právny stav veci a fakticky rozhodoval o výrokoch, ktoré už neexistovali a zároveň nezrušil výroky, ktoré bolo potrebné zrušiť. Takýto postup je v rozpore s mechanizmom ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona a viedol k paralelnému ukladaniu trestov bez riadneho zohľadnenia ich predchádzajúceho zrušenia.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že Okresný súd Košice I vychádzal pri rozhodovaní z neúplného registra trestov, v ktorom absentovali záznamy o rozhodnutiach vedených pod sp. zn. 7T/9/2022 a 10T/10/2022 a tieto spisy ani nepripojil k svojmu spisu a na hlavnom pojednávaní neoboznámil ich podstatný obsah v dôsledku čoho pri ukladaní súhrnného trestu vychádzal z neúplného spisového materiálu a nezohľadnil všetky relevantné rozhodnutia. Uvedené pochybenie sa bezprostredne premietlo do nesprávnej aplikácie § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona a tým aj do nezákonnosti výroku o treste.

S ohľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolanie ministra spravodlivosti je dôvodné s odkazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Najvyšší súd zároveň z aktuálneho odpisu registra trestov obvineného z 5. marca 2026 zistil, že obvinený má v súčasnosti evidovaných celkovo 11 záznamov, pričom z obsahu tohto odpisu nevyplýva, že by došlo k zrušeniu trestov ukladaných v uvedených veciach.

V ďalšom bude preto musieť okresný súd (Mestský súd Košice) postupovať podľa ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona pri zohľadnení všetkých uložených trestov a uložiť obvinenému zákonný trest odňatia slobody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.