UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného H. V. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/101/2022, z 15. decembra 2022
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. V. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/77/2022, z 18. októbra 2022 bol obvinený H. V. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
„dňa 7. marca 2022 v čase okolo 13:50 hod. v obci B., okres R., na ul. V. oproti rodinnému domu č. XX/XXX na spevnenej ploche mimo vozovky, po zdvihnutí zo zeme tam ležiaceho R. U. tohto fyzicky napadol, čím došlo k vzájomnej potýčke, následne zhodil poškodeného na zem a najmenej štyrikrát mu skočil oboma nohami na hlavu a najmenej trikrát ho kopol do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenia - tržno-pomliaždenú ranu na hlave, v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v ľavej spánkovo-temennej oblasti vľavo s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v spánkovo-temennej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, v pravej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu vpravo a spodiny očnice vpravo s jeho vpáčením do čeľustnej dutiny, ložiskové pomliaždenie mozgu s ložiskami krvácania v ľavej čelovej oblasti s opuchom mozgu, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu vpravo v čelovo-spánkovej oblasti, paratentoriálne obojstranne a v oblasti faix cerebri vľavo, krvácanie do mozgu v oblasti corpus callosum s hlbokým bezvedomím (kóma) a s ochrnutím všetkých končatín, krvácanie do postranných komôr mozgu obojstranne, nakrvácanie pod pavúčnicu mozgu v čelovej oblasti obojstranne a v temennej oblasti obojstranne, ktoré zranenia dňa 26. apríla 2002 o 04:30 hod. viedli k zlyhaniu životných funkcií a následne k smrti poškodeného R. U..“
Za to mu bol podľa § 147 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. d), písm. l), písm. n) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov; pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť, aby poškodenej nahradil spôsobenú škodu vo výške 509 eur titulom úhrady pohrebných nákladov a rovnako poškodenej spoločnosti D. Z. a. s., nahradil škodu vo výške 14.797,15 eur z dôvodu liečebných nákladov u menovaného zomrelého.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením, sp. zn. 6To/101/2022, z 15. decembra 2022 tak, že ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Obvinený H. V. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom], § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].
V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi obvinený namietal: „Napriek tomu, že som ako obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a priznal som sa k skutku a ten som úprimne oľutoval, podotýkam, že priznanie sa k skutku a jeho oľutovanie ešte neznamená, že i kvalifikácia, ako bola nastavená v obžalobe je aj správna. Je povinnosťou súdu skúmať právnu kvalifikáciu skutku a v tomto prípade podľa môjho skromného právneho názoru bol skutok nesprávne právne kvalifikovaný. Preukázateľne som poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v priamej príčinnej súvislosti s mojím protiprávnym konaním a tá sa prejavila aj kómou poškodeného. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 19/2022, resp. 40/2022 znalcov MUDr. X. a MUDr. U., bol bezprostrednou príčinou smrti poškodeného lalôčkový zápal pľúc, ktorý mal vzniknúť ako poúrazová komplikácia v súvislosti, napadnutím. Ako ďalej znalci objasňovali, tak zápal pľúc veľmi často vzniká pri ležiacich. Teda príčina vzniku zápalu pľúc nemá priamu bezprostrednú príčinnú súvislosť so samotným útokom. To by sa malo premietnuť do miernejšej právne kvalifikácie. Podľa môjho skromného názoru mal byť skutok právne kvalifikovaný ako ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 2 písm. a) v spojení s § 138 písm. c) Tr. zákona, nakoľko smrť poškodeného nebola v priamej príčinnej súvislosti s mojím protiprávnym konaním, nakoľko od skutku, t. j. 07.03.2022 až do smrti poškodeného, t. j. 26.04.2022 prešiel pomerne dlhý čas, počas ktorého starostlivosť o poškodeného prebralo zdravotnícke zariadenie. Podľa môjho názoru došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, a to v dôsledku toho, že poškodený nebol včas operovaný, a že bol prevezený na oddelenie dlhodobo chorých, kde starostlivosť o poškodeného nebola intenzívna. Samozrejme tieto okolnosti by objasnili znalci, ak by boli vypočutí, ako som to navrhoval v trestnom konaní. Toto vypočutie bolo znemožnené a v dôsledku toho bolo porušené moje právo na obhajobu. Bolo znemožnené, aby som sa mohol vyjadriť k predmetnému znaleckému posudku, aby som mohol klásť znalcom doplňujúce otázky a tak si preveriť, či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli zanedbať zdravotnú starostlivosť o poškodeného, v dôsledku čoho ten aj následne zomrel. Znalci sa vyjadrili, že následkom zranení mohol poškodený utrpieť lalôčkový zápal pľúc následkom čoho poškodený zomrel, teda v podstate skonštatovali, že poškodený nemusel utrpieť tento zápal pľúc. Je evidentné, že ak by poškodený neutrpel zápal pľúc, určite by utrpel ťažké ublíženie na zdraví, ktoré by sa vlieklo s poškodeným až do konca svojho života, že by následky zranení boli trvalého charakteru. Znalci toto skonštatovali podľa môjho názoru správne. Avšak pripustili tú možnosť, že by poškodený mohol prežiť, teda že by nemusel zomrieť. Preto bolo potrebné, aby bolo mne a môjmu obhajcovi umožnené klásť znalcom doplňujúce otázky, aby bolo zrejmé, aký následok bol spôsobený v priamej príčinnej súvislosti s mojím protiprávnym konaním, pretože iba za tento následok som povinný znášaťtrestnoprávnu zodpovednosť. Samozrejme, v súvislosti s tým, ak by bol skutok správne právne kvalifikovaný, tak aj súd by mal za povinnosť použiť ustanovenie o znížení hranice trestnej sadzby aj pod dolnú hranicu, nakoľko v mojom prípade takáto okolnosť existovala v čase ukladania trestu. Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia (č. l. 222 - 301) vyplýva, že poškodený R. U. utrpel zranenia - tržnopomliaždenú ranu na hlave, v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v ľavej spánkovo-temennej oblasti vľavo s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v spánkovotemennej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, v pravej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou a s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, zlomeninu jarmovo- čelustného komplexu vpravo a spodiny očnice vpravo s jej vpáčením do čeľustnej dutiny, ložiskové pomliaždenie mozgu s ložiskami krvácania v ľavej čelovej oblasti s opuchom mozgu, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu vpravo v čelovo-spánkovej oblasti, paratentoriálne obojstranne a v oblasti falx cerebri vľavo, krvácanie do mozgu v oblasti corpus callosum s hlbokým bezvedomím (kóma) a s ochrnutím všetkých končatín, krvácanie do postranných komôr mozgu obojstranne, nakrvácanie pod pavúčnicu mozgu v čelovej oblasti obojstranne a v temennej oblasti obojstranne s dobou liečenia a práceneschopnosti, v prípade nekomplikovanej liečby, teoreticky minimálne v trvaní 168 dní, čo však nebol prípad poškodeného, ktorého stav bol vážny. Poranenia, aké poškodený utrpel, napriek liečbe, spôsobujú také komplikácie, ktoré zranenému nakoniec môžu spôsobiť smrť, čo nastal aj v prípade poškodeného, ktorý na následky po zraneniach (zápal pľúc) zomrel. Mechanizmus vzniku zranení poškodeného zodpovedá výpovediam svedkov sledujúcich túto udalosť. Zranenia - ložiskové pomliaždenie mozgu s ložiskami krvácania v ľavej čelovej oblasti s opuchom mozgu, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu vpravo v čelovo-spánkovej oblasti, paratentoriálne obojstranne a v oblasti falx cerebri vľavo, krvácanie do mozgu v oblasti corpus callosum s hlbokým bezvedomím (kóma) a s ochrnutím všetkých končatín, ako aj krvácanie do postranných komôr mozgu obojstranne sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ťažkými. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 19/2022, resp. 40/2022 znalcov MUDr. X. a MUDr. U., bol bezprostrednou príčinou smrti poškodeného lalôčkový zápal pľúc, ktorý mal vzniknúť ako poúrazová komplikácia v súvislosti, napadnutím. Ako ďalej znalci objasňovali, tak zápal pľúc veľmi často vzniká pri ležiacich. Teda príčina vzniku zápalu pľúc nemá priamu bezprostrednú príčinnú súvislý samotným útokom. To by sa malo premietnuť do miernejšej právne kvalifikácie. Tiež obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol vykonať dôkaz - predvolať a vypočuť znalca MUDr. U. a znalca MUDr. Y., k znaleckým posudkom č. 19/22 a č. 40/2022 za účelom objasnenia následkov, ku ktorým sa priznal obžalovaný a najmä k dôvodom úmrtia poškodeného dňa 26.04.2022. Súd tieto návrhy na vykonanie dôkazov odmietol, pretože prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Aj to, že mi bolo znemožnené vypočuť znalcov a klásť im doplňujúce otázky spôsobilo to, že napádané rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Totiž znalecký posudok obidvoch znalcov nebol podľa môjho názoru vykonaný zákonným spôsobom. Zákonným spôsobom by bol vykonaný až po tom, čo by bol doplnený výpoveďou obidvoch znalcov. Skutok v dôsledku nesprávneho vykonania znaleckého posudku, bol nesprávne právne kvalifikovaný a teda som bol neprimerane prísne odsúdený, keďže trestný čin mal byť v trestnej sadzbe od 5 rokov do 15 rokov a nie v sadzbe 7 rokov až 10 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd SR vyhovel môjmu dovolaniu a podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom, že bol porušený zákon, a súčasne zrušil Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/101/2022-587 zo dňa 15.12.2022 a aby zrušil aj Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T/77/2022-550 zo dňa 18.10.2022 a Okresnému súdu Spišská Nová Ves prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“
K dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor a síce v tom smere, že považoval dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a kvôli tomu navrhol, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
+ + +
Na základe podaného dovolania najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, a či je prípustné a následne dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou. Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, rozsudok okresného súdu bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Z uvedeného je zrejmé, že výrok o vine je napadnuteľný jedine prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Platí pritom, že prípadné dovolanie smerujúce proti ostatným výrokom rozsudku je napadnuteľné dovolacími dôvodmi bez obmedzenia.
Zároveň je však zrejmé, že obvinený napáda dovolaním výlučne výrok súdu prvého stupňa o vine a podmieňuje ním (teda výlučne údajnou nesprávnou právnou kvalifikáciou) výrok o treste, ku ktorému inak neuviedol žiadne dovolacie námietky. Dovolacie námietky nesmerujú preto do výroku o treste, ale do výroku o vine, pretože podľa obvineného nesprávny výrok o vine má za následok nesprávny výrok o treste.
K tomu je potom potrebné uviesť, že: „ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku). Obmedzenie uvedené v § 371 ods. 4, veta druhá Trestného poriadku sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá.“ (R 12/2017)
Inými slovami: v rozsahu, v ktorom obvinený v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd takéto vyhlásenie prijal, obvinený nemôže preto úspešne dovolaním namietať výrok o vine, t. j. ani proti právnej kvalifikácii skutku obžaloby, ktorú vyhlásením o vine taktiež prijal, pretože svojím vyhlásením o uznaní viny sa možnosti prieskumu výroku o vine z pohľadu jeho skutku i právnej kvalifikácie v dovolacom konaní vzdal. Dovolanie v takomto prípade je prípustné len zo strany ministra spravodlivosti, a to prípadne i na podnet obvineného.
Najvyšší súd teda konštatuje, že dovolanie podané obvineným H. V.C. bolo podané neoprávnenou osobou, a to z vyššie uvedených dôvodov, jeho dovolanie tak v zmysle § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.