UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla 2023 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. F., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, o dovolaní obvineného J. F. podanom proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/19/2021, zo 7. septembra 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. F. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica uznesením, sp. zn. 7T/19/2021, zo 7. septembra 2022 rozhodol takto: „Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že sa odsúdený J. F., nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bydliskom Q. XX/X, B., okres O., v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/19/2021, z 12. 07. 2021, právoplatným dňa 28. 07. 2021, vo výmere 4 (štyroch) mesiacov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 v spojení s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia". Obvinený J. F. podal dovolanie proti označenému uzneseniu z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Trestného poriadku. V odôvodnení dovolania uviedol: „Dovolanie podávam voči trestnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, z 12.07. 2021, sp. zn. 7T/ 19/2021 (ďalej len „rozhodnutie OS BB") v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo 07.09.2022, sp. zn. 7T/19/2021 (ďalej len „uznesenie OS BB"), ktoré na toto rozhodnutie nadväzuje. V rámci možností ustanovenia obhajcu z 20.01. 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/19/2021, podávam proti trestnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 12.07.2021, sp. zn. 7T/ 19/2021, v spojení s v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo 07.09. 2022, sp. zn. 7T/19/2021, v zákonom stanovenej lehote, toto dovolanie, a to z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h), i) Trestného poriadku. Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku: „Dovolanie možno podať, i) rozhodnutie je založené naneprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na neprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; plavnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, ii) bol uložený trest mimo zákonom ustanovený trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uvádzam, že toto dovolanie podávam na základe môjho výslovného súhlasu, potom čo som bol poučený o dovolaní a dovolacích dôvodoch, na základe ktorých je možné dovolanie podať.
S odkazom na komentár k ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku zdôrazňujeme, že „Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku" sa (okrem iného) rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Z toho vyplýva, že súd môže v dovolacom konaní rekvalifikovať na podklade zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov uvedený skutok z trestného činu aj na konanie, ktoré prípadne nie je trestným činom. Takýto záver môže dovolací sud urobiť vtedy, ak pri preskúmavaní rozhodnutia zistil, že určitá okolnosť potrebná pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebola preukázaná (napr. rozhodnutie NS ČR NS 20/2003/T494, NS 22/2003-T527, NS 23/2003- T527, NS 24/2003-T571, NS 28/2004-T588). Z týchto rozhodnutí vyplýva, že právny záver o protiprávnosti určitého činu musí mat' podklad v zodpovedajúcich skutkových okolnostiach obsiahnutých v odsudzujúcom rozsudku. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku si dovoľujem súdom vytknúť, že pri ukladaní trestu nepoužili zmierňovacie ustanovenie § 39 Trestného poriadku a bol mi potom uložený neprimeraný trest. Vo vzťahu k výške trestu mám za to, že uložený trest odňatia slobody, ktorý mi bol uložený, je vysoký, najmä s ohľadom na ďalšie tresty, ktoré som pred týmto vykonal a ktoré ešte vykonať mám, mám za to, že od uloženia tohto trestu mohlo byt' upustené, prípadne trest uložený miernejší. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a teda uložiť minimálny možný trest. Preto si myslím, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sú nespravodlivé a nezákonné. Mám za to, že uložený trest odiatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov vzhľadom na môj zdravotný stav a potrebu starostlivosti o moju rodinu je neprimerane prísny, nakoľko som otcom 8 deti, o ktoré je potrebné sa starať a zabezpečovať ich potreby. Dožadujem sa prehodnotenia uloženého trestu a navrhujem uložiť trest za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Trestného zákona, resp. navrhujem zrušiť rozhodnutia a vec vrátiť' súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a následného uloženia trestu za použitia § 39 Trestného zákona. Na základe horeuvedeného navrhujem, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ust. § 371 ods. 1 písm. i, písm. h) Trestného poriadku a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol".
K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor: „Uvádzam k podanému dovolaniu, že dôvody uvádzané odsúdeným, a síce že mu bol uložený neprimerane prísny trest vzhľadom na to, že má 8 detí a musí sa starať o rodinných príslušníkov, nie sú zákonné dôvody, ktoré by predstavovali splnenie podmienok na podanie dovolania.
Zdôrazňujem, že skutočnosť, že odsúdený mal 8 detí aj počas páchania trestnej činnosti. Rodinné prostredie nie možné považovať za poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť v trestnom konaní. Použitie ustanovenia § 39 a nasl. Trestného poriadku súdom, záleží na právnom posúdení veci súdom a dôkaznej situácií. Súd nie je viazaný zákonom k vyslovenému použitiu uvedeného ustanovenia. Súd môže použiť uvedené zákonné ustanovenie § 39 na základe svojej predchádzajúcej právnej úvahy, nie však explicitne zákonom viazaný k jeho použitiu. Mám za to, že s poukazom na uvedené nie je možné si „vynucovať použitie ustanovenia § 39 Trestného poriadku súdom, a jeho nepoužitie pri stanovení trestu nie je dôvodom na podanie dovolania.
V kontexte uvedených skutočností považujem rozhodnutia napádané dovolaním odsúdeného za zákonné a mám za to, že v predmetnej trestnej veci nie je dôvod na postup podľa ust. § 371 a nasl. Trestného poriadku".
+ + +
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) prioritne skúmal splnenie formálnych podmienok na podanie dovolania v intenciách ustanovenia § 382 písm. a), písm. b) a písm. d) až písm. f) Trestného poriadku a zistil, že obvinený J. F. nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v zmysle § 369 Trestného poriadku.
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 Trestného poriadku ods. 1) Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. ods. 2) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje,,inak" v § 371 ods. 2 týkajúcom sa dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti.
Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam súdu druhého stupňa taxatívne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam.
V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7T/19/2021, zo 7. septembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že obvinený J. F. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o tom, že vykoná trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti takémuto rozhodnutia môže podať dovolanie len minister spravodlivosti podľa § 317 ods. 2 Trestného poriadku nie však obvinený.
S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu neostalo iné, len rozhodnúť podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku, o odmietnutí dovolania, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.