1Tdo/17/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného A. O., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o dovolaní obvineného A. O. podaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, sp. zn. KK-7T/36/2021, z 12. októbra 2023 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Tos/22/2023, z 5. decembra 2023

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. O. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad uznesením, sp. zn. KK-7T/36/2021, z 12. októbra 2023 podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 419 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že A. O. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil a vykoná súhrnný trest odňatia slobody uložený bývalým Okresným súdom Kežmarok, sp. zn. 7T/36/2021, zo dňa 27. januára 2022, v trvaní 3 rokov. Podľa § 52 ods. 5 s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe sťažnosti obvineného rozhodoval vo veci Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením, sp. zn. 5Tos/22/2023, z 5. decembra 2023 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2023.

Obvinený A. O. podal dovolanie proti uvedeným rozhodnutiam okresného i krajského súdu z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného poriadku. V odôvodnení dovolania uviedol, že proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažnosť. Samotné konanie verejného zasadnutia malo byť obvinenému oznámené písomne a podľa dátumu na doručenke si ho mal prevziať 22. augusta 2023. On prostredníctvom obhajcu tvrdil, že predmetnú zásielku na termín verejného zasadnutia na deň 12. októbra 2023 si neprevzal. O termíne sa nedozvedel, a preto sa ho nezúčastnil. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. V sťažnosti poukázal na potrebu podrobného preskúmania doručenky a navrhol, aby bola zásielka doručená znovu a zákonomustanoveným spôsobom. Poukázal, že na adrese jeho trvalého bydliska je prihlásená iná osoba s rovnakým menom a rokom narodenia, ktorej mohlo byť upovedomenie nesprávne doručené. Krajský súd však jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd si pred rozhodnutím zo Slovenskej pošty O. vyžiadal vyjadrenie, akým spôsobom bola preverovaná totožnosť osoby A. O. pri doručovaní zásielky dňa 22. augusta 2023 a zásielky doručenej 3. novembra 2023. Vedúca pošty odpovedala, že dopis z 22. augusta 2023 bol doručený poštovou doručovateľkou na základe osobnej znalosti osoby adresáta a zásielka z 3. novembra 2023 bola vydaná pri priehradke po predložení občianskeho preukazu. Rozhodnutím krajského súdu podľa obvineného došlo k porušeniu ustanovenia § 192 a § 2 ods. 9 Trestného poriadku, a to tým, že sa krajský súd spoľahol na správnosť a pravdivosť vyjadrení Slovenskej pošty O., ktoré on považuje za nepravdivé, pričom krajský súd nedostatočne preskúmal dôvody podanej sťažnosti. Považuje preto nedoručenie upovedomenia o konaní verejného zasadnutia a s tým spojenú neúčasť na tomto zasadnutí za porušenie svojho práva na obhajobu, čím mu bolo znemožnené vyjadriť sa k dôvodom ktoré viedli k vydaniu uznesenia okresného súdu. Krajský súd sa podľa neho nedostatočne vysporiadal s dostupnými a v sťažnosti uvedenými argumentami.

Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku porušenie zákona v ustanoveniach § 192 a § 2 ods. 9 Trestného poriadku v jeho neprospech a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol. Zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku v jeho prípade prerušil výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o dovolaní.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor v tom smere, že obvineným uvádzané dovolacie dôvody nie je možné považovať za dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), d) Trestného poriadku. Podľa nebolo v konaní pred okresným ani krajským súdom porušené právo obvineného na obhajobu a zároveň boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia. Navrhol preto dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) prioritne skúmal splnenie formálnych podmienok na podanie dovolania v intenciách ustanovenia § 382 písm. a), písm. b) a písm. d) až písm. f) Trestného poriadku a zistil, že obvinený A. O. nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v zmysle § 369 Trestného poriadku. Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku (ak tento zákon neustanovuje inak - viď § 368 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku) môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že voči rozhodnutiu o výkone trestu ktorého výkon bol podmienečne odložený - teda voči rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia - môže podať dovolanie výlučne len minister spravodlivosti a nie samotný obvinený.

Keďže voči rozhodnutiu o výkone trestu ktorého výkon bol podmienečne odložený môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, obvinený je na takýto procesný úkon neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného musí dovolací súd zopakovať, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože obvinený nie osobou oprávnenou podať dovolanie proti tomuto typu rozhodnutia súdu. Nebol preto ani dôvod na prípadné prerušenie výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to navrhoval obvinený.

Preto rozhodol najvyšší súd podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku tak, že dovolanie obvineného odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.