UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku, v trestnej veci proti obvinenému L. B. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. apríla 2014 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvineného a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného L. B. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. januára 2011, sp. zn. 1 T 13/2009 bol obvinený L. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedený v tomto rozsudku. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody na štyri roky a šesť mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 22. mája 2013, sp. zn. 1 Nt 44/2013 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh L. B. na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci a uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. júla 2013 sp. zn. 5 Tos 80/2013 bola jeho sťažnosť podaná proti tomuto rozhodnutiu zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený dovolanie.
Predsedníčka senátu dovolacieho súdu nariadila vo veci neverejné zasadnutie, na ktorom senát ustálil, že dovolaniu obvineného nie je možné vyhovieť.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Obvinený L. B. sa dovolaním domáha zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovykonania. Najvyšší súd len dodáva, že takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, a preto dovolanie podané proti nemu nie je prípustné.
Zákonom č. 262/2011 Z.z. došlo k zmene ustanovenia § 368 Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz,
b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Ako je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por., zákon taxatívne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej. Medzi nimi sa nenachádza uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Tieto sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené.
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie odmietol na neverejnom zasadnutí, a to bez preskúmania veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.