Najvyšší súd
1Tdo 16/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. júna 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému L. J., pre trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2008, sp. zn.5 To 53/2008, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného L. J. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10. júna 2008, sp. zn. 6 T 36/2006, bol obvinený L. J. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.
Za to mu bol podľa § 208 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. 5 To 53/2008, podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako podané oneskorene zamietol.
Obvinený L. J. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods. l písm. j/ Tr. por. s odôvodnením, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
V odôvodnení svojho dovolania obvinený uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice II bol doručený jeho obhajcovi dňa 4. júla 2008, pričom v poučení tohto rozsudku súd uviedol, že proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na okresnom súde.
Na základe tohto poučenia prostredníctvom obhajcu podal dňa 8. júla 2008 proti tomuto rozsudku odvolanie.
Dňa 25. júla 2008 bolo jeho obhajcovi doručené uznesenie Okresného súdu Koši- ce II, ktorým podľa § 174 ods. 1 Tr. por. opravil rozsudok v časti poučenia o opravnom prostriedku, tak, že proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia.
V nadväznosti na to krajský súd vyššie citovaným uznesením jeho odvolanie zamietol ako podané oneskorene. Takýto postup odvolacieho súdu, podľa jeho názoru, bol v rozpore s ustanovením § 316 ods. 2 Tr. por. podľa ktorého ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré bolo podané oprávnenou osobou oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. V danej súvislosti poukázal dovolateľ tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 19/1988.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Košiciach bol porušený zákon v jeho neprospech, následne aby toto rozhodnutie zrušil.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávne- nou osobou a pritom zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané obvineným, ako osobou oprávnenou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por.) a na mieste, kde možno podanie učiniť (§ 370 Tr. por.). Dovolanie obsahuje aj obligatórne náležitosti stanovené v § 374 Tr. por. Pretože dovolanie možno podať len z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., bola ďalej nutné posúdiť, či obvineným vznesené námietky napĺňajú ním uplatnený zákonom stanovený dovolací dôvod, ktorého existencia je súčasne nevyhnutnou podmienkou vykonania prieskumu napadnutého rozhodnu- tia dovolacím súdom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
Z podaného dovolania je zrejmé že obvineným bol uplatnený dovolací dôvod, že odvolanie bolo zamietnuté podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako oneskorene podané, teda jedná sa o právne relevantne uplatnenú námietku.
Predovšetkým je treba uviesť, že zo spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6 T 36/2006 vyplýva, že samosudca po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku procesné strany poučil, že proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Táto skutočnosť je zrejmá zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 10. júna 2008 (č.l. 128). Následne je obvineným uplatňované, že v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu doručeného obhajcovi dňa 4. júla 2008 bolo uvedené nesprávne poučenie, že proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom riadiac sa týmto poučením podal prostredníctvom obhajcu odvolanie až dňa 8. júla 2008.
S uvedenou námietkou nemožno súhlasiť, pretože zo zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu zo dňa 10. júna 2008 je nepochybne zrejmé, že samosudca poučil procesné strany správne, v súlade s ustanovením § 309 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Z uvedenej zápisnice o hlavnom pojednávaní je tiež zrejmé, že pri vyhlásení rozsudku okresného súdu boli obžalovaný, ako aj jeho obhajca prítomní. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala plynúť odo dňa oznámenia rozsudku, a teda uplynula dňom 25. júna 2008. V tomto smere sa možno stotožniť so závermi odvolacieho súdu pokiaľ odvolanie obvineného s odkazom na ustanovenie § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Treba zdôrazniť skutočnosť, že podľa zákona 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2006 v porovnaní so zákonom 141/1961 Zb. upravil začiatok plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania zásadne odlišne, a to tak, že táto začína plynúť už od vyhlásenia rozsudku (v prípade prítomnosti osôb, ktorým sa rozhodnutie doručuje) a nie až od jeho doručenia. V tomto smere teda nový Trestný poriadok už nepočíta s možnosťou obvineného zváženia podania odvolania až po doručení jeho písomného vyhotovenia, ale len v rámci lehoty plynúcej už od vyhlásenia rozsudku. Súčasťou zmeny tohto zákonného ustanovenia bolo aj predĺženie lehoty z 8 na 15 dní.
I keď, teda v posudzovanej veci poučenie vo vyhotovení rozsudku Okresného súdu Košice II, bolo evidentne chybné (a bolo potrebné v tomto smere vydanie opravného uznesenia) nie je možné akceptovať dovolaciu námietku obvineného založenú na tvrdení, že podal odvolanie oneskorene preto, že sa riadil nesprávnym poučením súdu. V tomto smere treba pripomenúť, že 15 dňová lehota na podanie jeho odvolania začala plynúť od vyhlásenia rozsudku a v tomto smere bol obvinený samosudcom okresného súdu správne poučený, hneď po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (pri ktorom bol obžalovaný i jeho obhajca prítomný). Preto zákonná lehota na podanie riadneho opravného prostriedku mu uplynula už dňa 25. júna 2008, teda skôr ako bol jemu i jeho obhajcovi rozsudok doručený (4. júla resp. 9. júla 2008).
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného L. J. na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 10. júna 2009
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová