N a j v y š š í   s ú d  

1 Tdo 15/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci

obvineného V. P., pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2011

v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 13. decembra 2010, sp. zn. 8 To 79/2010, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. P. sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 1. apríla 2010, sp. zn. 5 T 179/2008,

bol obvinený V. P. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

v dobe od 13. apríla 2007do 17. apríla 2007 v obci V. T., okres T., vylákal od J. H.

a M. H. finančnú hotovosť 3 983,27 eur (120 000 Sk) pod zámienkou odovzdania odmeny

právnikovi za zastupovanie ich syna S. H.

a dňa 6. mája 2007 v R. pod tou istou zámienkou vylákal od J. H. ml. finančnú

hotovosť vo výške 663,88 eur (20 000 Sk), ktoré však právnikovi ani v jednom prípade

neodovzdal, čím takto J. H. staršiemu a M. H. spôsobil škodu vo výške najmenej 3 983,27 eur

(120 000 Sk) a J. H. ml. spôsobil škodu vo výške najmenej 663,88 eur(20 000 Sk).

Za to bol obvinenému V. P. uložený podľa § 221 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. s použitím § 355 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 7 (sedem) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť

poškodeným J. H. staršiemu a M. H. škodu vo výške 3 983,27 eur (120 000 Sk)

a poškodenému J. H. mladšiemu škodu vo výške 663,88 eur (20 000 Sk).

Okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste Okresného súdu

Košice I zo dňa 26. novembra 2009, sp. zn. 7 T 57/2008, ktorým bol obvinenému V. P. podľa

§ 355 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého mu bol

podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyroch

rokov s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Dňa 19. apríla 2010 podal obvinený V. P., prostredníctvom svojho obhajcu, proti

tomuto rozsudku Okresného súdu Trebišov odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu

v Košiciach podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ako oneskorene podané, zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. P., prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom a tým, že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316

ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody (dovolacie dôvody podľa § 371 ods.

1 písm. g/, písm. j/ Tr. por.).

Obvinený s poukazom na dôkaznú situáciu vo veci vyslovil v dovolaní názor,

že odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o dôkaz vykonaný na základe opatrenia predsedníčky

senátu, ktoré bolo vykonané nedostatočne a výsledky šetrenia sú v rozpore so skutočným

stavom veci. Ďalej obvinený namietal skutočnosť, že na odmietnutie odvolania,

pre oneskorené podanie, nie sú splnené zákonné dôvody, nakoľko jeho odvolanie bolo podané v lehote, a to na prepravu poštou dňa 15. apríla 2010, pričom lehota na podanie uplynula

až 16. apríla 2010. Odvolací súd teda nesprávne ustálil skutočnosť, že odvolanie podal

obvinený osobne na súde, kým v skutočnosti ho podal na poštovú prepravu.  

Na základe vyššie uvedeného obvinený V. P. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon v neprospech

obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.

prerokoval dovolanie podané obhajcom obvineného V. P. – JUDr. Ľ. Z. a zistil, že nie je

dôvodné.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané

oprávnenou osobou a pritom zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo

podané obvineným, ako osobou oprávnenou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/

Tr. por. a § 373 Tr. por.) a na mieste, kde možno podanie učiniť (§ 370 Tr. por.).

Dovolanie obsahuje aj obligatórne náležitosti stanovené v § 374 Tr. por. Pretože dovolanie

možno podať len z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., bolo ďalej nutné posúdiť,

či obvineným vznesené námietky napĺňajú ním uplatnený zákonom stanovený dovolací

dôvod, ktorého existencia je súčasne nevyhnutnou podmienkou vykonania prieskumu

napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom.

K namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno

uviesť len toľko, že dovolací súd nezistil žiadne dôvody pre ktoré by bolo potrebné kópiu

protokolu k zbernej jazde z Pošty Trebišov zo dňa 19. apríla 2010 považovať za dôkaz, ktorý

nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Krajský súd v Košiciach postupoval správne

a v súlade so zákonom, keď Okresnému súdu Trebišov opatrením vrátil trestnú vec V. P., ako

predčasne predloženú, nakoľko z podaného odvolania nebolo možné zistiť, či toto bolo

podané v zákonnej lehote. Krajský súd teda správne uložil Okresnému súdu Trebišov, aby

preveril, akým spôsobom bolo prijaté a kým bolo predmetné odvolanie podané a až následne,

aby trestnú vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu. Vo svojom rozhodnutí o zamietnutí

odvolania obvineného, krajský súd presvedčivo a dostatočne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Nemožno teda súhlasiť s názorom dovolateľa, že krajský súd vychádzal vo

svojom rozhodnutí z dôkazu, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol

odvolanie podľa 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.

Z podaného dovolania je zrejmé, že obvineným bol uplatnený dovolací dôvod,

že odvolanie bolo zamietnuté podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako oneskorene podané, teda jedná

sa o právne relevantne uplatnenú námietku.

Predovšetkým je treba uviesť, že zo spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn.

5 T 179/2008, vyplýva, že samosudca po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku procesné strany

poučil, že proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia.

Táto skutočnosť je zrejmá zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 1. apríla 2010

(č.l. 226). Na hlavnom pojednávaní obvinený uviedol, že odvolanie nezahlasuje a podá

ho až v zákonnej lehote.

Následne podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, proti uvedenému

odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, dňa 19. apríla 2010 odvolanie. Nakoľko však

z pečiatky okresného súdu nebolo preukázané, či toto odvolanie bolo doručené osobne alebo

poštou, okresný súd na základe opatrenia predsedníčky senátu krajského súdu vykonal

šetrenie dopytom na poštu v T., kde bolo z protokolu k zbernej jazde zo dňa

19. apríla 2010 zistené, že tohto dňa Pošta T. nedoručovala Okresnému súdu Trebišov žiadnu

zásielku prevzatú poštou v S. tak, ako to tvrdil obhajca

JUDr. Ľ. Z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že odvolanie bolo podané osobne

a nie poštou, ako tvrdil obhajca. Keďže odvolanie bolo podané osobne, 15-dňová lehota

na jeho podanie uplynula už dňa 16. apríla 2010 a toto odvolanie bolo podané oneskorene.

K namietanej fotokópii potvrdenia o zaplatení 1,40 eur zo dňa 15. apríla 2010

z pošty v M. za poštovné služby možno len uviesť, že toto potvrdenie v žiadnom prípade

nedokazuje, že by odvolanie obvineného malo byť podané včas, pretože uvedené potvrdenie

o uhradení poštovej služby nešpeficikuje zásielku a ani jej adresáta. Najvyšší súd Slovenskej

republiky považuje za potrebné uviesť, že obhajca celú dobu odvolacieho konania tvrdil, že

odvolanie podal v mene klienta on na pošte v S. dňa 15. alebo 16. apríla 2010, no v dovolaní už toto tvrdenie modifikuje a uvádza, že písomné odvolanie

bolo podané na pošte v M. dňa 15. apríla 2010. Z uvedených skutočností

je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trebišov bolo podané dňa

19. apríla 2010 osobne na Okresnom súde Trebišov a teda oneskorene.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. g/, písm. j/ Tr. por. v posudzovanej veci nie je sú dané, preto najvyšší súd dovolanie

obvineného V. P. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol na neverejnom zasadnutí bez

preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. apríla 2011

  JUDr. Pavol   T o m a n, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová