UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti obvinenému B. L. pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa §§ 20, 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 To 30/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného B. L. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Martin z 11. februára 2014, sp. zn. 2 T 100/2012, bol obvinený B. L. (so spoluobvineným L. K.) uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v spolupáchateľstve v zmysle §§ 20, 212 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. a prečinu porušenia domovej slobody v spolupáchateľstve podľa §§ 20, 194 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.
Okresný súd uložil obvinenému podľa §§ 212 ods. 3, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2, 4, 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 3. apríla 2014, č. k. 3 To 30/2014-253 podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený dovolania z dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolateľ argumentoval nesprávnosťou pri ukladaní trestu, pretože už predtým bol odsúdený k dvom úhrnným trestom, a to rozsudkami Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3 T 186/2013 vo výmere 30 mesiacov a sp. zn. 3 T 108/2012 v trvaní 10 mesiacov. Spoluobvinený bol odsúdený v inej trestnej vecina 20 mesiacov a z tohto dôvodu bolo u neho upustené od potrestania. V tejto súvislosti sa uložený trest vo výmere 16 mesiacov javí ako neprimerane prísny, preto dovolaciemu súdu navrhol rozhodnúť vo veci.
K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin, ktorá považovala rozhodnutia nižších súdov za zákonné. Súčasne poukázala na skutočnosť, že obvinený sa výslovne vzdal práva podať riadny opravný prostriedok, preto dovolaciemu súdu navrhla dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ bod 2 Tr. por. rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť.
Samosudca okresného súdu prijal na hlavnom pojednávaní 11. februára 2014 vyhlásenie obvineného (a spoluobvineného L. K.), že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a po vykonaní dokazovania k výroku o treste a náhrade škody vyhlásil rozsudok. Obvinený, spoluobvinený a prokurátorka sa následne výslovne vzdali práva podať odvolanie. Obvinený a spoluobvinený súčasne nesúhlasili, aby v ich prospech podali odvolanie oprávnené osoby. V dôsledku toho rozhodnutie nadobudlo týmto dňom právoplatnosť.
Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Za splnenie zákonnej podmienky sa nepovažuje napadnutie rozhodnutia odvolaním, ktoré odvolací súd z dôvodu vzdania sa odvolania oprávnenými osobami nemohol preskúmať, ale v zmysle ustanovenia § 316 ods.1 bol povinný zamietnuť. Podaním dovolania proti právoplatnému rozsudku nie je možné zhojiť výslovné vzdanie sa riadneho opravného prostriedku. Absencia rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci má potom za následok nemožnosť podania dovolania. Obvinený tým, že sa odvolania výslovne vzdal, vylúčil vecný prieskum jeho veci na odvolacom súde.
Najvyšší súd preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.