1 Tdo 13/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov
JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému
Mgr. T. D., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
2 Tov 6/2009, zo dňa 12. mája 2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. T. D. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 4. novembra 2008,
sp. zn. 3 T49/2007, bol býv. kpt. Mgr. T. D. uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa
§ 235 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák., účinného
do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že:
1/ dňa 28. apríla 2005 v čase mimo výkonu štátnej služby v Ž. v byte na G. ulici č. X.,
navádzal M. G., nar. X., bydliskom Ž., ul. G. č. X., aby podvodným konaním získal finančné
prostriedky od osôb, ktoré mu on sprostredkuje a od týchto vyberie zálohu za
sprostredkovanie elektroniky, ktorú v skutočnosti nezabezpečí, pričom keď M. G. nedvíhal záujemcom telefóny, následne sa mu telefonicky vyhrážal, že mu rozkope hlavu a že uvidí, ak
nebude dvíhať telefóny, čím ho nútil, aby podvodným konaním získal peniaze za účelom
vyrovnania si dlhu, ktorý mal voči obžalovanému;
- dňa 28. apríla 2005 v presnejšie nezistenom čase v mieste trvalého bydliska M. G.,
nar. X., v byte nachádzajúcom sa v Ž., na ul. G. č. X., tomuto predložil dve platobné zmenky,
na jednej z nich uviedol ako údaje o dlžníkovi osobné údaje M. G., pričom v zmenke
neuviedol žiadnu finančnú sumu a M. G. povedal, že tak koná preto, lebo ak mu nevráti
peniaze, ktoré mu dlhuje, alebo ak nebude s ním chcieť spolupracovať, tak na tú zmenku
napíše omnoho vyššiu sumu, než akú mu je M. G. dlžný, slovne sa mu vyhrážal,
že ak zmenku nepodpíše a nevráti mu peniaze, ktoré mu je dlžný, tak sa postará o to,
resp. zabezpečí M. G. maximálny, minimálne desaťročný trest odňatia slobody, čím prinútil
M. G. túto zmenku podpísať;
2/ dňa 28. apríla 2005 a následne v presne nezistený deň mesiaca máj 2005 v čase
mimo výkonu stálej služby v Ž., v byte na G. ul. č. X., počas návštevy u poškodeného M. G.,
nar. X., tomuto odcudzil plastový kufrík, občiansky preukaz, kartu poistenca, platobnú kartu
VISA, zlatú kartu NAY, poznámkový blok, denný diár na rok 2005, 25 ks CD so softvérom
do počítača s hudbou, 12 strunovú gitaru, peňaženku zn. Nico Ricci, kožený zakladač na
písomnosti, mobilný telefón značky Samsung, rôzne iné doklady a fotografie, raftingový čln
zn. FIH HUNTER, švajčiarsky vreckový nôž a rôzne oblečenie a poškodenej S. N., rod. G.,
nar. X., bydliskom Ž.G. č. X., odcudzil digitálny fotoaparát zn. OLYMPUS CAMEDIA C-
120 v.č. 227256145, čím poškodeným tak spôsobil škodu v celkovej výške 36 380 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 235 ods. 1, § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, pričom podľa § 58
ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, súd mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený Mgr. T. D. prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie proti výroku o vine a treste. Podstata námietok obvineného smerovala k tomu, že sa
nedopustil žalovanej trestnej činnosti. Jeho vzťah s poškodeným bol občiansko-právneho
charakteru, a preto to riešil zabezpečením pohľadávky prevzatím založených vecí. Poškodeného násilím alebo hrozbou násilia k ničomu nenútil. To, že prevzaté veci mal
ako zálohu za finančné plnenie dokazuje aj to, že s nimi nenakladal ako s vlastnými,
mal ich uložené doma a v prípade vrátenia finančných prostriedkov ich chcel vrátiť.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a zistil, že odvolanie obvineného
je čiastočne dôvodné. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, sp. zn. 2 Tov 6/2009, zo dňa
12. mája 2009 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku v bode 2/ napadnutého rozsudku, ako aj celý výrok o treste. Zároveň sám rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obvineného
býv. kpt. Mgr. T. D. oslobodil spod obžaloby v bode 2/ a uložil obvinenému podľa § 235
ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 pri nezmenenom výroku o vine v bode 1/
rozsudku trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok, pričom mu jeho výkon podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený Mgr. T. D. prostredníctvom
obhajcu dovolanie, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.
V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že považuje výpoveď poškodeného
za nehodnovernú a účelovú. Podľa jeho názoru mu vina nebola preukázaná bez dôvodných
pochybností a súd nesprávne právne posúdil zistený skutok, nakoľko skutok, z ktorého
je obvinený, sa nestal. Obvinený v značnej časti odôvodnenia reflektoval viaceré konkrétne
skutkové okolnosti. Porušenie jeho práva na obhajobu odôvodnil tým, že jeho súčasťou
je aj právo obvineného, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby zistili
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. Opäť pritom poukázal na osobu poškodeného a jeho výpoveď.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 12. mája 2009, sp. zn. 2 Tov 6/2009,
ako aj rozsudok Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 4. novembra 2008, sp. zn. 3 T 49/2007, zrušil a vrátil vec Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby ju tento
v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané
dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané
oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým
rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako odvolacieho súdu. Proti takémuto
druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom
obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373
Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ako nástupníckom
súde po bývalom Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici, t.j. v mieste podľa § 370
Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda, a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody
uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je, že v konaní,
ktoré odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvineného na obhajobu.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania
je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len
z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho
aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže
vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým
zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného
to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého
obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku odvolacieho súdu.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal, či v predmetnom prípade boli
zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného. Súdne konanie je treba viesť
takým spôsobom, aby došlo k zabezpečeniu všetkých základných práv obvineného, osobitne
k zabezpečeniu jeho práva na efektívnu obhajobu.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy, nečakajúc na návrh strán.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov
dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť
konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti.
Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená
vo vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, podľa ktorej
orgány postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov
činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd
možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah
dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami
v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán
v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci
vykonané.
Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení,
že výpoveď poškodeného nie je hodnoverným dôkazom, je preto treba považovať z hľadiska
naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. za irelevantnú.
V daných súvislostiach najvyšší súd konštatuje, že nie je možné v postupe orgánov
činných v trestnom konaní vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu.
Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci
prípravného konania a vojenský obvodový, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho
konania postupovali v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj,
že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382
písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. T. D. na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2010
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová.