1Tdo/1/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému J. U., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti trestnému rozkazu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2 T 217/2012, zo dňa 14. septembra 2012, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného J. U. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. septembra 2012, sp. zn. 2 T 217/2012, bol obvinený J. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinený J. U. nepodal proti trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok - odpor, čím trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31. mája 2013. Po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, podal odpor proti trestnému rozkazu otec obvineného ako príbuzný obvineného v priamom rade a to dňa 3. júna 2013, ktorý bol právoplatne zamietnutý uznesením samosudcu Okresného súdu Pezinok dňa 13. júna 2013 podľa § 355 ods. 5 Tr. por. (účinného do 1. septembra 2010) z dôvodu, že odpor bol podaný oneskorene.

Proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Pezinok podal obvinený J. U. dovolanie uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda s odôvodnením, že v trestnom konaní došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu.

V odôvodnení dovolania zo dňa 19. novembra 2013, doručeného na okresný súd dňa 20. novembra 2013, obhajca obvineného vyjadril názor, že v osobe obvineného ide o osobu, ktorá nie je na takejmentálnej úrovni, aby sa vedela obhajovať v trestnom konaní. Obhajoba vytýka orgánom činným v trestnom konaní, že tieto konali bez toho, aby bol obvinený v trestnom konaní zastúpený obhajcom, nakoľko u neho existovala pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Keďže obvinený bol vyzvaný na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody najneskôr do 25. septembra 2013, navrhol, aby dovolací súd, do času rozhodnutia o dovolaní, odložil obvinenému výkon trestu odňatia slobody.

V závere obhajca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok, ktorá veľmi podrobne vyrozborovala jednotlivé časti písomne podaného dovolania, zaoberajúc sa i otázkou schopnosti obvineného obhajovať sa samostatne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie obvineného má všetky obsahové a formálne náležitosti, a či je prípustné a dospel k nasledovnému záveru.

Jednou zo základných podmienok dovolania podľa § 372 Tr. por. je skutočnosť, že osoby oprávnené na podanie dovolania, okrem ministra spravodlivosti, využili svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku a o tomto že bolo rozhodnuté.

V predmetnej trestnej veci obvinený J. U. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. septembra 2012, sp. zn. 2 T 217/2012, nepodal riadny opravný prostriedok, a teda nevyužil svoje právo na podanie riadneho opravného prostriedku (v danom prípade odporu).

Neunikla však pozornosti najvyššieho súdu argumentácia obhajoby ohľadne nepodania odporu obvineným. Podľa názoru najvyššieho súdu, nie je možné každého obvineného, ktorý nevyužil svoje právo podať opravný prostriedok, automaticky považovať za neschopného uplatniť svoje právo na obhajobu. Z obsahu trestného spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o neschopnosti obvineného samostatne sa obhajovať. Obvinený bol v prípravnom konaní v priamom kontakte s vyšetrovateľom, s ktorým riadne komunikoval a v konečnom dôsledku bol v styku i so sudcom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom, ktorý ho dňa 22. mája 2013, po jeho zadržaní, pri výsluchu poučil a vypočul, o čom svedčí zápisnica z tohto dňa. Obvinenému bola doručená obžaloba a trestný rozkaz, zároveň bol sudcom prepustený zo zadržania na slobodu. Obvinený neuviedol ani pri jednom z týchto výsluchov žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho neschopnosti čítať alebo písať, resp. pochopiť napísaný text. Ako posledné ukončené vzdelanie uviedol kurz v odbore strojník, mechanik, teda istú formu odborného vzdelania, ktoré rozhodne nenasvedčovalo oslabeniu jeho duševných schopností. Obvinený navštevoval Špeciálnu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským na Nevädzovej ulici v Bratislave v období od 5. septembra 1989, pričom v školskom roku 1994/1995 ukončil túto deviatym ročníkom. Samotná táto skutočnosť nemôže vyvodiť záver o tom, že obvinený nie je schopný sám sa obhajovať. Správa z Obvodnej pedagogicko- psychologickej poradne zo dňa 5. septembra 1989 vydaná jej riaditeľkou PhD. Kopčanovou, keď mal obvinený 10 rokov, poukazuje na jeho neurotický vývin osobnosti ako dôsledok vplyvu disharmonického rodinného prostredia a školskej neúspešnosti. Najvyšší súd sa stotožňuje aj so závermi okresnej prokurátorky uvedenými v písomnom vyjadrení k dovolaniu, ale vyplývajúcimi tiež z odpisu registra trestov, že obvinený J. U. bol v minulosti trikrát súdne trestaný, z toho jedenkrát pre zanedbanie povinnej výživy, pričom v žiadnom z jeho predchádzajúcich trestných konaní neboli uvádzané skutočnosti, svedčiace o jeho znížených schopnostiach obhajovať sa v trestnom konaní. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, obvinený je otcom šiestich detí, pričom v poručenských konaniach na viacerých okresných súdoch sa vedel veľmi presne vyjadrovať k právne relevantným veciam týkajúcich sa uplatnených nárokov matky maloletých detí J., Z. a C. U., i bez právneho zastúpenia advokátom. S písomným vyjadrením prokurátorky vyjadruje najvyšší súd absolútny súhlas.

Z celkového, takto zhrnutého pohľadu, potom nemožno hovoriť o zásadnom spôsobe porušenia práva obvineného na obhajobu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 371 ods. 1písm. c/ Tr.por.

Hoci sa touto otázkou nemusel najvyšší súd, ako súd dovolací zaoberať, pre čistotu veci, tieto argumenty zhrnul aj z dôvodu, či obvinený bol alebo nebol schopný reagovať sám na taký právny úkon, akým je podanie odporu proti trestnému rozkazu.

Podľa § 372 ods. 1 Tr.por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a bolo o ňom rozhodnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka na podanie dovolania obvineným. Keďže dovolanie v tomto prípade nie je prípustné zo zákona, najvyšší súd dovolanie obvineného J. U. podľa § 382 písm. d/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.