ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D. D., právne zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra 2014, č. k. 24S/75/2014-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra 2014, č. k. 24S/75/2014-38 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 17038-3/2014-BA zo dňa 11. apríla 2014 (č. l. 10) žalovaná ako odvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 1031-29/2013-BB zo dňa 15. októbra 2013 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010. Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.
2. Pri svojom rozhodovaní žalovaná vychádzala z toho, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 1031-29/2013-BF3 zo dňa 15. októbra 2013 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť, v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010, v sume 4614,00 EUR, ktorá bola určená podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 437/2004 Z. z.“). V zmysle § 99 zákona v spojení s § 83 zákona má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za bolesť podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v sporných prípadoch.
3. V rozhodnutí prvostupňového orgánu žalovanej bolo konštatované, že po kontrole bodového hodnotenia bolestného v celkovej výške 1250 bodov, stanovenom posudzujúcim lekárom MUDr. S. H., primárom FBLR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, bolo zistené, že jednotlivé položky hodnotenia bolestného sú správne použité, zodpovedajú poškodeniu zdravia, ktoré žalobca utrpel následkom pracovného úrazu, avšak podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. nesmie súčet bodového hodnotenia týkajúci sa poškodenia tej istej končatiny presiahnuť hodnotenie za anatomickú stratu končatiny v počte 150 bodov. Vzhľadom na priebeh, liečbu a povahu poškodenia na zdraví v súlade s ustanovením § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. je možné v tomto prípade hodnotiť bolesť do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby pri strate končatiny, t. j. 300 bodov.
4. Prvostupňové rozhodnutie konštatovalo poškodenia pravej hornej končatiny týkajúce sa nasledujúcich poškodení opísaných v lekárskom posudku MUDr. S. H.:
- položka 113c - 15 bodov,
- položka 115 - 15 bodov,
- položka 130b - 50 bodov,
- položka 131a - 25 bodov,
- položka 155c - 60 bodov,
- položka 158a - 40 bodov,
- položka 232c - 170 bodov,
- položka 248 - 250 bodov, čo má predstavovať celkom 625 bodov, podľa § 9 ods. 5 (b, c) zvýšené na dvojnásobok, teda celkovo 1250 bodov, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému správny orgán mohol uznať len 150 bodov + 150bodov, spolu 300 bodov.
5. Na základe podaného správneho odvolania bola dňa 10. apríla 2014 posudkovým lekárom ústredia vykonaná kontrola bodového ohodnotenia, z ktorej vyplýva, že v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 14. októbra 2011, ktorý vystavil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti MUDr. S. H. boli všetky použité položky uvedené správne. Zodpovedali poškodeniu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010. Boli akceptované všetky použité položky uvedené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti MUDr. S. H.. Celkový počet bodov 1250 však podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení je nesprávny. Podľa hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu Prof. MUDr. N. C., CSc., ktorého oslovili je hodnotenie bolestného v zákone č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení a náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia jednoznačné. Ak súčet jednotlivých položiek presahuje bodovo stratu končatiny môže byť hodnotený súčet maximálne touto bodovou hodnotou (strata končatiny v tomto prípade položkou 159a) - amputácia - odňatie, exartikulácia v ramennom kĺbe), to je 150 bodov. Podľa § 9 ods. 6 tohto zákona je možné hodnotiť bolesť do výšky dvojnásobku podľa odseku 5 (infekcia rany, bolestivejší spôsob riešenia - operačné riešenia). V tomto prípade je dvojnásobok 300 bodov. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v I. a III. časti, nie je možné ich zamieňať so sadzbami za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v II. a IV. časti. Záverom žalovaná konštatovala, že žalobca nedoložil k odvolaciemu konaniu žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu bodového hodnotenia u žalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom, a preto dospela ako odvolací orgán k právnemu záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné v celom rozsahu a rozhodnutie pobočky potvrdila.
II. Konanie na prvostupňovom súde
A) 6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu zo dňa 20. júna 2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici.
7. V žalobných dôvodoch opätovne namietal nesprávny postup posudkových lekárov a žalovanej, ktorý označil za zmätočný a nezákonný. Podľa žalobcu nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení § 195 a § 196, ako aj § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto je aj v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z. z., a to z týchto dôvodov:
- žalovaná vo veci neustanovila znalca,
- v kontrolnom bodovom ohodnotení sa konštatuje, že bodové hodnotenie MUDr. H. je správne, pričom na hornej končatine nepripúšťa zvýšiť body nad hodnotu 150 + 150 podľa položky č. 159a, v súčte 300 bodov,
- položkou 232c - Poranenie dôležitého periférneho nervu, porušenie úplné preukazuje, že zákonodarca určil základné bodové hodnotenie vo výške 170 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a (150 bodov),
- položkou 248 - Poranenie magistrálnych tepien preukazuje, že zákonodarca určil základné bodové hodnotenie až do výšky 250 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a (150 bodov),
- položkou 249 - Poranenie dôležitých žilových kmeňov preukazuje, že zákonodarca určil základné bodové hodnotenie až do výšky 250 bodov. Táto položka prevyšuje hodnotu položky 159a (150 bodov),
- nebolo preukázané, že prof. MUDr. N. C., CSc. bol zapísaný v zozname znalcov. Ďalej žalobca poukázal na odmietnutie priznať zvýšené bodové hodnotenie a tým aj aplikovať § 9 ods. 5 písm. a/ až c/ v spojení s § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a aj na nesprávnu aplikáciu § 9 ods. 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z.
8. Žalobca nesprávny postup a nezákonnosť vydaného rozhodnutia preukazuje tým, že zákon č. 437/2004 Z. z. v citovanom § 9 ods. 7 je jednoznačný v tom, že súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Zákonodarcatu odkazuje na anatomickú alebo funkčnú stratu, ktorá pre hornú (dominantnú) končatinu je hodnotená položkou 324 s hodnotou 900 bodov. Túto položku je možné ešte podľa § 10 ods. 4 zvýšiť až na dvojnásobok, t.j. celkových 1800 bodov. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj jej pobočky a vec vrátiť na nové konanie.
9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15. júla 2014 zopakovala argumenty týkajúce sa ňou uplatneného postupu v správnom konaní a navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
10. K námietke žalobcu o neuplatnení položky č. 324 s hodnotou 900 bodov uviedla, že ide o položku, ktorá je v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. uvedená v časti II. - sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie bodového hodnotenia za bolesť, čo je predmetom tohto konania.
11. K námietke, že v predmetnej veci nebol požiadaný znalec o vyhotovenie znaleckého posudku, žalovaná uviedla, že na základe ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ak vzniknú pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v LP môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a požiadať o vydanie znaleckého posudku, pričom touto osobou je aj žalobca. Podľa názoru žalovanej v predmetnej veci ide o právne posúdenie § 9 ods. 5, 6, a 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré znalec nie je oprávnený vykonať, preto žalovaná nepovažovala za hospodárne a účelné v danej veci ustanoviť znalca.
B) 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal s nariadením pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe nižšie uvedených argumentov dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
13. Vo svojom zamietajúcom rozsudku s odkazom na ustanovenia § 244, § 247 a § 250j ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, 5, 6 a 7, 153 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
14. Krajský súd zdôraznil, že medzi účastníkmi nebolo sporné posúdenie zdravotného stavu žalobcu obsiahnuté v lekárskom posudku, na základe ktorého žalobca požiadal o odškodnenie bolesti. Nebolo sporné, že žalobca utrpel v zmysle sadzobníka bodového hodnotenia bolesti viacerými poškodeniami zdravia pravej ruky a že súčet bodového hodnotenia týchto poškodení predstavoval čiastku 625 bodov. Sporné bolo, či táto čiastka presahuje bodové hodnotenie anatomickej alebo funkčnej straty tejto končatiny. V podstate bolo sporné právne posúdenie skutočnosti, že žalobca utrpel viacero poškodení zdravia pravej ruky. Žalovaná v súlade s vyššie citovaným § 9 ods. 7 druhá veta zákona o náhrade za bolesť priznala náhradu za bolesť podľa zásady, že ak súčet bodov viacerých poškodení zdravia na jednej ruke prekročí sadzbu bodového ohodnotenia bolesti za anatomickú stratu tejto končatiny alebo funkčnú stratu tejto končatiny patrí žiadateľovi bodové ohodnotenie bolesti maximálne do výšky, ktorá patrí za bolesť pri anatomickej alebo funkčnej strate končatiny. Bodové ohodnotenie bolesti za anatomickú stratu pravej ruky je stanovené v položke 159a príloha č. 1 zákona o náhrade za bolesť počtom bodov 150. Keďže podľa lekárskeho posudku žalobcovo poškodenie zdravia bolo sprevádzané dlhodobým a bolestivým spôsobom liečby a operačnými revíziami, toto bodové ohodnotenie bolo potrebné v zmysle lekárskeho posudku zvýšiť na dvojnásobok. Takýto postup bol v súlade s § 9 ods. 5 a 6 zákona o náhrade za bolesť.
15. K námietke žalobcu o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie, krajský súd uviedol, že v prípade, že žalovaná pri kontrole bodového hodnotenia posudkovým lekárom zistí, že je sporné, či žiadateľ utrpel také poškodenie zdravia, ako je uvedené v lekárskom posudku, či už preto, že zdravotná dokumentácia takémuto poškodeniu zdravia nezodpovedá, alebo preto, že rovnaké poškodenie zdravia bolo v lekárskom posudku ohodnocovanépodľa viacerých sadzieb alebo z iného dôvodu, ktoré spochybňujú dané posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, nemôže žalovaná rozhodnúť podľa svojej úvahy a musí vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým je dokazovanie znalecké. Avšak, ak žalovaná zistí pri kontrole bodového ohodnotenia chybu a nesprávnosť v lekárskom posudku, ktorá nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa, je práve jej úlohou, aby takúto zistenú chybu vyhodnotila a rozhodla v súlade so zákonom. Zákon o sociálnom zabezpečení tak, ako je vo vyššie citovanom § 153 jednoznačne určil posudkovému lekárovi žalovanej oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Toto ustanovenie nie je samoúčelné, ale slúži práve na to, aby v správnom konaní bolo zistené, že či lekársky posudok v časti bodového ohodnotenia zistených porušení zdravia bol v súlade so zákonom o náhrade za bolesť ako aj jeho prílohou č. 1. Zákon teda priamo predpokladá, že lekársky posudok, ktorý nie je vydaný orgánom štátnej správy, a teda nie je rozhodnutím, ktorým by bola žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o odškodnenie bolesti viazaná bez výnimky, podlieha ešte kontrole v konaní pred správnym orgánom. Keďže v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych odborov. Preto námietka žalobcu, podľa ktorej nezákonnosť postupu mala spočívať vtom, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie, v tomto prípade neobstojí.
16. K tvrdeniu žalobcu, že mal žalovaný priznať žalobcovi bodové hodnotenie bolesti uvedené v lekárskom posudku počtom bodov 1250, pretože nepresahuje bodové hodnotenie, ktorým sa ohodnocuje poškodenie zdravia pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia krajský súd zdôraznil, že zákon o náhrade za bolesť výslovne určil, že bolesť sa hodnotí podľa prílohy č. 1 a to konkrétne v I. a III. časti. Žalobca sa v rozpore s tým dožadoval, aby žalovaná rozhodla podľa prílohy č. 1 časť II.. Podľa tejto časti sa odškodňuje výlučne sťaženie spoločenského uplatnenia, čo nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia.
17. Ani námietku, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné preto, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí odvoláva na stanovisko najvyššieho odborníka ministerstva zdravotníctva, s ktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť nepovažoval súd za dôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva, že by sa v správnom konaní bolo vykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva zdravotníctva. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaná na podporu svojho názoru poukazuje aj na názor inej osoby - odbornej autority. Z napadnutého je zrejmé, že žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pretože bol správne zistený skutkový stav a správne bolo jeho právne posúdenie na základe skutočností, ktoré boli v správnom konaní zistené a to na základe lekárskeho posudku a na základe kontroly bodového hodnotenia vykonanej v priebehu správneho konania opakovane posudkovými lekármi stým istým výsledkom. Posudzujúci lekár v lekárskom posudku ignoroval zásady na hodnotenie bolesti uvedené v § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť. To však neznamená, že žalovaná nie je povinná toto ustanovenie aplikovať na svoje rozhodnutie. Práve naopak, úlohou žalovanej bolo, aby zistené skutočnosti posúdila a aplikovala na ne právny predpis, čo aj urobila.
III. Odvolanie žalobcu/stanoviská
18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 12. januára 2015 (č. l.50) žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec vráti na nové konanie.
19. Žalobca v odvolaní opätovne namietal použitie stanoviska MUDr. N. C., CSc., ktorého text považuje buď za účelovo „prekrútený“ alebo žalovanou nesprávne uvedený, pričom nezodpovedá zmyslu a účelu zákona. Žalobca upriamil pozornosť na použitie logického výkladu zákona, ktorý má prednosť pred výkladom gramatickým, čím preukazuje, že maximálny možný limit smeruje k strate orgánu alebo končatiny (čo nesmie byť prekročené). V tomto prípade „strata hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo medzi lakťovým a ramenným kĺbom“ na žalobcovej dominantnej pravej hornej končatine podľa položky 324 má hodnotu 900 bodov. Dôkaz nesprávneho postupu vyplýva priamo zo zákona - z položiek 232c, 248 a 249, ktoré už vo svojom základe prevyšujú základné bodové hodnotenie pri položke 159a. a musiabyť priznané. Aj preto zamietavý rozsudok trpí vadou, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko v zamietavej časti je arbitrárny, nespĺňajúci kritéria na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
20. Žalobca ďalej poukázal na porušenie princípu súčinnosti, keď mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom stanoviska MUDr. N. C., CSc. a vyjadriť sa k nemu. Zo strany žalovanej ide o procesné pochybenie, a teda o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
21. Ku kompetencii posudkového lekára, ktorou sa krajský súd v rozsudku zaoberal, žalobca uviedol, že posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok, pretože nie je „supervízor“ v medicíne, ktorý by suploval vysokošpecializované medicínske odvetvia. Preto súd prvého stupňa slová v texte „videl žalobca v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie“ nesprávne vyložil. Ale pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňuje zákonnosť postupu posudkového lekára žalovanej, v tejto časti sa ďalej nevyporiadal s otázkou, či môže aj zmeniť takýto lekársky posudok, často vydaný odborníkom, špecialistom na určité medicínske odvetvie, skúsený praktik a operátor pri ktorých treba sledovať iba vysoký stupeň odbornej erudície. Na túto druhú časť súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko i keď má zásadný význam pre celú posudzovanú vec v tom, že rozlišuje obsah citované § 2 podľa ods. 1 a podľa ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.. Iba takto mohlo byť vykonané posúdenie toho, či správne postupovala žalovaná, keď vo veci neustanovila znalca s rovnakou alebo vyššou odbornou erudíciou, akú má osoba posudzujúceho lekára, MUDr. S. H., lekár, skúsený a dlhoročný súdny znalec, v medicíne odborník špecialista a ortopedický operátor. Preto ak súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru (rozsudok strana 6), že „v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych odborov“ ide o takú vadu konania, pre ktoré sa musí jeho rozhodnutie zrušiť. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/41/2011, kde žalovaná dvakrát priznala položku 232c.
22. Z vyjadrenia žalovanej (č. l. 60) zo dňa 30. januára 2015 vyplýva, že na základe priloženej dokumentácie bol postup pobočky správny. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje právne závery vyplývajúce z lekárskeho posudku vyhotoveného 14. októbra 2011, čo doplnila aj tabuľkovou časťou, pričom poukázala na správnosť použitia položiek, no zároveň na nerešpektovanie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z z. MUDr. H., na základe čoho mu bol vrátený na opravu, na čo nereagoval. Žalovaná opätovne zdôraznila nesprávnosť tvrdenia žalobcu o uplatnení položky 324 s hodnotou 900 bodov, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o úrazovú dávku - náhradu za bolesť, ktorej bodové ohodnotenie je ustanovené v I. a II. časti prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z., pričom ustanovenie § 3 ods. 2 druhej vety cit. zákona je jednoznačné a nespochybniteľné. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/52/2013 zo dňa 12. augusta 2014, kde sa Najvyšší súd zaoberá právnou otázkou, v akom rozsahu je možné úpravu zákonodarcom stanovenú pre hodnotenie bolesti podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. použiť aj na hodnotenie spoločenského uplatnenia
23. Z uvedených dôvodov žalovaná považovala odvolanie žalobcu za neopodstatnené v celom rozsahu a žiadala, rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
IV. Právne názory odvolacieho súdu
24. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenouosobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.
25. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.
27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009 či sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
29. Ak v rámci žalobných námietok Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovanej.
30. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu knapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. S § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody.
31. Žalobca poukazoval najmä na nedostatočné odôvodnenie krajského rozhodnutia, na nemožnosť sa vyjadriť sa k stanovisku MUDr. C., neustanovenie znalca v konaní, ako aj na nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z. v súvislosti s položkou 159a.
32. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajským súdom, Najvyšší súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto považuje túto námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za nepodloženú.
33. V súvislosti s nemožnosťou žalobcu vyjadriť sa k stanovisku MUDr. C., sa Najvyšší súd plne stotožňuje s názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, kde krajský súd poukázal na to, že sa v správnom konaní nevykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva zdravotníctva, ale žalovaná na podporu svojho názoru odkázala aj na názor inej osoby - odbornej autority ministerstva zdravotníctva.
34. Žalobca ďalej poukazoval na to, že mal byť do konania pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku, nakoľko posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok. Najvyšší súd k uvedenému uvádza, že rovnako ako krajský súd zastáva názor, že nesprávnosť v lekárskom posudku nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa, ale v predmetnej veci ide o právne posúdenie aplikácie § 9 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré nie je oprávnený vykonať znalec, ale žalovaná. Zároveň Najvyšší súd poukazuje na to, že ani žalovaná ani žalobca nemali k jednotlivým položkám uvedeným v bodovom ohodnotení ako aj v kontrolnom bodovom ohodnotení námietky, sporné bolo výsledné bodové hodnotenie v súvislosti s uplatnením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z..
35. Žalobca v odvolaní opätovne namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., a to v súvislosti s použitím položky 159a.
36. V zmysle doterajšej súdnej praxe nesprávne právne posúdenie veci sa vymedzuje ako omyl v procese subsumácie (podriadenia) riadne zisteného skutkového stavu existujúcemu (t.j. účinnému) pozitívnemu právu vrátane právu komunitárnemu a medzinárodných organizácií.
37. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na tú istú končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Žalobca s poukazom na logický výklad uvádza, že maximálny možný limit smeruje k strate orgánu alebo končatiny, čo v danom prípade predstavuje položku 324 - Strata hornej končatiny v ramennom kĺbealebo medzi ramenným a lakťovým kĺbom s hodnotou 900 bodov. S týmto názorom žalobcu nie je možné súhlasiť.
38. Tak, ako presne konštatovala žalovaná, systematika zák. č. 437/2004 Z. z. od seba striktne odlišuje úpravu použiteľnú na podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a na zásady pre hodnotenie bolesti od toho istého pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Spoločným prienikom obidvoch oblastí je vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti. Z uvedeného dôvodu zák. č. 437/2004 Z. z. je v závere opatrený prílohou č. 1, ktorá sa člení na sekcie: I. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch,
II. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch
III. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania a
IV. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, čo je doplnené pomocnými tabuľkami a objasňujúcimi poznámkami. Zákon teda v §§ 9 a 10 odlišuje zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom položka 324, podľa ktorej by sa malo podľa žalobcu postupovať, je uvedená v II. časti prílohy, teda v časti sťaženia spoločenského uplatnenia, čo nemožno aplikovať v konaní o náhradu za bolesť, nakoľko ide o dva samostatne uplatniteľné nároky.
39. Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že žalobca sa prostredníctvom svojej žiadosti doručenej žalovanej dňa 05.01.2012 domáhal priznania náhrady za bolesť z titulu pracovného úrazu ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak oba nároky sú posudzované samostatne. Následne vypracovaný lekársky posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. S. H., ktorý stanovil celkový počet bodov 1250 bodov, bol po kontrole jeho správnosti prostredníctvom odboru lekárskej a posudkovej činnosti upravený prostredníctvom aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. na 300 bodov.
40. Uvedený postup ako vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžso/52/2013 zo dňa 12. augusta 2014) Najvyšší súd označil za súladný so zákonom, nakoľko účelom ustanovenia § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 437/2004 Z. z. pre situáciu je spôsobenia viacerých poškodení zdravia na tom istom orgáne alebo končatine, stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré bez tohto obmedzenia mohli prekročiť svojim aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho istého orgánu alebo končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťažšie následky poškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny. U poškodení na zdraví, ktoré sa nekoncentrujú na ten istý orgán alebo končatinu, zákonodarca takúto limitáciu hodnotenia bolesti neuplatňuje.
41. Čo sa týka argumentácie žalobcu o možných nezrovnalostiach v obsahu jednotlivých odborných termínov použitých zákonodarcom v zák. č. 437/2004 Z. z., Najvyšší súd uvádza, že správne súdnictvo posudzuje zákonnosť postupov oblastiach špecializovanej verejnej správy, kde použité právne pojmy majú svoj pôvod v odbornej terminológii, ktorá charakterizuje tú ktorú oblasť verejnej správy. Preto výklad odborných právnych pojmov, t.j. ich obsah a rozsah aplikácie je tesne spätý s odbornou terminológiou uvedených regulovaných odvetví verejnej správy. V prejednávanej veci sa vyskytujú nejasnosti v medicínskej terminológii v odvetví lekárskej vedy. Z uvedeného dôvodu nemôže Najvyšší súd spochybňovať odborné stanovisko prof. MUDr. N. C., CSc., ktoré je v zmysle § 127 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. aplikovateľná na objasnenie prípadných nejasností medzi pojmami amputácia a anatomická strata končatiny. Na základe uvedeného by sa požiadavka na ustanovenie znalca na riešenie tejto otázky ako procesne neefektívna. Podľa § 127 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
42. V tomto právnom názore sa Najvyšší súd neodlišuje od právnych názorov vyslovených v rozsudku sp. zn. 7Sžso/41/2011 z 25. augusta 2011 a zároveň v rozsudku sp. zn. 1Sžso/52/2013 zo dňa 12. augusta 2014, kde bolo konštatované, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu žalovanej, založenú len na akceptácii kontroly bodového vyhodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné závery nevysporiadali s tvrdením, že podľa § 9 ods. 7 zákona, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Čo sa pod uvedeným pojmom „straty končatiny“ v danom prípade rozumie, je podľa názoru súdu odborná otázka, ktorej zodpovedanie pri rozdielnom názore podávateľa posudku o bolestnom a posudkové lekára poisťovne, patrí na posúdenie znalca.“
V.
43. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj argumentácie žalovanej, a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už citovaných rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/41/2011 a sp. zn. 1Sžso/52/2013, od záverov ktorých nebol relevantný dôvod sa odchýliť (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver.
44. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).