ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., XXX XX Žilina., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. januára 2012 č. k. 20Sn/3/2011-58, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. januára 2012 č. k. 20Sn/3/2011-58 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č.: 13140/2010-BA z 03.12.2010 žalovaná ako odvolací správny orgán v zmysle § 179 ods. 1 písm. b) a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č.: 700-1640000810-GC04/10 (ZA-26340/2010) z 29. januára 2010, ktorým bolo žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané poistné na nemocenské poistenie za mesiace júl 2003 až december 2003 v sume 87,53 € a poistné na dôchodkové zabezpečenie za mesiace júl 2003 až december 2003 v sume 509,69 €, tzn. v celkovej sume 597,22 €, a odvolanie zamietla.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového správneho rozhodnutia do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom.
Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 01. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
2. Vo svojom rozhodnutí žalovaná uviedla, že žalobkyňa je samostatne zárobkovo činnou osobou na základe živnostenského listu sp.č.: ŽO-1992/09601, vydaného 15. decembra 1992, a na základe živnostenského listu sp.č.: ŽO-1996/00335, vydaného 22. januára 1996. Ako taká, podľa žalovanej
- žalobkyňa uhradila v nesprávnej sume 1.300,-Sk poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ďalej len „poistné“) za mesiace júl 2003 a august 2003, hoci mala mesačne uhradiť sumu 3.432,-Sk, a
- neuhradila vôbec poistné za mesiace september 2003 až december 2003, čím podľa žalovanej porušila ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 2 písm. c), § 15 ods. 3 a § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 274/1994 Z.z.“).
Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 274/1994 Z.z. v znení platnom v sledovanom období poistné na nemocenské poistenie platia samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení.
Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zák. č. 274/1994 Z.z. v uvedenom znení poistné na dôchodkové zabezpečenie platia samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení.
Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 274/1994 Z.z. v uvedenom znení samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8% na nemocenské poistenie a 28% na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. v uvedenom znení poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.
3. V konaní bolo z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002 zistené, že žalobkyňa presiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za uvedený rok v zákonom ustanovenej sume 121.000,-Sk.
4. Ďalej žalovaná konštatovala, že úhrady poistného zo dňa 08. októbra 2003, 05. novembra 2003, 02. decembra 2003 a 05. januára 2004 v sume 1.300,- Sk mesačne žalobkyňa mala považovať za úhrady poistného za mesiace 09/2003 až 12/2003. Podľa vyjadrenia pobočky žalovanej v Žiline, pri predmetných úhradách žalobkyňa uviedla špecifický symbol 11322796. Práve na základe tohto špecifického symbolu prvostupňový orgán uvedené platby poistného zaúčtoval na sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré žalobkyňa dlhovala za mesiace august 1996 až február 1998, júl 1998 až september 1999, júl 2001 až september 2001, november 2001 a január 2002 až jún 2003, ktoré boli žalobkyni predpísané rozhodnutím pobočky žalovanej v Žiline č.: 700-13227- 4222/2003 z 15.08.2003 v celkovej sume 39.014,-Sk s poučením, že dlžnú sumu má uhradiť s uvedením hore uvedeného špecifického symbolu 11322796.
II. Konanie na prvostupňovom súde
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajský súd v Žiline žalobu zo dňa 13.02.2011.
6. Krajský súd v Žiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p,, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné v medziach námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Preto žalobu ako nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov zamietol.
7. Krajský súd predovšetkým zdôraznil, že ak teda prvostupňové i druhostupňové orgány rozhodovali o predpísaní poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nepostupovali v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ale v rámci procesných ustanovení zák. č. 274/1994 Zb.
8. Námietku žalobkyne, že nebolo postupované podľa § 3, § 4, § 32 a § 33 Správneho poriadku, krajský súd označil za nedôvodnú, lebo využila možnosť doplniť svoje odvolanie, vyjadriť sa k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia.
9. Za účelovú označil krajský súd námietku žalobkyne, že odvolací orgán jej nedal príležitosť, aby sa najmä mohla vyjadriť k podkladu rozhodnutia (odkázal pri tom na č.l. 3 a nasl. administratívneho spisu). Obdobne vyhodnotil aj námietku žalobkyne týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu.
10. Ďalej krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že platby zo dňa 08.10.2003, 05.11.2003, 02.12.2003 a 05.01.2004 mali byť započítané na zaplatenie poistného za obdobie júl 2003 až december 2003. Vo vzťahu k týmto platbám mal krajský súd nespochybniteľné preukázané, že všetky tieto platby žalobkyňa zaplatila na účel, ktorý bol daný variabilným symbolom 1032557255 a špecifickým symbolom 011322796.
Naopak špecifický symbol v prvostupňovom správnom rozhodnutí, ktorý je predmetom tohto prieskumu za obdobie 7/2003 až 12/2003 bol daný číslami 1640000810 a na tento špecifický symbol podľa krajského súdu neboli žiadne platby tvrdené žalobkyňou poukázané. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sžso 9/2010 zo dňa 09.06.2011, podľa ktorého Sociálna poisťovňa je povinná pri vyznačení účelu platby poistného v konkrétnych dokladoch o zaplatení poistného postupovať tak, aby účel platby vyznačený na týchto platbách samotným poistencom rešpektovala a započítala túto platbu na vyznačený účel a nie na inú platbu, napríklad na skôr splatnú pohľadávku.
11. Navyše sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že v konaní sa nezaoberalo s jednotlivými platbami v období 7/2003 až 12/2003 a 1/2004. Predovšetkým krajský súd poukázal, že prvostupňový orgán vykonal výsluch splnomocneného zástupcu žalobkyne, overenie špecifikovaných platieb, ako aj napríklad pripojenie rozhodnutia pobočky žalovanej v Žiline.
12. Vo vzťahu k námietke nezrozumiteľnosti krajský súd uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia skutočnosti o tom, koľko žalobkyňa k dátumu splatnosti mala uhradiť a koľko skutočne uhradila, vyplývajú (viď tabuľková príloha uvedeného rozhodnutia).
III. Odvolanie žalobkyne/stanovisko žalovanej A) 13. Svoje elektronické odvolanie zo dňa 20.02.2012 (č.l. 62) a odoslané dňa 17.02.2012 proti rozsudku prvostupňového súdu žalobkyňa odôvodnila tým, že
- rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Základom odvolania je námietka žalobkyne, že hoci pri platbách zo dňa 08.10.2003, 05.11.2003, 02.12.2003 a 05.01.2004 bol uvedený špeciálny symbol 11322796, tak žalovaná nemala podľažalobkyne predmetné platby zaúčtovať za obdobie 08/1996 až 11/1996, pretože v tom čase prebiehalo odvolacie konanie.
15. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že ku dňu 30.04.2010 uhradila všetky možné podlžnosti, ktoré sa evidovali u žalovanej, a preto sa na ňu malo vzťahovať ustanovenie § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. (tzv. generálny pardon).
Podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.
16. Navyše žalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania vo všeobecnosti odkázala na všetky svoje podania, ktoré uplatnila v súvislosti s touto vecou, a ktoré sú súčasťou správneho a súdneho spisu vo veci, ktoré argumenty uplatňuje aj v tomto odvolaní, resp. poukazuje na ne.
Podľa žalobkyne argumenty uvedené v samotnej žalobe sú jasné a zrozumiteľné, avšak napadnutý rozsudok ich neprávne vyhodnotil.
B) 17. Prostredníctvom svojho písomného vyhotovenia (č.l. 63) odvolania doručeného na krajský súd dňa 23.02.2012 žalovaná navyše doplnila (č.l. 64)
- petit odvolania tak, že navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a
- dátum a miesto vyhotovenia odvolania, ako aj
- odvolacie námietky tak, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu o účelovosti svojej námietky najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ako aj o nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože žalovaný ako odvolací orgán mal vo veci postupovať podľa ust. zákona o správnom konaní; išlo o obdobie 9/2003 - 12/2003, teda o obdobie pred účinnosťou zák. č. 461/2003 Z.z., a na vec sa malo aplikovať ustanovenie § 277 ods. 2 a 3 citovaného zákona.
Podľa § 277 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004.
Podľa § 277 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004.
C) 18. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 68) zo dňa 01. marca 2012 vyplýva, že v odvolaní sa nenachádzajú žiadne nové, právne dôvody, ktoré by podľa žalovanej odôvodňovali zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná pridržiava svojho písomného vyjadrenia z 18. júna 2009.
19. K námietke nesprávneho zúčtovania došlých platieb žalobkyňa opätovne zrekapitulovala svoje argumenty o nesprávnosti špecifického symbolu a jeho dôsledkoch.
20. Záverom navrhla, aby konajúci súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
IV. Právne názory odvolacieho súdu
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
22. Pre Najvyšší súd je z priloženého administratívneho spisu (č.l. 1 a 15) nepochybné, že žalobkyni bola napadnutým rozhodnutím uložená povinnosť predpísané poistné v sume 597,22 € uhradiť na účet žalovanej, pobočka v Žiline, pričom pri použití bezhotovostného prevodu alebo pri využití poukážky bola poučená, aby uviedla presne stanovený špecifický symbol, a to konkrétne numerickú kombináciu 164000810. Žalobkyňa nepopiera, že tento špecifický symbol neuviedla a že naopak uviedla špecifický symbol 011322796, ktorý je síce určený na úhradu dlžného poistného, avšak za iné obdobie. Správne si krajský súd osvojil argumentáciu žalovanej, že takto žalobkyňa nepochybne vyjadrila svoju vôľu, že predmetné platby vykonané bezhotovostným stykom pri uvedení tohto špecifického symbolu je potrebné zúčtovať na dlžnú sumu, ktorá je takto v evidencii žalovanej definovaná.
23. Ďalej žalobkyňa odkázala na všetky svoje podania, ktoré uplatnila v súvislosti s touto vecou, a ktoré sú súčasťou správneho a súdneho spisu vo veci, ktoré argumenty uplatňuje aj v tomto odvolaní, resp. poukazuje na ne. Najvyšší súd s odkazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p. zdôrazňuje viazanosť správneho súdu odvolacími dôvodmi žalobkyne. Žalobkyňa uviedla 2 zákonné odvolacie dôvody, pričom pri ich špecifikovaní zotrvala na všeobecnej formulácii, že s jej argumentmi v samotnej žalobe, ktoré sú jasné a zrozumiteľné, sa napadnutý rozsudok krajského súdu neprávne vysporiadal.
Podľa § 212 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
24. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje, že aby odvolacia námietka bola pre odvolací správny súd relevantná, musí okrem všeobecne formulovaného tvrdenia obsahovať aj právnu (tzn. odkaz na konkrétnu právnu normu) a logickú (tzn. vytknutie konkrétnych procesných nedostatkov, chyby pri hodnotení skutkového stavu, záveroch alebo iné nedostatky pri aplikácii uvedených právnych noriem krajským súdom) časť tvrdení. Pokiaľ toto odvolacia námietka neobsahuje a iba zotrváva na všeobecnom tvrdení odvolateľa o nesprávnosti napadnutého rozsudku, potom takto sformulovaná námietka neumožňuje odvolaciemu súdu vykonať odvolací prieskum jej správnosti.
Preto nemohol Najvyšší súd vykonať prieskum správnosti tvrdenia žalobkyne, že krajský súd argumenty žalobkyne uvedené v žalobe neprávne vyhodnotil, a ani sa s uvedenou námietkou inak zaoberať.
25. Takisto aj argument žalobkyne, že zaúčtovanie platieb poistného zo dňa 08. októbra 2003, 05. novembra 2003, 02. decembra 2003 a 05. januára 2004 v sume 1.300,-Sk je nezákonné, lebo v tom čase prebiehalo odvolacie konanie, je nejasný. Najvyšší súd nevie identifikovať, ktoré odvolacie konanie, ktorého rozhodnutia sa malo týkať a pred ktorým orgánom toto konanie malo prebiehať.
Súčasne aj tvrdenie žalobkyne o splnení podmienok zakotvených v ustanovení § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. nevychádza z relevantných faktov. Ustanovenie § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje iba na zákaz predpísania penále alebo odpustenia už existujúcej povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Avšak predmetom tohto konania nie je povinnosť zaplatiť predpísané penále, ale dlžné poistenie. Na uvedenom základe preto obidve námietky žalobkyne Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodné.
26. Naopak, Najvyšší súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s obsahom napadnutého rozsudku stotožňuje.
27. V poslednom rade žalobkyňa namietala, že sa najmä nemohla vyjadriť k podkladu rozhodnutia. Tiež poukazovala na nedostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný ako odvolací orgán mal vo veci podľa žalobkyne postupovať podľa ustanovení zákona o správnom konaní, nakoľko išlo o obdobie 9/2003 - 12/2003, tzn. o obdobie pred účinnosťou zák. č. 461/2003 Z.z., a na vec sa malo aplikovať ustanovenie § 277 ods. 2 a 3 citovaného zákona.
Podľa § 277 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004.
Podľa § 277 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004.
28. Najvyšší súd aj túto námietku odmietol ako nedôvodnú. Z hore citovaného ustanovenia § 277 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nepochybne vyplýva, že sa vzťahuje iba na konania, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003. Ako správne žalovaná poukázala, v zmysle citovanej judikatúry Najvyššieho súdu (sp. zn. 7 Sžso/20/2010) konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky žalovanej, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (viď § 185 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.).
Nakoľko predmetom súdneho prieskumu je aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané začiatkom roku 2010 s odôvodnením, že na základe kontroly odvodu poistného boli zistené neodvedenie (vôbec alebo v správnej výške) poistného za kontrolované obdobie, nemá Najvyšší súd pochybnosti o tom, že samotné konanie začalo až po účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z. Preto ustanovenie § 277 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. sa na prejednávanú vec nemôže aplikovať.
29. Obdobne ani ustanovenie § 277 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. sa na prejednávanú vec nemôže aplikovať, lebo jeho predmetom sú sankcie spojené s porušením povinností v sociálno-poistnýchvzťahoch. Za sankcie je potom možné iba označiť dôsledky s takým konaním spojené, tzn. že ide o ustanovenia § 239 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré sa vzťahujú na pokuty a penále.
V. 30. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobkyne, ako aj s prihliadnutím na argumenty žalovanej Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
31. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
32. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné ako osobe zúčastnenej na sociálnom poistení, resp. sociálnom zabezpečení je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).