Najvyšší súd

1Sžso/32/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M. Š., bytom K., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 141/2010-17 zo dňa 9.7.1010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 141/2010-17 zo dňa 9.7.2010   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že žaloba neobsahovala zákonom

požadované náležitosti.  

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobca podal žalobu

o preskúmanie rozhodnutia č. B2/09/01479/REV/7 zo dňa 3.11.2009 o odňatí časti príspevku

v hmotnej núdzi na 6 mesiacov. Krajský súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, že takto

označené rozhodnutie nikdy vydané nebolo; vydané bolo rozhodnutie č. B2/09/01479/ERV/5

zo dňa 7.10.2009 o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov a poskytnutí dávky v hmotnej

núdzi v sume 60,50 € od 1.10.2009. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním  

zo dňa 19.10.2009, no odvolanie vzal dňa 3.11.2009 späť, na základe čoho bolo odvolacie

konanie rozhodnutím zo dňa 25.11.2009 zastavené. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba

neobsahuje zákonom požadované náležitosti (správne označenie rozhodnutia, dátum a jeho

číslo, vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie alebo postup napáda, dôvody nezákonnosti

rozhodnutia s uvedením konkrétnych ustanovení, ktoré mali byť porušené), no žalobcu na ich

odstránenie nevyzval, nakoľko podľa § 250h ods. 1 OSP žalobca môže žalobné body

rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Krajský súd uviedol, že v správnom

súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada znamenajúca, že súd preskúma napadnuté

rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom, no žaloba žalobcu neobsahovala

požadované náležitosti a lehota na doplnenie žaloby uplynula, preto súd dospel k záveru,  

že správne rozhodnutie nemôže preskúmať nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným

a preto konania zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že postup

žalovaného napadol z dôvodu nezákonnosti a žiadal vyplatenie celých dávok, ktoré  

mu po dobu 6 mesiacov boli nespravodlivo odňaté. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav

brániaci mu vykonávať jeho pôvodné povolanie a v doplnení odvolania zo dňa 12.8.2010

vyslovil názor, že ohlasovaciu povinnosť mala podľa neho aj organizácia, pre ktorú

vykonával brigádnickú činnosť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,  

že uznesenie krajského súdu treba potvrdiť i keď z iných dôvodov.

Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa ako i z administratívneho spisu žalovaného

zistil, že žalovaný rozhodnutím č. B2/09/01479/ERV-5 zo dňa 7.10.2009 podľa ustanovení

zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zastavil žalobcovi príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1.10.2009 a vyslovil, že mu poskytuje

dávku v hmotnej núdzi v sume 60,50 € mesačne od 1.10.2009.

Rozhodnutie, obsahujúce správne poučenie o práve podať voči nemu odvolanie

a o možnosti preskúmania jeho zákonnosti súdom po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, žalobca prevzal dňa 16.10.2009 a dňa 19.10.2009 podal proti nemu odvolanie.

Podaním zo dňa 3.11.2009 vzal svoje odvolanie zo dňa 19.10.2009 späť, na základe čoho

žalovaný konanie o odvolaní svojim rozhodnutím č. B2/09/01479/ERV/9 zo dňa 25.11.2009

zastavil. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 7.10.2009 nadobudlo dňom 2.11.2009

právoplatnosť.

Žalobca podal dňa 20.11.2009 na Okresnom súde Bratislava I žalobu, v ktorej uviedol,

že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B2/09/01479/ERV/7  

zo dňa 3.11.2009, ktorým mu bola odňatá časť príspevku na 6 mesiacov. Uviedol, že bol

nesprávne poučený pracovníkom žalovaného, aby svoj opravný prostriedok vzal späť. Ďalej

vysvetlil, ako došlo k tomu, že si nesplnil ohlasovaciu povinnosť, keď vykonával brigádnickú

prácu pre firmu P.S s.r.o. a vyslovil názor, že aj táto firma mala ohlasovaciu povinnosť.

Odňatie príspevku žalovaným považoval za nespravodlivé a neprimerané.  

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 1S 12/2009-6 zo dňa 29.12.2009 postúpil vec

vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bolo zastavené vyplácanie príspevkov  

na dobu 6 mesiacov počnúc 1.10.2009 s tým, že sa mu bude poskytovať dávka v hmotnej

núdzi v sume 60,50 € mesačne od 1.10.2009. Táto skutočnosť je zrejmá z obsahu jeho žaloby,

v ktorej však neuviedol správne označenie rozhodnutia a dátum jeho vydania, keď

rozhodnutie označil číslom B2/09/01479/ERV/7 zo dňa 3.11.2009 (v tento deň podal žalobca

späťvzatie odvolania), namiesto B2/09/01479/ERV/5 zo dňa 7.10.2009.

Súčasne s týmto Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto

hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,

ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže

byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca  

nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podanie odvolania v správnom konaní je právom patriacim účastníkovi správneho

konania. Začatím odvolacieho konania teda fakticky disponuje účastník konania. Ustanovenie

§ 30 ods. 1, písm. b/ Správneho poriadku upravuje postup správneho orgánu v prípade,  

ak účastník konania využije svoje právo a vezme podané odvolanie späť. Je logické

predpokladať, že účastník konania svoje odvolanie vezme späť vtedy, keď z určitého dôvodu

netrvá na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní. Správny poriadok  

so späťvzatím odvolania nezvratne spája zastavenie konania. Proti rozhodnutiu o zastavení

konania z dôvodu späťvzatia odvolania nie je v zmysle § 30 ods. 2 Správneho poriadku

prípustné odvolanie. V predmetnej veci je z podania žalobcu zo dňa 3.11.209 jednoznačné,  

že svoje odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo dňa 7.10.2009 vzal späť.

Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie

súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli v konaní  

pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných prostriedkov.

V predmetnej právnej veci jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu žalovaného

správneho orgánu, že žalobca sa oboznámil s obsahom prvostupňového rozhodnutia, podal

voči nemu odvolanie, ktoré však vzal z vlastnej vôle späť. Preto treba konštatovať, že žalobca

úkonom späťvzatia odvolania dal najavo, že nepožaduje, aby sa viedlo odvolacie konanie,  

ale sa uspokojil s ukončením veci v prvostupňovom správnom konaní. Nemožno preto

skonštatovať, že by žalobca vyčerpal všetky právnymi predpismi prípustné opravné

prostriedky v správnom konaní (§ 247 ods. 2 OSP), nie je teda splnený jeden zo zákonných

predpokladov pre prieskum správneho rozhodnutia súdom podľa ustanovení správneho

súdnictva a preto sa žalobca nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu ňou napadnutého

rozhodnutia.  

Odvolací súd sa preto stotožnil s výrokom krajského súdu, ktorý konanie o žalobe

zastavil, aj z ďalších dôvodov.

Dôvody pre zastavenie konania o žalobe taxatívne vymedzuje ustanovenie § 250d  

ods. 3 OSP a to tak, že konanie súd zastaví len vtedy, ak:

- sa žaloba podala oneskorene alebo

- ju podala neoprávnená osoba alebo

- smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom alebo

- žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby alebo

- žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo

- žaloba bola vzatá späť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia boli podľa názoru

odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania

podľa § 250d ods. 3 OSP a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 OSP

napadnuté uznesenie krajského súdu ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1  

a § 246c ods. 1 v spojení s § 146ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo  

na náhradu trov odvolacieho konania.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová