Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžso/31/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PhDr. P. M., bytom K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SLV-11/PK a č. SLV-12/PK-
2008, obe zo dňa 21.2.2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/162/2010-39, 4S/163/2010 zo dňa 9.7.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/162/2010-39, 4S/163/2010 zo dňa 9.7.2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 v spojení
s § 250b ods. 1 OSP zastavil konanie o oneskorene podanej žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného:
- č. p. SLV-11/PK zo dňa 21.2.2008 o potvrdení prvostupňového správneho rozhodnutia
č. p. SRLZ-41.154-1/SZ-2007 zo dňa 28.11.2007, ktorým bol žalobcovi podľa § 38, § 39,
§ 146c ods. 8, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný
výsluhový dôchodok od 1.10.2007 vo výške 12 129 Sk mesačne spolu so zvýšením podľa
§ 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.
- č. p. SLV-12/PK-2008 zo dňa 21.2.2008 o potvrdení prvostupňového správneho rozhodnutia
č. p. SRLZ-41.154-2/SZ-2007 zo dňa 28.11.2007, ktorým bolo podľa § 33 ods. 2, § 58 a § 60
zákona č. 328/2002 Z.z. priznané odchodné vo výške 237 810 Sk.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že z administratívneho spisu
žalovaného mal za preukázané, že žalobca prevzal rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
v poslednom stupni - č. SLV-11/PK a č. SLV-12/PK-2008, obe zo dňa 21.2.2008 -
dňa 26.2.2008. Lehota na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 1 OSP uplynula dňa
28.4.2008. Žalobca však podal žalobu osobne na miestne nepríslušnom Krajskom súde
v Žiline až dňa 15.1.2010, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie tvrdiac, že aj v žalobe uviedol,
že sa opätovne obrátil na žalovaného dňa 20.11.2009 o prepočítanie výšky výsluhového
dôchodku a odchodného, na čo mu žalovaný listom zo dňa 26.11.2009 oznámil, že pôvodné
odvolacie rozhodnutie je právoplatné a je možnosť preskúmať ho súdom na základe žiadosti
zo dňa 20.11.2009. Ďalej žalovanému vyčítal použitie zákona č. 73/1998 Z.z., hoci už platil
zákon č. 408/2006 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného spisu krajského súdu
a administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca sa podaním osobne predloženým
na Krajskom súde v Žiline dňa 15.1.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému vykonať
prepočet výšky výsluhového dôchodku a odchodného v zmysle zákona č. 408/2006 Z.z.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/4/2010-9 zo dňa 26.1.2010 vyzval žalobcu
na doplnenie jeho podania a spresnenie petitu žaloby, na ktoré reagoval žalobca svojim
podaním zo dňa 8.2.2010 tak, že žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutia žalovaného
č. SLV-11/PK a č. SLV-12/PK-2008 zo dňa 21.2.2008 v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami č. p. SRLZ-41.154-1/SZ-2007 a č. p. SRLZ-41.154-2/SZ-2007 zo dňa
28.11.2007.
Po doplnení žaloby Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/4/2010-31 zo dňa
26.2.2010 postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne zistil, že rozhodnutia žalovaného,
ktorých preskúmania sa žalobca domáhal, boli žalobcovi doručené dňa 26.2.2008, lehota
na podanie žaloby uplynula dňa 28.4.2008, no žalobca ich napadol žalobou, ktorú podal
osobne na Krajskom súde v Žiline až dňa 15.1.2010, teda zjavne po uplynutí zákonnej lehoty,
ktorej zmeškanie v zmysle zákona nemožno odpustiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1
OSP tak, že žalobcovi trovy konania nepriznal, lebo nebol v odvolacom konaní úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 08. marca 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová