Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžso/3/2010

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J.B., bytom M., proti   žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. novembra 2009 č. k. 6S 41/2007-50, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach   zo dňa 05. novembra 2009 č. k. 6S 41/2007-50   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. : 332-6674-GC-04/2006 zo dňa 14.03.2007 žalovaná ako odvolací správny orgán s odvolaním sa na § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. : 704-3440074706-GC04/06- 204 z 20.09.2006 vo veci predpisu poistného v sume 4.480,– Sk podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. a § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na dôchodkové zabezpečenie žalobcu ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení v období od 01. septembra 2003 do 31. decembra 2003.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového správneho rozhodnutia do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať   v prvom stupni o poistnom.

Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore cit. znení platí, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania   a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená,   pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných   do 31. decembra 2003.

V svojom rozhodnutí žalovaná uviedla k námietke žalobcu, že v uvedenom období bol práceneschopný, to, že žalobca podal dňa 27.08.2003 prihlášku občana na dobrovoľne pokračujúcu účasť na nemocenskom a na dôchodkovom poistení s dátumom vzniku účasti 01.09.2003. Dňa 03.05.2004 podal odhlášku z dobrovoľného dôchodkového poistenia a nemocenského poistenia. Za toto obdobie žalobca poistné neuhradil vôbec, čím porušil ustanovenie § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 6 a § 19 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 274/1994 Z.z.“) a z uvedeného dôvodu mu podľa žalovanej vznikol nedoplatok na poistnom v sume 4.480,– Sk.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f) zák. č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 poistné na dôchodkové zabezpečenie platia osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení.

Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 100/1988 Zb. v hore cit. znení osoba zárobkovo činná   v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení platia poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28%   z vymeriavacieho základu.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. v hore cit. znení osoby zárobkovo činné   v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení odvádzajú poistné na dôchodkové zabezpečenie samy.

Podľa § 6a ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. v hore cit. znení osobe zárobkovo činnej   v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť   na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia.

Samotná námietka účastníka je podľa žalovanej irelevantná. Povinnosť platiť poistné   na dôchodkové zabezpečenie žalobcovi ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti   na dôchodkovom poistení jej vyplýva zo zákona, pričom obdobie dobrovoľnej účasti si takáto osoba vymedzuje dňom podania prihlášky a následne dňom podania odhlášky v zmysle hore citovaných ustanovení.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Košiciach včas žalobu   zo dňa 10.04.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca podal na Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 27.08.2003 prihlášku občana na nemocenské poistenie   a na dôchodkové zabezpečenie, pričom uvedený poistný vzťah (účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení) vznikol podľa obsahu hore uvedenej prihlášky dňom 01.09.2003. Ďalej   obsahu odhlášky (označená ako formulár Registračný list – FO) z 03.05.2004 krajskému súdu vyplýva, že žalobca sa ako dobrovoľne poistená osoba uvedeným dňom odhlásil zdaného poistného právneho vzťahu.

S odkazom na právny stav platný v období od 01.09.2003 do 31.12.2003 (§ 6a ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 6 zák. č. 274/1994 Z.z.) krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu, že počas trvania jeho práceneschopnosti nie je daná právna povinnosť odvádzať poistné na dôchodkové zabezpečenie z titulu dobrovoľnej účasti,   ako nedôvodnú. Ďalej k obsahu argumentácie žalobcu obsiahnutej v žalobe a vyslovenej   na pojednávaní vykonanom dňa 05. novembra 2009 krajský súd zdôraznil, že aj   pri dobrovoľnom type účasti na dôchodkovom zabezpečení danej ust. § 6a ods. 3 zákona   č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tak ako aj v iných dobrovoľne založených poistných právnych vzťahoch, vznikajú poistencovi právne povinnosti vymedzené konkrétnym obsahom uzatvoreného poistného právneho vzťahu vrátane povinnosti platiť poistné podľa dohodnutých podmienok a právnych predpisov.

III.

Odvolanie žalobcu

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.12.2009 (č. l. 59) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca poukázal na nezákonnosť a nespravodlivosť rozsudku krajského súdu. Poukázal pritom na to, že krajský súd nesprávne cituje ustanovenie § 14 ods. 2 písm. f) zák. č. 274/1994 Z.z., podľa ktorého žalobca je údajne povinný platiť poistné ako osoba dobrovoľne poistená.

Žalobca s výkladom tohto ustanovenia vyjadril nesúhlas s tým, že citované ustanovenie mu nezakladá jednoznačnú povinnosť platiť poistné, ale toto ustanovenie iba uvádza,   že dobrovoľne poistené osoby platia poistné. Navyše v svojom odvolaní zdôraznil, že bol donútený Sociálnou poisťovňou Košice uzavrieť toto poistenie a svojim rozsudkom krajský súd svojvoľne uzákonil takýto „podvod“, resp. tzv. štátne vydieranie“.

Žalobca záverom poukázal na tú skutočnosť, že počas celého trvania poistenia bol práceneschopný (nepodnikal a tým ani nezarábal), a v tejto situácii mu Sociálna poisťovňa Košice odmietla platiť nemocenské dávky, pričom účelovo použila voči nemu iné poistenie, ktoré mal ako SZČO pred dobrovoľným poistením.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku   len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote   (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených   v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí   iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Najvyšší súd z pripojeného súdneho spisu zistil, že žalobca podal na Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 27.08.2003 prihlášku občana na nemocenské poistenie   a na dôchodkové zabezpečenie, pričom uvedený poistný vzťah – účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení vznikol podľa obsahu prihlášky z 27.08.2003 dňom 01.09.2003. Z obsahu odhlášky (Registračný list – FO) z 03.05.2004 vyplýva, že žalobca sa ako dobrovoľne poistená osoba uvedeným dňom odhlásil z daného poistného právneho vzťahu.

Najvyšší súd z uvedených dokumentov nezistil nič, čo by potvrdzovalo tvrdenie žalobcu, že bol donútený Sociálnou poisťovňou Košice uzavrieť dobrovoľné poistenie   pod vyhrážkou, že odmietne zaslať spis do Košíc, kde žalobca následne býval. Takisto   ani žalobca nevykonal žiadne relevantné úkony, aby spochybnil legalitu takto vzniknutého vzťahu sociálneho poistenia, resp. sa ani nedomáhal jeho zrušenia z tohto dôvodu. Naopak medzi úkonom, ktorým sa dobrovoľná účasť žalobcu na nemocenskom poistení   a na dôchodkovom zabezpečení vznikla a potom zanikla, uplynulo podľa hore uvedených dokumentov 8 mesiacov. Za tejto situácie musel Najvyšší súd vyhodnotiť námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Ďalej žalobca namietal nesprávny výklad ustanovenia § 14 ods. 2 písm. f)   zák. č. 100/1988 Zb.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f) zák. č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 poistné na dôchodkové zabezpečenie platia osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení.

Najvyšší súd sa opätovne nemôže stotožniť s týmto argumentom žalobcu, lebo krajský súd veľmi podrobne odôvodnil od str. 7 a 8 odôvodnenia svojho rozsudku svoj právny záver, prečo bolo potrebné použiť toto ustanovenie a aký je jeho obsah v tomto konkrétnom prípade.

Záverom Najvyšší súd k námietke žalobcu, že počas trvania svojej účasti   na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení bol práceneschopný a preto nemohol získať finančné prostriedky na platenie poistného, uvádza, že zákon túto situáciu   pri dobrovoľnej účasti neoznačuje za prekážku pre platenie odvodov poistného.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,   po vyhodnotení námietok žalobcu Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa   § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol   bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné ako osobe zúčastnenej na sociálnom poistení, resp. sociálnom zabezpečení je spojená   s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok (§ 246c   ods. 1 O.s.p.).

V Bratislave 24. augusta 2010

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová