Najvyšší súd  

1Sžso/28/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. E. L., občan Poľskej republiky, nar. X., bytom L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta

č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 8723-3/2014-BA

zo dňa 29.01.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14.04.2015,

č. k. 20Scud/6/2014-52, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

14.04.2015, č. k. 20Scud/6/2014-52,   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd hore uvedeným rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia číslo: 8723-3/2014-BA zo dňa 29.01.2014, ktorým žalovaná

v odvolacom správnom konaní zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava

č. k. 700-0226/2011-23 zo dňa 09.09.2011 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustila

text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení

v nezamestnanosti...“ a vložila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti...“.

V ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Žalobca namietal, že poistenie podľa slovenských právnych predpisov v spojení s čl. 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 883/2004

o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia mu vzniklo z titulu pracovnej zmluvy,

ktorú dodatočne uzavrel dňa 09.04.2010 so zamestnávateľom na Slovensku: G. – GM

CONZULTING Buková 22, Buková (ďalej len „zamestnávateľ“).

Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané, že tento konal

v správnom konaní a doručoval rozhodnutia aj zamestnávateľovi. Keďže zamestnávateľovi

žalobcu zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu dňom 02.06.2012 a z toho dôvodu

stratil status zamestnávateľa, vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“), v dôsledku

čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ žalobcu mal v súvislosti

s jeho účasťou na poistení, krajský súd nepovažoval za dôvodné pribrať označený subjekt

za účastníka konania, lebo povinnosti zamestnávateľa, spojené s účasťou zamestnanca

na poistení, by sa mohli vzťahovať len na existujúceho zamestnávateľa. Vo veci samej

podľa názoru krajského súdu nebolo preukázané, že by zamestnanec - žalobca reálne,

fakticky vykonával práce pre svojho zamestnávateľa na území Slovenskej republiky,

ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Žalobca nepreukázal,

že by od uzavretia pracovnej zmluvy u označeného zamestnávateľa vykonával

dojednaný druh práce, neuviedol konkrétne dôkazy, ktorými by skutočný rozsah

konkrétnych prác za obdobie od 09.04.2010 preukázal. Dospel preto k záveru,

že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13(3) nariadenia (ES)

Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť

ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba

v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu,

v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch

alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1“.

Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom

a preto ho podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol,

že prácu pre zamestnávateľa vykonával prísne a pravidelne, čo dokumentoval správami o vykonanej činnosti a zamestnávateľ mu na ich základe vyplatil odmenu. Svoju prácu,

ktorá pozostávala z prezentácie služieb poskytovaných svojim zamestnávateľom,

nemohol vykonávať v sídle zamestnávateľa, ale v rôznych oblastiach Slovenska, podľa miesta

bydliska, miesta podnikania, resp. sídla potenciálnych zákazníkov. Okolnosť,

že zamestnávateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nemôže byť dôvodom na prenesenie

celej zodpovednosti za jeho konanie na zamestnanca. Poukázal okrem iného na to,

že ani okolnosť, že príjmy zo závislej činnosti sú nižšie, ako si vyžaduje štátny poriadok

na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne, nie je v zmysle rozsudkov SD EÚ (vo veci

53/81 Levin a C-317/93, Nolte) prekážkou uznať osobu, ktorá ju vykonáva, za zamestnanca

a obmedzená výška odmeny nemôže mať vplyv na štatút zamestnanca (C-10/05,

Mattern a Cikotic). Ďalej namietol, že prijatie predpokladu, že žalobca by mal mať

vydaný formulár A1 považuje za porušenie čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady ES č.987/2009; pre zamestnanca má podstatný význam registračný list,

ktorý potvrdzuje prihlásenie zamestnanca do systému sociálneho zabezpečenia na základe

uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil,

rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiavala dôvodov svojho rozhodnutia.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade

s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie

alebo zmenu.

Zamestnávateľom žalobcu od 09.04.2010 podľa pracovnej zmluvy bol G. – GM

CONZULTING, IČO: 45 506 108, so sídlom Buková 22, Buková. Zamestnávateľom teda

bola fyzická osoba: G., rod. číslo X., bytom X..

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne,

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok

ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba

už nie je oprávnená vykonávať živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia

však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania

živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním

zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku zodpovednosti,

ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia.

G. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v

súlade s § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo

povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti

ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to

najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie podľa §

141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. právu na vrátenie poistného

zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené záver krajského súdu, že v dôsledku zániku

živnostenského oprávnenia zamestnávateľovi žalobcu dňom 02.06.2012 a straty jeho statusu

zamestnávateľa (§ 7 zákona č. 461/2003 Z. z.)   už G. nemôže realizovať povinnosti

zamestnávateľa v súvislosti s účasťou žalobcu na poistení, bol nesprávny. Ustanovenie § 7

zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje otázku zániku zodpovednosti v oblasti sociálneho

poistenia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania

ako účastníka nepribral G. podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania G., vec znovu prejedná a rozhodne.

V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania

odvolacieho.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 09. novembra 2015

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová