UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľky: A.. J. T., bytom S. XX, Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. XXX-XXXXXXXXXX-M.XX/XX zo dňa 18.6.2012, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sp/4/2013-39 zo dňa 28. novembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sp/4/2013-39 zo dňa 28. novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením podľa § 250p OSP odmietol návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z dôvodu, že navrhovateľka podala opravný prostriedok oneskorene. Napadnuté rozhodnutie jej bolo doručené 28.6.2012 a lehota na podanie opravného prostriedku uplynula v mesiaci júl 2012. Opravný prostriedok bol podaný na poštovú prepravu až 27.9.2012 a 26.9.2012 na nepríslušnom okresnom súde.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie. Nesúhlasí s názorom krajského súdu, že lehota na podanie opravného prostriedku bola 15 dňová, ide o nesprávne poučenie. Pre konanie o penáloch platí podľa navrhovateľky ust. § 214 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 250m ods. 2 OSP bolo rozhodnutie odporkyne napadnuté v zákonnej lehote a krajský súd sa ním mal zaoberať. Taktiež poukázala na to, že penále bolo vyrúbené na základe nedoručeného rozhodnutia o istine. Žiadala preto rozhodnutie o penáloch odporkyne zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť prvostupňovému súdu.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nadobudlo právoplatnosť v súlade s § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 11. júla 2012. Ďalej uviedla, že podľa § 214 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na ktorý sa navrhovateľka odvoláva, odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. Proti rozhodnutiu vydanom v prvom stupni vo veci predpísania penále je možné podať odvolanie v súlade s § 215 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od
1.3.2012 v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Preto navrhovala uznesenie krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov vyplýva, že tá vydala dňa 18.6.2012 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-M./XX rozhodnutie, ktorým navrhovateľke predpísala penále. Navrhovateľka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov odvolanie navrhovateľky, aj napriek tomu, že bolo podané oneskorene, predložila odvolaciemu orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie.
Sociálna poisťovňa, ústredie sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že bolo podané po zákonom ustanovenej lehote. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov bolo navrhovateľke doručené dňa 25.6.2012 a dňom 11.7.2012 nadobudlo právoplatnosť. Podanie navrhovateľky bolo dané na poštovú prepravu až 27.9.2012, t. j. po zákonom ustanovenej lehote. Na záver uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neupravuje preskúmanie rozhodnutia na základe oneskorene podaného odvolania. Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu dňa 26.9.2012 aj na Okresný súd Prešov, ktorý vec postúpil Krajskému súdu v Prešove. Krajský súd v Prešove vydal rozhodnutie, preskúmavané v tomto odvolacom konaní, ktorým návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne odmietol ako oneskorene podaný.
Je teda zrejmé, že navrhovateľka žiadala preskúmať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré už v čase podania opravného prostriedku navrhovateľkou bolo právoplatné. Právoplatnosť nadobudlo po márnom uplynutí odvolacej lehoty dňa 11.7.2012. Nemôže byť preto predmetom preskúmania v rámci správneho súdnictva v súlade s § 247 ods. 2 OSP, podľa ktorého „Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.“
Postup krajského súdu bol nesprávny, nakoľko ak vyslovil, že návrh je podaný oneskorene, predpokladal, že napadnuté rozhodnutie je možné preskúmať súdom, čo však neplatí. Ďalším pochybením krajského súdu bolo, že vec preskúmaval podľa tretej hlavy, piatej časti OSP, aj keď v tomto prípade mal postupovať podľa druhej hlavy, piatej časti OSP.
Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, prečo je na strane odporkyne uvedená Sociálna poisťovňa, ústredie, keď krajský súd preskúmaval rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktoré navrhovateľka svojim návrhom napadla.
Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. a) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu odstrániť vytknuté nedostatky a až potom znova o návrhu navrhovateľky rozhodnúť.
V novom rozhodnutí krajský súd zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.