1Sžso/23/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. U., bytom G., M. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/28/2012-18 zo dňa 19. septembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/28/2012-18 zo dňa 19. septembra 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2012, lehota na podanie žaloby mu uplynula dňom 18.06.2012 a žaloba bola doručená krajskému súdu dňa 26.06.2012, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie (č.l. 20). Uviedol, že žaloba bola doručená krajskému súdu až 26.06.2012 z dôvodu podania odvolania dňa 02.05.2012, kde opakovane žiadal o preskúmanie jeho odvolania Sociálnu poisťovňu - ústredie, Bratislava a stanovisko k odvolaniu obdržal až po 18.06.2012. Preto žiadal o obnovenie konania.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla (č.l. 28), že keďže žaloba bola podaná oneskorene, skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho odvolaní sú v danej veci právne bezvýznamné. Uviedla, že vyjadrenie spomínané žalobcom v odvolaní zo dňa 24.05.2012 bolo žalobcovi expedované 28.05.2012, nesúhlasípreto s tvrdením žalobcu, že mu bolo doručené až po 18.06.2012. Pokiaľ ide o obnovu konania, zákon nezakotvuje inštitút obnovy dávkového konania. Preto navrhovala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie krajského súdu a nepriznal žalobcovi trovy konania.

II.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

5. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

6. Z administratívneho spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2012 (utorok), o čom svedčí jeho podpis na doručenke vrátenej správnemu orgánu. Žalobu, doručenú krajskému súdu dňa 26.06.2012, podal žalobca na poštovú prepravu dňa 25.06.2012 (pondelok), teda zjavne oneskorene, vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby uplynula dňa 18.06.2012 (pondelok).

7. Ako vyplýva z § 250b ods. 1 O.s.p., márne uplynutie lehoty na podanie žaloby je neodpustiteľné. Krajský súd v Bratislave sa nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe sú alebo nie sú dôvodné a rozhodol správne, keď konanie o žalobe zastavil. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).