Najvyšší súd
1Sžso/21/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J., bytom J., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica,
Zvolenská cesta č. 27, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/100/2009-15 zo dňa 19.1.1010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/100/2009-15 zo dňa 19.1.2010 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa
§ 250d ods. 3 v spojení s § 247 ods. 2 OSP zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že žaloba
smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože
žalobkyňa sa písomne vzdala práva na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu č. A/2006/07503/070/Bla zo dňa 26.5.2009, teda nevyčerpala riadne
opravné prostriedky.
Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie, ktorým žiadala najprv
spojiť na spoločné konanie vec vedenú na krajskom súde pod sp. zn. 23S/100/2009 a vec
vedenú na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13S/3/2009. Namietala postup okresného súdu
a rozhodnutie krajského súdu považovala za vydané predčasne, pretože v tej istej veci nemôže prebiehať dve konania. Namietala tiež tvrdenia žalovaného, že odvolanie podala oneskorene,
pretože 24.6.2009 sa voči rozhodnutiu riadne a včas odvolala a teda skutkový stav nebol
zistený správne.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v tomto konaní
napadnuté rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 10.6.2009 osobne a zároveň sa vzdala práva
podať voči nemu opravný prostriedok, preto rozhodnutie nadobudlo toho istého dňa –
10.6.2009 – právoplatnosť. Zo zápisnice vyplýva, že bola poučená o obsahu rozhodnutia
a o práve podať opravný prostriedok, po čom prehlásila, že podľa § 53 SP s rozhodnutím
súhlasí a práva podať voči nemu odvolanie sa vzdáva., ako i to, že berie na vedomie,
že po podpísaní zápisnice podanie odvolania voči uvedenému rozhodnutiu nie je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP)
po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, v rozsahu
odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa ako i z administratívneho spisu žalovaného
zistil, že žalobkyňa sa podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.9.2009 domáhala
preskúmania rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci
č. A/2006/07503/07/Bla zo dňa 26.5.2009 o odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov
v sume 60,43 € mesačne od 1.4.2009.
Zo zápisnice č. A/2009/083344 zo dňa 10.6.2009 spísanej na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, Odbore sociálnych vecí a rodiny – oddelení pomoci v hmotnej núdzi,
vyplýva, že žalobkyňa prehlásila a svojim podpisom potvrdila, že dňa 10.6.2009 prevzala
rozhodnutie úradu č. A/2006/07503/07 zo dňa 1.4.2009, bola oboznámená s jeho obsahom
a zároveň prehlásila, že po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia a poučení o práve podať
opravný prostriedok súhlasí s uvedeným rozhodnutím a vzdáva sa práva podať odvolanie
proti rozhodnutiu, čo podpisuje svojim podpisom. V zápisnici tiež prehlásila, že berie
na vedomie upozornenie, že po jej podpísaní podanie odvolania nie je prípustné a rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť dňom vzdania sa práva podať opravný prostriedok.
Žalobkyňa napriek vyššie uvedenému prehláseniu podala proti rozhodnutiu úradu
zo dňa 26.5.2009 odvolanie, ktoré Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica vybavil listom č. A/2009/00694 zo dňa 11.8.2009 ako neprípustné, pretože
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému sa práva podať odvolanie žalobkyňa podľa § 53
SP vzdala, čím uvedené prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania
písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). právo na začatie
správneho konanie o priestupku. V predmetnej právnej veci však žalobca svoje právo
nevyužil.
Podanie odvolania v správnom konaní je právom patriacim účastníkovi správneho
konania. Začatím odvolacieho konania teda fakticky disponuje účastník konania. Ustanovenie
§ 53 SP upravuje možnosť vzdať sa tohto práva. Je logické predpokladať, že účastník konania
sa svojho zákonom daného práva podať voči správnemu rozhodnutiu odvolanie vzdá
len vtedy, keď považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a súhlasí s celým rozhodnutím
správneho orgánu. Ak tomu tak nie je, práva podať odvolanie by sa účastník nevzdal,
ale naopak, využil by ho a domáhal by sa nápravy v odvolacom konaní pred druhostupňovým
správnym orgánom.
Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie
súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli v konaní
pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili využitím dostupných prostriedkov.
V predmetnej právnej veci jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu žalovaného
správneho orgánu, že žalobkyňa sa oboznámila s obsahom rozhodnutia, vzdala sa svojho
práva podať voči nemu odvolanie a zároveň prehlásila, že si je vedomá následku s tým
spojeného – že rozhodnutie nemôže napadnúť odvolaním a stane sa právoplatným, čo zároveň
potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Preto treba konštatovať, že žalobkyňa svojím
prehlásením dala najavo, že nepožaduje, aby sa viedlo odvolacie konanie, ale sa uspokojila
s ukončením veci v prvostupňovom správnom konaní. Nemožno preto skonštatovať,
že by žalobkyňa vyčerpala všetky právnymi predpismi prípustné opravné prostriedky
v správnom konaní (§ 247 ods. 2 OSP), nie je teda splnený jeden zo zákonných predpokladov
pre prieskum správneho rozhodnutia súdom podľa ustanovení správneho súdnictva a preto sa
žalobkyňa nemôže teraz domáhať súdneho prieskumu ňou napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia boli podľa názoru
odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania
podľa § 250d ods. 3 OSP a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 OSP
napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1
a § 246c ods. 1 v spojení s § 146ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová