UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: S. G., bytom Q. G. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51225-6/2011-BA zo dňa 25.11.2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/33/2012-28 zo dňa 29. mája 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 23S/33/2012-32 zo dňa 31. mája 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/33/2012-28 zo dňa 29. mája 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 23S/33/2012-32 zo dňa 31. mája 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žaloba (žalobcom označená ako určovacia žaloba z 20.02.2012) bola podaná oneskorene a zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
2. Podaním zo dňa 19.06.2012 (č.l. 36) adresovaným priamo na predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici žiadal žalobca o navrátenie lehoty a prijatie jeho žaloby s odôvodnením, že žalovaná ho v rozhodnutí zo dňa 19.12.2011 riadne a úplne nepoučila o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom a ani o lehote, v ktorej môže žalobu podať. 3. Toto podanie žalobcu bolo v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. vyhodnotené podľa obsahu ako odvolanie proti uzneseniu krajského súdu.
II.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250 b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
5. Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2011, o čom svedčí jeho podpis na doručenke vrátenej správnemu orgánu (viď pripojený administratívny spis). Žalobu podal žalobca osobne na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 29.02.2012, teda zjavne oneskorene, vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby uplynula dňa 19.02.2012. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nepopiera. Ako vyplýva z ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. zameškanie lehoty v tomto prípade nie je možné odpustiť. Krajský súd preto rozhodol správne, ak konanie podľa 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
6. K otázke, či mal byť žalobca odvolacím správnym orgánom poučený, Najvyšší súd poukazuje na žalobcovu povinnosť aj prostredníctvom riadne formulovaných odvolacích argumentov objasniť odvolaciemu súdu, prečo sa domnieva, že takáto povinnosť vyplýva žalovanej. Nakoľko tak žalobca neučinil a Najvyšší súd z dotknutých právnych predpisov, najmä zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým sa žalovaná pri svojom rozhodovaní riadila, nič na podporu argumentov žalobcu nezistil, nemohol jeho námietku ako nedôvodnú pripustiť.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).