1Sžso/16/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: O. L., bytom O. XXXX/X, P., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica, so sídlom Zvolenská cesta 27, Banská Bystrica, o nečinnosti orgánu verejnej správy, vo veci návrhov žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/25/2011-41 zo dňa 10.9.2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/25/2011-41 zo dňa 10.9.2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol návrhy žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa doručila 19.6.2013 krajskému súdu podanie, ku konaniam sp. zn. 23S/25/2011, 23S/136/2012 a 23S/137/2012 označené ako „Podanie vo veci, oznámenie, opravné prostriedky“. V tomto podaní uviedla, že žiada o odpustenie zmeškania lehoty pre chorobu, ktorá trvala od 8.1.2013 do 30.5.2013 a prejavuje vôľu uplatniť opravné prostriedky. Ďalej uviedla, že žiada o odklad účinnosti rozhodnutí a o predĺženie lehoty z dôvodu uskutočnenia väčšieho množstva podaní po chorobe. Krajský súd po preskúmaní veci skonštatoval, že žalobkyňou doloženého podanie z 7.2.2013 sa v spise nenachádza. Nachádza sa tam len odvolanie zo 6.2.2012, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila v podaní doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 17.5.2012, pričom o odvolaní žalobkyne zo 17.12.2011 voči uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23S/25/2011-14 zo dňa 31.10.2011 bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 19.2.2013. Preto sú podania žalobkyne, v ktorých žiada o odpustenie zmeškania lehoty bezpredmetné.

E-mailovým podaním zo dňa 04.11.2013, písomne doplneným v 3-dňovej lehote, sa žalobkyňa odvolala voči rozhodnutiu o zamietnutí odpustenia zmeškanej lehoty a opätovne požiadala o odpustenie zmeškanejlehoty pre chorobu a o odklad účinnosti rozhodnutí. Uvedené podanie následne doplnila podaním zo dňa 20.12.2013, v ktorom uviedla, že úrad jej dávku v hmotnej núdzi odňal nezákonne, keď výšku dôchodku vedel priamo od Sociálnej poisťovne, a tak predloženie iných dokladov nebolo potrebné a účelné v správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenia a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobkyne nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 58 ods. 1 O. s. p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že návrhy žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty sú bezpredmetné. Neboli tu splnené podmienky na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 58 ods. 1 O. s. p. Dôvody, ktoré žalobkyňa v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty uviedla, nie sú ospravedlniteľné a k návrhu nepripojila ani zmeškaný úkon, čo zákon obligatórne vyžaduje. Krajský súd jej preto nemohol odpustenie zmeškania lehoty odpustiť.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd nepochybil, keď návrhy žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty zamietol, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná a žalovaný nemá nárok na náhradu trov zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.