UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Z., bytom Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí žalovanej zo dňa 16.10.1996 č. 21-4067-4003/96 a zo dňa 16.02.2000 č. 213-4139-4003/99, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13918/2010-245 zo dňa 8. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13918/2010-245 zo dňa 8. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žaloba bola podaná oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Žiadal o zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu v celom rozsahu.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podalaneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 250 b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Zo spisu krajského súdu a s prihliadnutím na podania žalobcu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 21-4067-4003/96 zo dňa 16.10.1996 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.1997 a rozhodnutie žalovanej č. 213-4139-4003/99 zo dňa 16.2.2000 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2000. Žalobu z 15.07.2004 podal žalobca až v roku 2004, teda zjavne oneskorene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.