UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: L., bytom T., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 6.7.2011 č. 11/05214-34, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. februára 2012, č. k. 2S/7/2012-8, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2012-8 zo dňa 17. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. 1. Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré bez využitia riadneho opravného prostriedku nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Žalobkyňa mala v zákonnej lehote podať odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o ktorom by rozhodovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Potom by mohla žalobkyňa napadnúť žalobou rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie. Uviedla, že krajský súd sa zaoberal len formálnymi administratívnymi nedostatkami, ktoré neboli v zmysle § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP naplnené, teda, že nepodala odvolanie proti rozhodnutiam správneho orgánu. Žalobkyňa tvrdí, že tieto skutočnosti dostatočne odôvodnila v žalobe. Nesúhlasí preto s tým, že sa krajský súd nezaoberal skutkovým stavom veci a trvá na tom, že mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu. Je názoru, že postupom správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach. Žiadala preto, aby odvolací súd vrátil vec krajskému súdu na opätovné prejednanie.
II.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
4. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
5. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa § 247 ods. 3 OSP môže byť predmetom preskúmania za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
6. Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.1.2012 domáhala preskúmania právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 11/05214-34 z 6.7.2011, ktorým žalovaný podľa § 26 ods. 2 a § 27 ods. 3 a § 29 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňal žalobkyni dávku a príspevky v hmotnej núdzi poskytované preddavkovo od 1.6.2011 v sume 172,81 Eur a zastavil ich výplatu od 1.6.2011 v sume 172,81 Eur a zastavil príspevky v trvaní šesť mesiacov od 1.6.2011. V predmetnom rozhodnutí bola žalobkyňa riadne poučená, že podľa § 54 správneho poriadku je proti rozhodnutiu možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Napriek tomu, odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu v stanovenej lehote nepodala a až následne podala žalobu na Krajský súd v Prešove. Krajský súd toto konanie zastavil z dôvodu podľa § 250d ods. 3, keďže žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, nakoľko žalobkyňa nepodala proti rozhodnutiu správneho orgánu riadny opravný prostriedok.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vydané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči ktorému je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nespĺňa predpoklad uvedený v ustanovení § 247 ods. 2 OSP, teda že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Až právoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny je preskúmateľné súdom na základe žaloby. 8. K námietke žalobkyne týkajúcej sa preskúmavania skutkového stavu krajským súdom odvolací súd poznamenáva, že krajský súd nemohol žalobu vecne prejednať a rozhodnúť o nej a nemohol sa zaoberať dôvodmi žaloby ani obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu.
9. Odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd zastavil konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veciskutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 a § 250ja ods. 3 veta OSP potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.