ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu (v konaní ako sťažovateľka): D. D., bytom Š. Č.. X, XXX XX J., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Bratislava, so sídlom ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, vo veci správnej žaloby v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. mája 2017 č.k. 7S/68/2016-28, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. mája 2017 č.k. 7S/68/2016-28 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX z 10.05.2016 r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne A) 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 10.05.2016 (ďalej na účely rozsudku len „preskúmavané rozhodnutie" č.l. 3) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 9 zákona č. 112/2015 Z.z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 112/2015 Z.z.") a podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán") č. XXX XXX XXXX X z 29.02.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") o zamietnutí žiadosti žalobcu.
2. Prvostupňový orgán svojim rozhodnutím podľa § 2 zák. č. 112/2015 Z.z. zamietol žiadosť zo 17.12.2015 o priznanie príspevku športovému reprezentantovi, nakoľko nespĺňa podmienku nároku napríspevok športovému reprezentantovi uvedenú v § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 112/2015 Z.z. tým, že nie je občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť nie je sporná ani pre žalovaného a ani pre žalobcu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 112/2015 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec nárok na príspevok má fyzická osoba, ktorá a) získala ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky 1. zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) na olympijských hrách, paralympijských hrách alebo na deaflympijských hrách, 2. zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) na majstrovstvách sveta, alebo zlatú medailu (1. miesto) na majstrovstvách Európy v športovej disciplíne zaradenej Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách, ktoré bezprostredne predchádzali majstrovstvám sveta alebo majstrovstvám Európy alebo ktoré sa konali v kalendárnom roku, v ktorom sa konali majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, b) je občan Slovenskej republiky, c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu, d) nepoberá obdobný príspevok zo zahraničia, e) dovŕšila dôchodkový vek a f) uplatnila si nárok na dôchodkovú dávku podľa osobitných predpisov.
3. Skutkový a právny stav vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ako aj z pripojeného administratívneho spisu nasledujúcim spôsobom. Podľa registra medailových ocenení, ktorý vedie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žalobca získal zlatú medailu na majstrovstvách Európy a bronzovú medailu na majstrovstvách sveta.
4. S poukazom na § 3 písm. c) zák. č. 112/2015 Z.z. a so zohľadnením v súčasnosti žalobcovi vyplácaných súm starobného dôchodku žalovanou (171,20 €) a starobného dôchodku vyplácaného z Českej republiky (379,30 €) označila žalovaná uplatnený nárok žalobcu za bezpredmetný. Podľa § 3 písm. c) zák. č. 112/2015 Z.z. v citovanom znení suma príspevku je rozdiel medzi sumou c) 500 eur a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitných predpisov3) a obdobných dôchodkových dávok zo zahraničia, ak fyzická osoba získala 1. bronzovú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu, 2. bronzovú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu na majstrovstvách sveta alebo 3. zlatú medailu podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu na majstrovstvách Európy.
II. Konanie na správnom súde
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca postupom podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej na účely rozsudku len „O.s.p.") prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave Košiciach žalobu z 27.06.2016.
6. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúci po 01.07.2016 v zmysle ustanovenie § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.", resp. „Správny súdny poriadok") posúdil zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzali, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V danom prípade orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil. Preto podľa § 190 S.s.p. vo svojom rozsudku (ďalej len „napadnutý rozsudok") vyslovil, že zamieta žalobu.
Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začatépodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. S poukazom na relevantné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, zák. č.112/2015 Z.z. a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, žalobných dôvodov a argumentácie žalovaného a žalobcu správny súd poukázal na to, že Gestorský výbor NR SR v spoločnej správe (tlač 1410a) navrhol zmenu podmienky občianstva členského štátu Európskej únie v čase podávania žiadosti na podmienku občianstva Slovenskej republiky, ako to vyplýva z bodu 5 správy s odôvodnením, že ide o štátnu sociálnu dávku, ktorá nie je dôchodkovou dávkou a ktorej účelom je prispieť k finančnému zabezpečeniu vrcholových športovcov, ktorí ako naši štátni občania, nie občania iných štátov, reprezentovali Slovenskú republiku, resp. jej právnych predchodcov. V tejto podobe (§2 ods. l písm. b/) bol tento zákon aj prijatý.
8. Námietku osobnej diskriminácie žalobcu správny súd označil za nedôvodnú s poukazom na výklad sporného zákonného ustanovenia, ktorý má nepochybne korešpondovať s úmyslom zákonodarcu, t.j. priznať tento príspevok športovcom. ktorí ako naši štátni občania, nie občania iných štátov, úspešne reprezentovali Slovenskú republiku, resp. jej právnych predchodcov na v zákone špecifikovaných športových podujatiach.
9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
III. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská A) 10. Proti napadnutému rozsudku sťažovateľ nezastúpený advokátom v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť zo dňa 25.07.2017 (č.l. 38) z dôvodu uvedeného v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch (viď povinnosť uložená prostredníctvom § 440 ods. 2 S.s.p.) najmä uviedol, že správny súd:
- že žalobca žije na území Slovenskej republiky 52 rokov,
- boli porušené jeho ústavné práva a Ústava Európskej únie o zabezpečuje voľný pohyb osôb a o zakazuje diskrimináciu z titulu štátnej príslušnosti,
- jedná sa o obdobie, kedy Česká republika a Slovenská republika tvorili jednotný štát,
12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenavrhol procesné riešenie preskúmavanej veci.
B)
13. Z vyjadrenia žalovanej z 25.08.2017 (č.l. 41) vyplýva, že sťažovateľ neuvádza žiadne nové právne relevantné skutočnosti. Ďalej žalovaný uviedla, že sťažovateľ získal zlatú medailu na majstrovstvách Európy a striebornú medailu na majstrovstvách sveta.
14. S prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 112/2015 Z.z. žalovaná konštatovala, že ak fyzická osoba nespĺňa čo i len jednu z podmienok nároku na príspevok športovému reprezentantovi, žiadosť o príspevok športovému reprezentantovi žalovaná zamietne.
15. Záverom žalovaná navrhla, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a nepriznal náhradu trov kasačného konania.
IV. Prejudiciálne konanie
A) 16. Za tejto situácie, tzn. najmä s dôrazom na poskytnutie maximálnej ochrany medzinárodnoprávne zakotvenému právu na výkon sociálneho zabezpečenia bez možnej diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") po oboznámení sa s obsahom spisov a po neverejnej porade dospel k záveru, že pre ďalšie konanie vo veci samej je nutné v zmysle ústavno-konformného výkladu čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky a súčasne zohľadnenia čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii za účelom výkladu dotknutých ustanovení práva Európskej únie (ďalej tiež „EÚ"), najmä Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej tiež „nariadenie č. 883/2004"), predložiť prostredníctvom prerušujúceho uznesenia zo dňa 29. mája 2018 sp.zn. 1Sžsk/33/2017 Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") nasledujúce prejudiciálne otázky: 1. Je možné článok 1 písm. w), článok 4 a článok 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s právom na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody, ktoré je zakotvené v článku 34 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, za okolností, ktoré sú vo veci samej, vykladať tak, že bránia uplatneniu vnútroštátneho pravidla, podľa ktorého slovenská inštitúcia sociálneho zabezpečenia hodnotí pri nároku na príspevok športovému reprezentantovi k starobnému dôchodku dávku ako základnú podmienku štátnu príslušnosť žiadateľa, aj keď iná zákonná podmienka, t.j. štátna reprezentácia právnych predchodcov vrátane aj Československej socialistickej republiky je naďalej súčasťou vnútroštátneho predpisu ?
17. Súčasne v uvedenom uznesení sa kasačný súd vysporiadal s nutnosťou odkladných účinkov kasačnej sťažnosti.
B) 18. Súdny dvor prejudiciálnu otázku akceptoval a svoju odpoveď prostredníctvom rozsudku sp.zn. C- 447/18 zo dňa 18. decembra 2019 5-členného senátu (ďalej tiež „rozsudok Súdneho dvora" ) zaslal Najvyššieho súdu v nasledujúcom znení: „1. Článok 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že na príspevok vyplácaný niektorým vrcholovým športovcom, ktorí reprezentovali tento členský štát alebo jeho právnych predchodcov v rámci medzinárodných športových súťaží, sa nevzťahuje pojem „dávka v starobe" v zmysle tohto ustanovenia, a je teda vylúčený z pôsobnosti tohto nariadenia. 2. Článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podmieňuje nárok na príspevok vyplácaný niektorým vrcholovým športovcom, ktorí reprezentovali tento členský štát alebo jeho právnych predchodcov v rámci medzinárodných športových súťaží, a to osobitne podmienkou, aby bol žiadateľ štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu.
V. Právne názory kasačného súdu
A) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci
19. Senát Najvyššieho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), tak v intenciách rozsudku Súdneho dvora sp.zn. C-447/18 z 18. decembra 2019, po oboznámení sa s písomnými pripomienkami členských štátov zaslaných v prejudiciálnom konaní a v medziach čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že preskúmavané rozhodnutie nie je zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. súladné so zákonom a súčasne krajský súd žalobu zamietol, preto v súlade s revíznou právomocou mu zverenou zákonodarcom kasačný súd rozhodol o zmene napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
20. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd ako aj čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému rozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku.
21. Iba výnimočne Správny súdny poriadok oprávňuje kasačný súd, aby aj bez viazanosti dôvodmi kasačnej sťažnosti ju preskúmal. Tak je tomu aj v preskúmavanej veci.
22. Sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t.j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
23. Na podporu svojho kasačného dôvodu sťažovateľ v sťažnostných bodoch najmä uviedol (viď bod č. 11), že na území Slovenskej republiky žije už 52 rokov a počas tohto dlhého obdobia sa ako športový reprezentant sa podieľal na získaní medailových umiestnení štátu na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Vnútroštátne ustanovenie, ktoré viaže jeho žiadosť o priznanie príspevok športovému reprezentantovi na podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky charakterizoval ako porušujúcu jeho ústavné práva a súčasne práva, t.j.
- právo na voľný pohyb osôb a
- zákaz diskriminácie z titulu štátnej príslušnosti, vyplývajúce mu z poriadku EÚ.
24. V rozsudku Súdneho dvora bolo na prvom mieste preverované, či príspevok športovému reprezentantovi patrí pod pôsobnosť nariadenia č. 883/2004. V uvedenej súvislosti zdôraznil, že medzi kritéria, zaraďujúce dávky pod pôsobnosť uvedeného nariadenia, patria účel takejto dávky a podmienkach jej priznania, bez ohľadu na to, či vnútroštátna právna úprava túto dávku kvalifikuje ako dávku sociálneho zabezpečenia.
25. Na tomto základe Súdny dvor vyslovil záver, že účelom priznania príspevku športovému reprezentantovi je predovšetkým vyjadriť veľmi úzkemu počtu vrcholových športovcov uznanie za ich výnimočné športové úsilie a mimoriadne výsledky dosiahnuté v rámci určitých medzinárodných športových súťaží. Tento základný účel je podčiarknutý tiež spôsobom financovania, t.j. že je financovaný priamo štátom, mimo zdrojov financovania vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia a nezávisle na príspevkoch zaplatených jeho príjemcami. Navyše sa nevypláca všetkým športovcom, ktorí sa zúčastnili na takýchto súťažiach, ale len veľmi úzkemu počtu z nich, a to tým,ktorí v rámci týchto súťaží získali určité medaily.
26. Najmä hore uvedené závery a ako aj to, že vyplácanie tohto príspevku nezávisí od nároku príjemcu na poberanie predpísanej formy dôchodku, ale len od podania žiadosti v tomto zmysle zo strany príjemcu, viedli Súdny dvor k záveru, že príspevok v preskúmavanej veci nie je možné považovať za dávku v starobe, a preto nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 883/2004.
27. Následne sa ale Súdny dvor zamýšľal v rámci svojej právomoci nad obsahom predloženej prejudiciálnej otázky ako aj procesných možností naznačených Komisiou EÚ. Vychádzal zo skutočností preverovaných na ústnom pojednávaní na Súdnom dvore, t.j. že sťažovateľ bol v deň pristúpenia Slovenskej republiky a Českej republiky k Európskej únii zamestnaný na základnej škole a vo výkone tejto práce pokračoval prinajmenšom do roku 2006.
28. V tejto súvislosti Súdny dvor upriamil pozornosť na čl. 45 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj na čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (ďalej tiež „nariadenie č. 492/2011").
Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 takýto pracovník [t.j. - pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu] požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci [t.j. - pracovníci, ktorí sú ich vlastnými štátnymi príslušníkmi].
29. Vo zvyšku odôvodnenia musí kasačný súd v celosti prevziať odôvodnenie (redukované o citáciu doterajšej rozhodovacej praxe, ktoré sa nachádzajú v pôvodnom texte) prezentované Súdnym dvorom, aby sa vyvaroval zbytočnému skresleniu jeho záverov. Predovšetkým Súdny dvor vo svojom pokračovaní uviedol: 41. Súdny dvor dospel k záveru, že toto ustanovenie je na prospech tak migrujúcich pracovníkov bývajúcich v hostiteľskom členskom štáte, ako aj cezhraničných pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v uvedenom členskom štáte, hoci bývajú v inom členskom štáte.
42. Súdny dvor už tiež rozhodol, že pracovník, ktorý v čase pristúpenia jeho členského štátu pôvodu k Únii vykonával zárobkovú činnosť v hostiteľskom členskom štáte a ktorý pokračoval vo výkone takejto činnosti po tomto pristúpení, sa môže odo dňa uvedeného pristúpenia odvolávať na článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), ktorého znenie bolo prevzaté v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, pokiaľ prechodný režim upravený v akte o pristúpení nestanovuje inak.
43. V tejto súvislosti platí, že od pristúpenia Slovenskej republiky a Českej republiky k Únii 1. mája 2004 sa voľný pohyb pracovníkov v zásade v plnom rozsahu uplatňuje na českých štátnych príslušníkov pracujúcich na Slovensku v súlade s článkom 24 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33) a s bodom 1.1 prílohy V tohto aktu, a to iba s výhradou prechodných ustanovení uvedených v bodoch 1.2 až 1.14 uvedenej prílohy. Keďže článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 nie je predmetom takýchto prechodných ustanovení, toto ustanovenie sa vo vzťahu k uvedeným českým štátnym príslušníkom uplatňuje od 1. mája 2004.
44. V dôsledku toho sa článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 vzťahuje aj na pracovníka, akým je pán UB, ktorý síce nezmenil svoje miesto pobytu, avšak z dôvodu pristúpenia štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, na ktorého území má bydlisko, k Únii, sa ocitol v situácii migrujúceho pracovníka.
45. Je teda potrebné overiť, či príspevok športovému reprezentantovi, o aký ide vo veci samej, spadá pod pojem „sociálna výhoda" v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
46. V tejto súvislosti sa odkaz uvedeného ustanovenia na sociálne výhody nemôže vykladať obmedzujúcim spôsobom.
47. Z cieľa rovnosti zaobchádzania, ktorý sleduje článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, totiž vyplýva, že pojem „sociálna výhoda", akú toto ustanovenie priznáva pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, zahŕňa všetky výhody, ktoré či už sú, alebo nie sú spojené s pracovnou zmluvou, sa vo všeobecnosti priznávajú pracovníkom, ktorí sú vlastnými štátnymi príslušníkmi, a to v zásade z dôvodu ich objektívneho postavenia ako pracovníkov alebo na základe samotnej skutočnosti, že majú pobyt na štátnom území, pričom rozšírenie týchto výhod na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, sa javí ako spôsobilé uľahčiť ich mobilitu v rámci Únie, a tým ich integráciu v hostiteľskom členskom štáte.
48. Ako už Súdny dvor rozhodol, takú výhodu predstavuje okrem iného podpora v nezamestnanosti určená mladým ľuďom, ktorí práve ukončili štúdium a hľadajú si svoje prvé zamestnanie, príspevok na výchovu dieťaťa pracovníka, možnosť vdovy a maloletých detí migrujúceho pracovníka využívať zľavy z cestovného v železničnej doprave uplatniteľné na početné rodiny, možnosť obvineného, ktorý má postavenie pracovníka, používať niektorý z jazykov, ktorý môžu používať obyvatelia obce hostiteľského členského štátu alebo aj možnosť dosiahnuť, aby bol partner pracovníka, ktorý nie je manželom a nie je štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu, oprávnený s ním bývať v danom štáte, keďže všetky tieto opatrenia môžu prispieť k integrácii migrujúceho pracovníka do prostredia hostiteľskej krajiny, a teda prispieť k dosiahnutiu cieľa voľného pohybu pracovníkov.
49. V rovnakom duchu je potrebné pripustiť, že možnosť migrujúceho pracovníka získať z rovnakého titulu ako pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, odmenu za výnimočné športové výsledky, ktoré dosiahol pri reprezentácii tohto členského štátu alebo jeho právnych predchodcov, môže prispieť k začleneniu tohto pracovníka do prostredia tohto členského štátu, a teda prispieť k dosiahnutiu cieľa voľného pohybu pracovníkov.
50. Tento výklad na rozdiel od toho, čo uviedla slovenská vláda vo svojich pripomienkach počas pojednávania, nemožno spochybniť rozsudkami z 31. mája 1979, Even a ONPTS (207/78, EU:C:1979:144), a zo 16. septembra 2004, Baldinger (C-386/02, EU:C:2004:535). 51. Je nepochybne pravda, že Súdny dvor v týchto rozsudkoch rozhodol, že príspevky priznané ako dôkaz národnej vďaky za podstúpené ťažkosti bývalým bojovníkom, ktorí sa stali pracovne nespôsobilými v dôsledku vojny, alebo bývalým vojnovým zajatcom, ktorí preukážu dlhodobejšie zajatie, nepatria pod pojem „sociálna výhoda" v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68, keďže sú vyplácané ako kompenzácia za služby preukázané svojej vlasti, a to bez ohľadu na to, že žiadatelia o takéto príspevky sú migrujúcimi pracovníkmi. Tieto príspevky teda neprispievajú k integrácii týchto pracovníkov v hostiteľskom členskom štáte.
52. Na druhej strane účelom príspevku, o ktorý ide vo veci samej, je odmeniť vrcholových športovcov, ktorí reprezentovali hostiteľský členský štát alebo jeho právnych predchodcov na medzinárodných športových podujatiach a dosiahli mimoriadne výsledky. Dôsledkom tohto príspevku je totiž nielen poskytnutie finančného zabezpečenia pre jeho príjemcov, ktoré má osobitne kompenzovať ich výpadok v plnom zapojení na trhu práce počas rokov venovaných vrcholovej športovej činnosti, ale taktiež, a to predovšetkým, priznať im osobitnú spoločenskú prestíž založenú na športových výsledkoch, ktoré dosiahli v rámci takejto reprezentácie. Skutočnosť, že migrujúci pracovník požíva túto prestíž, ktorú majú aj štátni príslušníci hostiteľského členského štátu nachádzajúci sa v rovnakej situácii, pričom prípadne dokonca získal medaily v tom istom tíme ako oni v rámci kolektívnych športov, môže uľahčiť začlenenie takýchto migrujúcich pracovníkov do spoločnosti tohto členského štátu. Súdny dvor už tiež uznal značný sociálny význam športu v Únii, a to najmä amatérskeho športu, vyjadrený v článku 165 ZFEÚ, ako aj úlohu tohto športu ako faktora integrácie do spoločnosti hostiteľského členského štátu.
53. Z toho vyplýva, že príspevok, o aký ide vo veci samej, spadá pod pojem „sociálna výhoda" v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, v dôsledku čoho členský štát, ktorý takýto príspevok priznávapracovníkom, ktorí sú jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi, ho nemôže odoprieť pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, bez toho, aby sa dopustil diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakázanej týmto ustanovením."
30. Kasačný súd si osvojil hore uvedené právne názory o možnosti priznať príspevok športovému reprezentantovi aj sťažovateľovi (najmä citovaný bod č. 53 rozsudku Súdneho dvora) aj s podporou vlastných zistení, že náročná športová príprava národných reprezentantov im nepochybne neumožňovala na vtedajšom trhu práce si vybrať také zamestnanie a venovať sa mu po odbornej a kariérnej stránke tak, aby z neho mohli mať aj potrebné výhody v sociálnom zabezpečení a v budúcnosti mali prínos aj v poberaní jednotlivých sociálnych dávok. Nie je možné preto vylúčiť, že takýto rozmer sociálnej výhody zmierňuje uvedený deficit, ktorý prinášala činnosť úspešných národných reprezentantov.
V.
31. Preto kasačný súd musí vzhľadom na sťažnostné body uplatnené sťažovateľom prijať záver, že preskúmavané rozhodnutie nemá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. Preskúmavané rozhodnutie nespĺňa požiadavku Súdneho dvora na odstránenie obmedzujúcej podmienky štátneho občianstva vzhľadom na štátne občianstvo sťažovateľa v inom členskom štáte s tým dôsledkom, že žalovaný nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec.
32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok sťažovateľa a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozsudku Súdneho dvora, ktorými je ako vnútroštátny súd viazaný (čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 ústavy), pri ktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 469 v spojení s § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
33. Bude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne právne posúdenie veci a na jeho základe rozhodol.
34. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.
35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 S.s.p. na základe princípu úspešnosti sťažovateľa, čo v konaní o kasačnej sťažnosti nastalo.
Podľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.
Podľa § 467 ods. 2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).