ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľov: 1) H.. D. X., nar. XX. X. XXXX, 2) R. X., rod. K., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom W. T. XXX/XX, XXX XX M. (v konaní pred krajským súdom žalobcovia), právne zastúpených: JUDr. František Vavráč, advokát, Horná č. 51, Banská Bystrica, proti žalovanému : Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská č. 12, Zvolen, za účasti ďalších účastníkov : 1) J. M. rod. T., nar. X. X. XXXX, A. F. Č.. X, XXX XX M., 2) J. E. nar. X. XX. XXXX, R. Č.. XX, XXX XX M., 3) Mesto Zvolen, so sídlom Nám. Slobody č. 22, 960 01 Zvolen, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/74/2017-144 zo dňa 13. apríla 2018, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Z 2799/2016 z 23. marca 2017, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Opatrenie orgánu verejnej správy
1. Na základe žiadosti Mesta Zvolen zo dňa 23.8.2016 vykonal žalovaný záznam o vzniku vecného bremena do katastra nehnuteľností na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. M., vedené na liste vlastníctva (ďalej len „LV") č. XXXX, ktoré sú v spoluvlastníctve sťažovateľov a ďalších účastníkov 1 a 2. Záznam bol vykonaný zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.), a to opatrením Z 2799/2016 z
23.3.2017 pod č. zmeny 813/17, pričom vecné bremeno podľa zápisu spočíva v práve držby a užívania pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX pod stavbou súpisné číslo XXX, vrátane práva na zmenu stavby, a v práve držby a užívania miestnej komunikácie, parkovacích plôch, chodníkov pre peších a verejnej zelene umiestnených na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX - XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX - XXXX/XXX (ďalej aj „pozemky"). Vecným bremenom boli pozemky zaťažené v prospech oprávneného Mesta Zvolen.
II. Konanie pred krajským súdom
2. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") sťažovatelia navrhli zrušiť opatrenie žalovaného, ktorým bol vykonaný zápis o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností v k. ú. M. na LV č. XXXX na základe záznamovej listiny Z 2799/2016 a nariadiť žalovanému jeho výmaz.
3. Sťažovatelia v správnej žalobe poukázali na svoje podanie nazvané „Oznámenie zrejmých nesprávností", ktorým v záznamovom konaní reagovali na žiadosť Mesta Zvolen o zápis vecného bremena. V tomto podaní namietali, že v stavebnom povolaní z 30.8.1989 na „Stavbu 14 bytových jednotiek pre ťažko telesne postihnutých" neboli uvedené inžinierske siete ani iné investície (chodníky, spevnené plochy, prístupová komunikácia, parkovisko, prašiaky, stojany na sušenie prádla, lavičky, verejné osvetlenie, odpadkové koše, miesta na státie kontajnerov na smeti a pod.), napriek tomu tieto investície boli súčasťou kolaudačného rozhodnutia z 12.3.1992, teda kolaudované boli také investície, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie (išlo o „čierne stavby"). Sťažovatelia namietali, že zápisom vecného bremena na pozemky došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva v rozpore s § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., nakoľko k stavbe je evidovaný užívací vzťah s charakterom podnikania, keďže v obytnom dome sa nachádza prevádzka gynekologickej ambulancie, ďalej že ide súhrnne o veľkú výmeru pozemkov, ktorá neodôvodňuje obmedzenie vecným bremenom, nakoľko investície na pozemku neboli v súlade so stavebným povolením a ich podstatná časť v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. ani neexistovala. Namietali tiež, že pri vydaní opatrenia neboli skúmané ich námietky uvedené v oznámení zrejmých nesprávností zo dňa 7.10.2016.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby nesúhlasil s námietkami sťažovateľov a uviedol, že pri zápise vecného bremena vychádzal z podaného návrhu a listín predložených k zápisu, z ktorých vyplynulo, že stavby bytových domov, stavba súpisné číslo XXX (stavba 14 bytových jednotiek pre ŤTP a IS), ďalej príjazdové komunikácie, terénne a sadové úpravy a ostatné plochy prešli do majetku Mesta Zvolen podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.") a v rámci X. stavby Zvolen - západ boli postavené komunálne, podnikové aj družstevné byty, inžinierske siete, terénne úpravy, miestne komunikácie, chodníky a podobne. Uviedol ďalej, že zákon č. 66/2009 Z.z. je jedným zo zákonov predpokladaných v § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý ustanovuje vznik vecného bremena priamo na jeho podklade, pričom úlohou žalovaného v záznamovom konaní bolo posúdiť len to, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon"), pretože vykonanie záznamu nezakladá, nemení ani neruší existujúce práva. Žalovaný preto neskúmal vecnú stránku obsahu týchto listín.
5. Ďalší účastníci 1 a 2 nesúhlasili so zápisom vecného bremena na predmetnom LV, žiadali o preverenie projektovej a ďalšej dokumentácie predloženej Mestom Zvolen a posúdenie oprávnenosti zápisu vecného bremena.
6. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalobcom a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
7. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že podkladom návrhu na zápis vecného bremena bola „iná listina" predpokladaná v § 36 ods. 1 katastrálneho zákona a to súpis nehnuteľností, ktorý v súlade s § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vyhotovuje obec, v danej veci Mesto Zvolen. Po predložení tejto „inej listiny" bolo povinnosťou žalovaného posúdiť, či je bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona, pretože záznam je zákonom upraveným úkonom žalovaného, ktorý plní len evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam ( § 5 ods. 2 katastrálneho zákona ). Mestu Zvolen ako tvrdenému vlastníkovi bytového domu súpisné číslo 936 na Novozámockej ulici vo Zvolene, ktorým sa stalo podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. dňom jeho účinnosti prechodom z vlastníctva štátu, vzniklo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vo verejnom záujme dňom účinnosti tohto zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom pod stavbou vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (§ 1 ods. 1 zákona). Obsah tohto práva podľa krajského súdu vyplýva priamo z § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Krajský súd konštatoval, že v konaní nezistil žiadny rozpor v postupe žalovaného s relevantnou právnou úpravou, preto považoval napadnuté opatrenie za zákonné.
III. Kasačná sťažnosť / stanoviská
8. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 441 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhli rozsudok zmeniť tak, že sa zruší napadnuté opatrenie žalovaného a vec sa mu vráti mu na ďalšie konanie.
9. V odôvodnení sťažnostných bodov poukázali sťažovatelia na to, že návrh Mesta Zvolen na vykonanie záznamu zo dňa 23.8.2016 obsahoval celý rozsah pozemkov, ku ktorým sa požadoval zápis zákonného vecného bremena. Vo vzťahu k tomuto návrhu bol žalovaným uplatnený zákonný postup podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, keď táto listina podľa žalovaného obsahovala také nedostatky, pre ktoré bola vrátená žiadateľovi s určením lehoty na odstránenie nedostatkov. Následne podalo Mesto Zvolen dňa 20.1.2017 nový návrh, v ktorom bol odstránený prvý nedostatok a to pôvodne neexistujúce poverenie podávajúcej pracovníčky. Zároveň bolo pripojené rozhodnutie o umiestnení stavby „Zvolen - západ X. stavba" vydané bývalým MNV vo Zvolene dňa 29.9.1986 a fotokópia geometrického plánu na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X pod X. stavbu Zvolen - západ, podľa ktorého pôvodný pozemok zapísaný v pozemno-knižnej vložke č. XXXX parc. č. PK XXXX sa časťou o výmere 3566 m2 pričlenil k novovzniknutej EKN parc. č. XXXX/X v k. ú. M.. Parcela č. XXXX/X vytvorená podľa uvedeného geometrického plánu však podľa sťažovateľov nikdy reálne neexistovala, pretože nie je súčasťou informačnej sústavy katastra.
10. Sťažovatelia namietali, že druhý návrh Mesta Zvolen z 20.1.2017 mal odstrániť nedostatky prvého návrhu z 23.8.2016, neobsahoval však ten súpis a rozsah pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bol vykonaný záznam. Z porovnania týchto dvoch návrhov z hľadiska pozemkov, ku ktorým mal byť vykonaný záznam, vyplýva, že je medzi nimi rozpor, ktorý mal byť podľa sťažovateľov posúdený ako iná zrejmá nesprávnosť. Nešlo o chybu v písaní alebo počítaní, ale o vnútorný formálny rozpor v dvoch rozsahoch predmetov, ku ktorým mal záznam smerovať, pričom žalovaný tento rozpor neodstránil. Podľa názoru sťažovateľov mal túto rozpornosť zistiť krajský súd a zároveň uviesť, ktorý z návrhov žiadateľa je relevantnou listinou na zápis a aký je rozsah záznamu, ak v bode 33 rozsudku konštatoval, že ani „skutočnosť, že bol súpis nehnuteľností obsiahnutý v žiadosti na zápis vecného bremena, teda na „prvej listine", nepovažoval správny súd za dôvod na zrušenie žalobou napadnutého opatrenia, pretože po jeho zrušení a vyhotovení súpisu nehnuteľností na osobitnej listine by nedošlo k žiadnej zmene žalobou napadnutého opatrenia, len by sa zopakoval procesný postup, čo nie je dôvodom na jeho zrušenie". S týmto odôvodnením sťažovatelia nesúhlasili a mali za to, že nesprávny postup žalovaného sa odobruje tým, že ak by aj došlo k zrušeniu opatrenia, mohol by sa predpokladať rovnaký záver. Súd však musí podľa sťažovateľov skúmať zákonnosť opatrenia a ak táto nie je dodržaná aj z formálneho dôvodu, musí sa na ňu prihliadať. Celé konanie o zázname je podľa sťažovateľov vysoko formalizované a preto treba obzvlášť dbať na čistotu postupu správneho orgánu. Úvahu správneho súdu považovalisťažovatelia za nesprávnu a legalizujúcu nezákonný stav.
11. Mesto Zvolen v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že pokiaľ sťažovatelia spochybňujú vznik vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam zo zákona, je túto skutočnosť možné riešiť len v rámci civilného sporového konania, ak sťažovatelia takýto návrh na príslušný súd podajú. Žalovaný podľa jeho názoru v rámci záznamového konania majúceho len evidenčný charakter nemá kompetenciu posudzovať vecnú správnosť listín predložených spolu so súpisom nehnuteľností na vykonanie zápisu vecného bremena. Zákon nepredpokladá skúmanie správnosti iných príloh k verejnej, resp. inej listine pre umožnenie zápisu záznamu do katastra nehnuteľností, ako to tvrdia sťažovatelia v kasačnej sťažnosti. Tvrdenia sťažovateľov, že vzťah príloh k inej listine má takú povahu, že sa posudzuje nielen iná listina pri návrhu na vykonanie záznamu, ale aj prílohy a skúma sa, či tento vzájomný vzťah neobsahuje také chyby v písaní alebo počítaní, prípadne iné zrejmé nesprávnosti, ktoré by vo vzťahu k listine vyvolávali pochybnosť, sú podľa ďalšieho účastníka ničím nepodložené a nie je podľa jeho názoru zrejmé, na podklade akého právneho predpisu tento názor vyvodzujú a o aké zákonné ustanovenia sa opierajú. Mal za to, že aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa zaoberal celým procesom, ktorý predchádzal zápisu vecného bremena na LV č. XXXX v k. ú. M. a dôsledne sa vysporiadal s náležitosťami tzv. inej listiny, na základe ktorej bol zápis vykonaný.
12. Mesto Zvolen tiež poukázalo na skutočnosť, že na časť pozemkov, ku ktorým bolo napadnutým opatrením zapísané zákonné vecné bremeno v jeho prospech, uzatvorili sťažovatelia kúpnu zmluvu, na základe ktorej časť pozemkov v ich vlastníctve prevádzajú do vlastníctva Mesta Zvolen, čím zákonné vecné bremeno zapísané v prospech mesta zaniká.
IV. Právne závery kasačného súdu
13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší súd") (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 461 S.s.p. zamietol. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10. 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 14. Kasačný súd považuje na úvod za potrebné poznamenať, že spornou nebola samotná prípustnosť súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu správy katastra, ktorým bol do katastra nehnuteľností vykonaný záznam. K prípustnosti súdneho preskúmania tohto správneho aktu na základe správnej žaloby sa kladne vyjadril Najvyšší súd i v doterajšej prevažujúcej judikatúre (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 10Sžr/174/2011 zo dňa 10.10.2012, 1 Sžr 13/2012 zo dňa 18. júla 2012).
15. Kasačný súd je rozhodovaní o kasačnej sťažnosti zásadne viazaný jej dôvodmi (§ 439 ods. 3 písm. a/, § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.). Z tejto zásady vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti náležite vymedziť, v čom vidí nezákonnosť v konaní alebo rozhodovaní krajského súdu (§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). V prípade dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. má sťažovateľ povinnosť uviesť právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a určiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 S.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah, ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti.
16. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov (bod 10 tohto rozsudku) teda pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd postupoval po právnej stránke správne, keď nekvalifikoval sťažovateľmi tvrdené rozpory v podaniach Mesta Zvolen zo dňa 23.8.2016 a 20.1.2017 týkajúce sa žiadosti o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností ako zrejmé nesprávnosti „inej listiny" (súpisu pozemkov) predloženej na zápis do katastra a nepokúsil sa ich odstrániť.
17. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena mal byť v prejednávanom prípade priamo zákon č. 66/2009 Z.z. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa zákona č. 138/1991 Zb., a tiež k priľahlým plochám, ktoré svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s takýmito stavbami (§ 1 ods. 1). Nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona tak vzniká vo verejnom záujme k zastavaným a priľahlým pozemkom v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu tejto stavby, pričom ako podmienku vzniku tohto práva zákon kladie, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Zákon tiež stanovuje, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom na podklade súpisu pozemkov, ktoré majú byť v prospech vlastníka stavby zaťažené vecným bremenom (§ 4 ods. 1).
18. V prejednávanej veci videli sťažovatelia nesprávnosť v právnom posúdení veci krajským súdom v podstate len v tom, že medzi podaniami Mesta Zvolen z 23.8.2016 a 20.1.2017 a pripojenými listinami boli rozpory, ktoré mal žalovaný i krajský súd vecne preskúmať, pričom po ich vyhodnotení záznam do katastra nemal byť vykonaný. Súc viazaný dôvodmi kasačnej sťažnosti môže kasačný súd len konštatovať, že inou listinou, na základe ktorej bol do katastra nehnuteľností vykonaný žalobou napadnutý záznam, bol súpis pozemkov uvedených v podaní Mesta Zvolen zo dňa 23.8.2016. Podanie z 20.01.2017, ktorým žiadateľ reagoval na výzvu správy katastra, bol doplnením pôvodnej žiadosti, nie novým návrhom na vykonanie záznamu, ako to tvrdia sťažovatelia. Ďalším podaním zo dňa 20.1.2017 žiadateľ okrem iného doplnil rozhodnutia a listiny dokumentujúce riadne stavebno-právne povolenie stavby Zvolen - západ 10. stavba a delimitáciu stavieb príjazdovej komunikácie, odstavných strání, terénnych a sadových úprav do jeho vlastníctva v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Súpis pozemkov, ku ktorým sa navrhlo zriadiť vecné bremeno, sa týmto podaním nezmenil, pričom skutočnosť, že tento súpis nebol vyhotovený na samostatnej listine, ale bol obsiahnutý v samotnej žiadosti o vykonanie záznamu, nemôže byť dôvodom pre záver o nezákonnosti napadnutého opatrenia.
19. Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľov kasačný súd uvádza, že medzi pôvodnou žiadosťou Mesta Zvolen zo dňa 23.8.2016 a jej doplnením zo dňa 20.1.2017 (a pripojenými listinami) neboli z hľadiska vymedzenia pozemkov majúcich sa zaťažiť vecným bremenom také rozpory, ktoré by mal žalovaný i krajský súd zistiť a odstraňovať. Pozemky, ktorých sa žiadosť Mesta Zvolen týkala, boli jasne vymedzené v jeho pôvodnom podaní z 23.08.2016 a presne k týmto pozemkom bolo do katastra nehnuteľností zapísané vecné bremeno na základe zákona č. 66/2009 Z.z. Žiadny ďalší rozpor so zákonom vo vymedzení pozemkov či inú nezákonnosť v postupe žalovaného, ktorú by nesprávne vyhodnotil krajský súd, sťažovatelia nenamietali.
20. Keďže z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov nezistil kasačný súd žiadne skutočnosti, ktoré by robili rozhodnutie krajského súdu nezákonným, postupoval podľa § 461 S.s.p. a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
21. Kasačný súd však napriek uvedenému musí obiter dictum vyjadriť nesúhlas s názorom krajského súdu, že len zrejmé formálne nesprávnosti listiny predloženej vlastníkom stavieb v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. sú tými otázkami, ktoré je príslušná správa katastra v záznamovom konaní oprávnená preverovať a že do jej kompetencie nepatrí skúmať vecný obsah súpisu nehnuteľností (pozemkov), ku ktorým malo vzniknúť v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
22. Je treba si uvedomiť, že hoci vecné bremeno pri splnení zákonných podmienok vzniká priamo na základe zákona č. 66/2009 Z.z., vykonaním záznamu takejto ťarchy do katastra nehnuteľností správny orgán z úradnej moci deklaruje, že zákonné podmienky pre jeho vznik boli v rozsahu vykonaného zápisu splnené a že právo zodpovedajúce vecnému bremenu skutočne vzniklo.
23. Kasačný súd je preto tej mienky, že ak žalobca v správnej žalobe poukazuje na nesplnenie zákonných podmienok pre vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 66/2009 Z.z., je úlohou správneho súdu v medziach žaloby preskúmať zákonnosť postupu správykatastra, predovšetkým z toho pohľadu, či boli presne identifikované stavby, ku ktorým sa má zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ich umiestnenie na pozemku, či boli tieto stavby riadne povolené z hľadiska predpisov stavebného práva, či prešli na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. a či návrh vlastníka stavby smeruje len k zaťaženiu pozemkov pod dotknutými stavbami a priľahlých pozemkov, teda takých pozemkov, ktorých zaťaženie je nevyhnutné na riadne užívanie stavieb na nich zriadených.
24. Záverom kasačný súd podotýka, že ak by sťažovatelia alebo ostatní spoluvlastníci dotknutí zapísaným vecným bremenom boli toho názoru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu celkom alebo z časti k ich pozemkom nevzniklo, nič im nebráni obrátiť sa so žalobou na príslušný civilný súd.
25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľov v kasačnom konaní im nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; pre priznanie náhrady trov kasačného konania žalovanému (§ 168 S.s.p.) ani ďalším účastníkom (§ 169 S.s.p.) neboli naplnené zákonné dôvody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.