ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, Z., právne zastúpená: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861 723, proti žalovanému (v konaní sťažovateľovi): Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát katastra nehnuteľností, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, L. XX/XX, Y., o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/112/2016 - 95 z 15. novembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") rozsudkom sp. zn. 11S/112/2016 z 15. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 39/2016-2/To: OU-NR- OOP5-2016/018390-2/To k: V 5543/2015 zo dňa 31.03.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníka správneho konania a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Katastrálneho odboru č. V 5543/2015-14 zo 17.02.2016 (ďalej len „prvostupňový orgán" a „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým prvostupňový orgán zastavil podľaustanovenia § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon") konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území Y.
- parcela registra „C" parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 4688 m2, v podiele 1/1, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2854 z 08.07.2015 uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a L. Z. (pribratý účastník konania) ako predávajúcou; a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd náhradu trov konania priznal žalobkyni. Pribratému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.
2. Žalovaný podal riadne a včas proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, v ktorej sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd") zrušil napadnutý rozsudok a podľa povahy veci vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastavil. Žalovaný napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažnostné body sa týkali viazanosti súdu dôvodmi správnej žaloby, správnosti postupu správnych orgánov (s argumentáciou uvedenou v súvisiacich protestoch prokurátora), problému s vykonateľnosťou napadnutého rozsudku, nepribratia aktuálneho vlastníka dotknutých nehnuteľností do súdneho konania, a odôvodnenosti priznania náhrady trov konania žalobkyni.
3. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila listom z 04.04.2018, žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
III. Závery kasačného súdu
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovení § 21 písm. a/ S.s.p. v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 S.s.p. a § 444 S.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 ods. 1 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti podľa § 440 S.s.p., § 441 S.s.p. a § 453 S.s.p. a postupom podľa § 455 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa § 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p., po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalovaného je potrebné zamietnuť.
5. Predmetom konania pred kasačným súdom bolo rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým súd zrušil preskúmavané rozhodnutie.
Podľa ustanovenia § 464 ods. 2 S.s.p. k kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
6. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených administratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola predmetom konania pred kasačným súdom na základe kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa (žalovaného) napríklad vo veciach sp. zn. 4Sžrk/19/2018, 5Sžrk/2/2018, 5Sžrk/13/2018, 8Sžrk/10/2018, 8Sžrk/12/2018, 10Sžrk/7/2018, 10Sžrk/13/2018, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukazuje na svoje skoršie rozsudky vo vyššie uvedených veciach, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje, že argumentácia žalovaného orgánu verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho žalobu.
7. Senát kasačného súdu najskôr dlhšie zvažoval, či žalobné dôvody žalobkyne boli aspoň minimálnympodkladom pre rozhodnutie krajského súdu (pozri § 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p., resp. § 249 ods. 2 a § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože naozaj celkom podstatnú časť jej argumentácie krajský súd neuznal a procesný postup žalovaného bol v žalobe napádaný z dôvodov, ktoré sa celkom líšili od dôvodov, pre ktoré krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
8. Napokon však konajúci senát kasačného súdu, uvedomujúc si nezanedbateľné množstvo predchádzajúcich rozhodnutí kasačného súdu v sporoch vskutku takmer totožných (variácia dvoch žalobcov s identickým právnym zástupcom, časová zhoda, právny základ konania, neskoršie prevody pozemkov v prospech štátom ovládanej spoločnosti na prípravu tejže investície atď.), berúc do úvahy, že po známom vývoji súvisiacich konaní znamenajúcich nemožnosť povolenia vkladu už ide prakticky len o to, akou formou sa vkladové konania skončia (pričom je vhodné, aby sa v obdobných konaniach postupovalo rovnako), a majúc pred očami hodnotu jednotnosti judikatúry, rozhodol sa prikloniť k záverom ostatných senátov a nepostúpil túto konkrétnu právnu vec na konanie veľkému senátu. Pritom kasačný súd uznáva, že prvostupňový orgán i žalovaný sa snažili v administratívnom konaní postupovať zákonne a efektívne, vedení aj tlakom hromadne podávaných protestov prokurátorov do správnych konaní v obdobných veciach, ktorými prokurátori prezentovali potrebu práve takéhoto postupu.
9. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni voči neúspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 3 písm. a) S. s. p. spočívajúcich v povahe a zmene okolností predmetného konania a s tým spojenou nemožnosťou vydania rozhodnutia v prospech žalobkyne v správnom konaní. Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.). 10. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.