Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1Sžr/93/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín, 2/ Ing. M., bytom S., 3/ Ing. E., bytom L.,   4/ Ing. D., bytom K., právne zastúpených Mgr. Igorom Paliderom, advokátom v Zubrohlave, Klinec č. 215, proti odporcovi: Správa katastra Tvrdošín, Medvedzie č. 254, Tvrdošín,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 2000/2006 zo dňa 19.5.2010, o odvolaní

navrhovateľov 1/ až 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/49/2010-236 zo

dňa 15.4.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline  

č. k. 29Sp/49/2010-236 zo dňa 15.4.2011   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením pripustil vstup vedľajších účastníkov  

na strane odporcu - Ing. I., P. a M. - do konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.

29Sp/49/2010 o preskúmanie rozhodnutia V 2000/2006 zo dňa 19.5.2010, ktorým odporca

zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. C-KN č. X., k. ú. O., na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2006 uzavretej medzi navrhovateľom 1/ ako predávajúcim

a navrhovateľmi 2/ až 4/ ako kupujúcimi. Krajský súd uznesením zároveň nepripustil vstup

Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového spoločenstva Tvrdošín, do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že účastníci (ktorých do konania

pripustil) majú právny záujem na výsledku predmetného konania najmä vzhľadom k tomu,  

že predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu  

na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy, pričom predmetom prevodu bol pozemok  

parc. KN-C č. X. v k. ú. O., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 241-2-251-1237-79

zo dňa 28.8.1979, z pkn parcely č. X. evidovanej pôvodne v PKN protokole č. 287, v k. ú. V.

Tento pozemok je zároveň predmetom reštitučných konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb.

vedených pred Obvodným pozemkovým úradom v Námestove a jeho pôvodnými vlastníkmi,

resp. ich právnymi nástupcami, sú tie fyzické osoby, ktorých vstup do konania v tejto veci

pripustil. Ich hmotnoprávny vzťah vyplýva aj z výpisu z LV č. X. z 23.2.2011.

Druhý výrok o nepripustení právnickej osoby – Urbárski spolumajitelia, pozemkové

spoločenstvo Tvrdošín – odôvodnil krajský súd tým, že tento subjekt nemal právny záujem  

na výsledku konania, pretože v rámci reštitučných konaní vystupovali ako oprávnené subjekty

podľa zákona č. 229/1991 Zb. samotné fyzické osoby, ako jednotliví bývalí spoluvlastníci

urbárskych nehnuteľností (resp. ich právni nástupcovia). Pozemkové spoločenstvo v rámci

reštitučných konaní nevystupovalo, neprinavracalo sa mu vlastníctvo,  

ani sa mu neposkytovala náhrada za pozemky.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia 1/ až 4/ včas odvolanie žiadajúc jeho

zmenu tak, aby do konania neboli pripustení ani Ing. I., P. a M. Nesúhlasili so záverom

krajského súdu o existencii právneho záujmu na výsledku konania. Poukázali na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 8Sž/43/2007, v zmysle ktorého je základným predpokladom to, aby vedľajší

účastník bol takýmto účastníkom už v konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie

vydané. Uviedli, že bolo nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal so skúmaním celého prípadu

a predovšetkým so skutočnosťou, či možno v reštitučnom konaní predpokladať nadobudnutie

sporného pozemku ako aj s ustanovením § 11 zákona č. 229/1991 Zb. Konštatovali, že žiadna

z osôb nemôže úspešne žiadať o vydanie pozemku a teda u nich absentuje základná

podmienka pre vstup do konania podľa § 93 OSP a to existencia právneho záujmu na

výsledku konania.

K odvolaniu navrhovateľov 1/ až 4/ sa písomne vyjadrili Ing. I., P. a M. a žiadali, aby

odvolací sú odvolanie zamietol (správne malo byť, aby napadnuté uznesenie potvrdil). Trvali

na tom, že svoj naliehavý právny záujem na výsledku tohto konania dostatočne zdôvodnili,

pretože sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a ich právo (ako aj právo všetkých

ostatných zákonných spoluvlastníkov) je odvodené minimálne priamo zo zákona č. 49/1959

Zb., čo vo svojom náleze potvrdil aj Ústavný súd SR (II. ÚS 348/08-42). Vyjadrili názor, že

pozemok nikdy neprešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby a teda navrhovateľ

1/ nemal žiadne právo tento pozemok predávať, lebo nikdy nebol jeho vlastníkom. Dodal, že

nejde o o žiadnu chatovú osadu – jednotlivo stojaca chata bola vlastníkom postavená na

cudzom pozemku, k čomu bol vydaný aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

23S/110/1996, 23S/111/1996. Poukázal tiež na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 7Co/100/2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,  

že odvolanie navrhovateľov 1/ až 4/ nie je dôvodné.  

Podľa § 93 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie  

o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (ods. 1).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne  

len na návrh (ods. 3).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností (ods. 4).

Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie krajského súdu (vydané na základe

návrhu doručeného súdu 22.2.2011) o pripustení vstupu vedľajších účastníkov na strane

odporcu Ing. I., P. a M. a nepripustení Urbárskych spolumajiteľov, pozemkového

spoločenstva Tvrdošín do konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 29Sp/49/2010

o preskúmanie rozhodnutia V 2000/2006 zo dňa 19.5.2010, ktorým odporca zamietol návrh na

vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. C-KN č. X., k. ú. O., na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 13.12.2006 uzavretej medzi navrhovateľom 1/ ako predávajúcim a navrhovateľmi 2/ až 4/

ako kupujúcimi.

Krajský súd správne poukázal na nevyhnutný predpoklad pre pripustenie vedľajšieho

účastníctva, ktorým je právny záujem účastníka na výsledku konania. O právny záujem

takéhoto účastníka ide vtedy, ak by jeho právne postavenie bolo ovplyvnené výsledkom

konania. V predmetnej právnej veci by mohlo byť postavenie Ing. I., P. a M. ovplyvnené

výsledkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu vydaného v rámci

vkladového konania, pretože tieto fyzické osoby sú zároveň osobami domáhajúcimi sa

v rámci reštitučného konania vedeného podľa zákona č. 229/1991 Zb. pred Obvodným

pozemkovým úradom v Námestove vydania nehnuteľnosti (resp. poskytnutia náhrady za

nehnuteľnosť), ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/

a navrhovateľmi 2/ až 4/.

Odvolacie dôvody navrhovateľov odvolací súd nepovažuje za relevantné vzhľadom  

na preukázaný stav veci. Dôvodom pribratia vyššie uvedených osôb ako účastníkov  

do konania bola predovšetkým existencia ich právneho záujmu na výsledku tohto konania,

ktorá je nespochybniteľná. Treba dodať, že v tomto konaní sa súdy v žiadnom prípade

nemôžu zaoberať – tak ako to žiadali navrhovatelia - skúmaním skutočností, či v reštitučnom

konaní môžu dotknuté osoby nadobudnutie vlastníctva predpokladať. Toto je predmetom

osobitných konaní. Postačuje existencia právneho záujmu, ktorá bola preukázaná tým,  

že predmet vkladového konania a reštitučného konania je totožný.

Za nedôvodný treba označiť aj názor navrhovateľov, že z uznesenia NS SR  

sp. zn. 8Sž/73/2007 vyplýva záver, že základným predpokladom v danom prípade by malo

byť, aby vedľajší účastník bol takýmto účastníkom už v konaní, v ktorom bolo vydané

preskúmavané rozhodnutie. Tento názor zo spomenutého uznesenia vôbec nevyplýva. Práve

naopak, vyplývajú z neho závery, z ktorých v predmetnom uznesení vychádzal aj krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje  

ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá a § 250l ods. 2 v spojení s § 219  

ods. 2 OSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu  

ako potvrdil.  

Odvolací súd dáva do pozornosti krajského súdu návrh Ing. I., M. a P. na pristúpenie

do konania všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti (vo vyjadrení k odvolaniu zo

dňa 14.6.2011) s ohľadom ustanovenie § 93 ods. 3 OSP.  

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1

v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a navrhovateľom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, pretože im vzhľadom na ich neúspech v tomto konaní právo

na náhradu nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová