1Sžr/92/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ PeaDr. H.M., bytom G., A., 2/ F. R., bytom W., obaja zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Zvonárska č. 8, Košice, proti žalovanému: Obvodný lesný úrad Košice (pôv. Krajský lesný úrad Košice), so sídlom Popradská č. 78, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/108/2011-36 zo dňa 13. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/108/2011-36 zo dňa 13. marca 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

1. V zmysle § 1 písm. f) zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2013 zrušujú krajské lesné úrady. Na základe nižšie citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Krajského lesného úradu Košice ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Obvodný lesný úrad Košice. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch najmä prostredníctvom jeho ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b). Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z. pôsobnosť krajských lesných úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Podľa § 5 ods. 8 zák. č. 345/2012 Z.z. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránenýchzáujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úseku štátnej správy v pôsobnosti krajského lesného úradu začaté do 31. decembra 2012, dokončí obvodný lesný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mal krajský lesný úrad sídlo. Podľa § 56 ods. 1 písm. b) zák. č. 326/2005 Z.z. štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva obvodný lesný úrad v sídle kraja.

2. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy a vzhľadom na ust. § 248 písm. a) O.s.p., nie je preskúmateľné súdom.

3. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie (č.l. 40) z dôvodu, že postupom súdu došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom, keďže súd narušil rovnosť účastníkov konania a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že súd im nezaslal vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný okrem iného tvrdil, že rozhodnutie o prerušení konania nepodlieha súdnemu prieskumu, a žalobcovia nemali možnosť argumentovať proti dôvodom žalovaného. So zastavením konania nesúhlasia z dôvodu, že odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu bolo podľa ich názoru podané neoprávnenou osobou, a preto konanie pred Krajským lesným úradom nemohlo začať, ani byť prerušené. Žiadali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom zo dňa 25.05.2012 (č.l. 47). Uviedol, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobu, ktorá spĺňa atribúty účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku. Keďže sa začalo konanie o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil. Nemohol tak narušiť princíp právnej istoty žalobcov vzhľadom na to, že postupoval v súlade so správnym poriadkom. Krajský súd podľa jeho názoru rozhodol správne, keďže rozhodnutia procesnej povahy nie sú preskúmateľné súdom, a preto navrhoval rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

II.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

6. Podľa § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré jednoznačne spĺňa charakter procesného rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu. Jeho podstatou je riešenie predbežnej otázky formou žaloby o neplatnosti konania o uznesení valného zhromaždenia Lesy Čierna Lehota, pozemkové spoločenstvo Okresným súdom Rožňava. Krajský súd preto rozhodol správne, ak konanie podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 248 písm. a) O.s.p. zastavil.

8. K námietke žalobcov týkajúcej sa toho, že im nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k ich odvolaniu odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok explicitne neprikazuje súdu zaslať vyjadrenie žalovaného žalobcovi, nakoľko žalobcovi sú dôvody správneho rozhodnutia známe. Samozrejme, tonebráni súdu, aby zaslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného, pokiaľ sú v ňom obsiahnuté nové dôvody a právna argumentácia žalovaného ako i dôkazy žalobcovi doteraz neznáme. Je na rozhodnutí krajského súdu, aký postup si zvolí s prihliadnutím na obsah vyjadrenia žalovaného. Najvyšší súd upozorňuje, že v predmetnom vyjadrení žalovaný neuviedol žiadne nové dôvody alebo skutočnosti, ktoré by už v konaní neuviedol a mali tak zásadný vplyv na rozhodnutie krajského súdu. O tom, že rozhodnutie žalovaného nie je možné preskúmať súdom, boli žalobcovia v napadnutom rozhodnutí žalovaného riadne poučení.

9. Námietku, ohľadne podania odvolania proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave, považuje odvolací súd, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné preskúmať súdom, za irelevantnú.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).